Toľko na úvod: Nie ste vôbec leniví, doprajte si každý deň spánok, na aký ste zvyknutí. Môžete ísť spať bez výčitiek svedomia, hoci aj pred deviatou. Dôvod, prečo potrebujete viac spánku ako iní, môže byť jednoducho geneticky podmienený.
Gén má priamy vplyv na spánok
Neurológovia z kalifornskej univerzity v San Francisco (UCSF) objavili gén, ktorý, ako sa zdá, má priamy vplyv na našu potrebu spánku. Dokazuje to štúdia, uverejnená v publikácii Neuron. Ľudia, ktorí majú mutáciu v géne, sa preto vedia lepšie vyrovnať s iba šiestimi hodinami spánku, ako ľudia bez génovej mutácie.
Málo vedeckých poznatkov o spánku
„Je nezvyčajné, že o spánku vieme tak málo – keď priemerný človek prespí tretinu svojho života,“ povedal Louis Ptáček, jeden z výskumných neurológov. Tento výskum preto poskytuje úplne nový pohľad na komplexnú kontrolu spánkového rytmu a liečbu jeho porúch. V roku 2009 výskumný tím objavil prvú génovú mutáciu, vďaka ktorej ľudia patria buď k ranným vtáčatám alebo naopak k večným vyspávačom. Teraz boli údaje analyzované presnejšie, aby sa našli ďalšie genetické faktory, ktoré majú na to vplyv.
Až z výsledku vedci vytriezveli. Nikto z testovaných jedincov nemal už známu génovú mutáciu. Namiesto toho boli nájdené abnormality v takzvanom géne ADRB1 na chromozóme 10. Táto genetická sekcia aktivuje hlavne stresový hormón adrenalín, a preto je receptor doteraz spájaný hlavne so srdcom a posilňovaním spomienok v mozgu. Pri laboratórnych experimentoch sa teraz zistilo, že mutovaná verzia receptorového proteínu je menej stabilná. Môže to ovplyvniť aj jeho funkciu – s možnými dôsledkami pre funkčné procesy v mozgu, hovorí autorka štúdie Ying-Hui Fu.
Nie kratšie, ale menej spánkových cyklov
Aby bolo možné presnejšie skúmať a dokázať tieto dôsledky pre procesy v mozgu, výskumný tím skúmal myši s touto génovou mutáciou. Bolo dokázané, že hlodavce spali v priemere o 55 minút menej ako geneticky nemodifikovaní jedinci rovnakého druhu. Nie je to však preto, že by sa jednotlivé fázy spánku skrátili, ale myši mali za noc menej spánkových cyklov. Veľa zvierat prechádza, rovnako ako ľudia, počas noci viacerými spánkovými štádiami – niečo ako ľahký spánok, hlboký spánok alebo fáza spánku.
Mutovaná forma adrenoreceptora podporuje prirodzený krátky spánok. Ten pomáha rýchlejšie sa prebudiť a dlhšie ostať v čulom stave, uviedol výskumný tím vo svojom vyhlásení. Zatiaľ nie je úplne jasné, či sa dajú výsledky na výskume myší preniesť na ľudí, ale vie sa, že prirodzený krátky spánok spia lepšie a efektívnejšie.