10 typických príznakov depresie a 10 vecí, ktoré pomôžu

Aký je rozdiel medzi depresiou a úzkosťou? Kedy sme len smutní a kedy ide skutočne o depresiu? Čo vám pomôže, ak trpíte týmto ochorením?

29.08.2020 06:00
muž, depresia, smútok, trápenie, samota, osamelosť Foto:
Ak vy alebo vaše okolie zbadá príznaky depresie, okamžite navštívte lekára, aj keď sa vám zdá, že to nemá význam.
debata (5)

Čo je depresia?

Tento pojem sa často používa aj v situáciách, keď hovoríme o zlej nálade. Veľa ľudí presne nevie, čo je depresia a čo ju odlišuje od bežných pocitov smútku či negatívneho prežívania skľučujúcich udalostí. Mätie nás aj to, že existuje veľa typov depresie (unipolárne depresie, manické depresie, sezónne afektívne poruchy, dystýmie).

Väčšina z nás sa však s depresiou počas života stretne. Buď priamo, alebo cez ochorenie člena rodiny či priateľa. U každého piateho človeka sa aspoň raz za život objaví klinicky významná depresia.

  • každoročne ochorie 5 % obyvateľov Slovenska nezávisle od veku. Ženy ochorejú dvakrát častejšie ako muži
  • depresii sa hovorí aj „rakovina vôle“. Je to ochorenie, ktoré postihuje všetky časti života
  • depresia patrí medzi afektívne („citové“) psychické poruchy a jej hlavnými príznakmi sú porucha nálady a anhedónia
  • je to chronické ochorenie a prejavuje sa jednorazovými či opakujúcimi sa epizódami depresie, ktoré trvajú minimálne dva týždne, alebo výrazným poklesom záujmu takmer o všetky činnosti. Ak sa nelieči, obyčajne pretrváva šesť mesiacov, alebo aj dlhšie
  • veľa neliečených pacientov trpí jej prejavmi počas niekoľkých rokov. Depresia má tendenciu sa aj po vyliečení opäť vracať. U viac ako 50 percent ľudí sa po prvej epizóde objaví ešte minimálne jedna. Po druhej a tretej epizóde depresie rastie riziko recidívy ochorenia až na 70 – 90 %
  • depresia patrí medzi najčastejšie duševné ochorenia, ale aj medzi najčastejšie choroby vôbec. Predpokladá sa, že do roku 2020 jej bude patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin úmrtí vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca
  • s ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 % ľudí. Podľa rôznych údajov sa niekedy v živote vyskytla u 9 až 26 % žien a u 5 až 12 % mužov. Prvá depresia sa obyčajne objavuje okolo 40. roku života, nie je to však pravidlo. Takzvaná veľká depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení

Aký je rozdiel medzi depresiou a „zlou náladou“?

  • depresia nie je len „zlá nálada“ či pocity smútku. Ide o časté a závažné ochorenie, ktoré môže narušiť každodenné fungovanie človeka a spôsobiť sebapoškodenie či samovraždu
  • výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne, poruchy sa pravdepodobne objavujú v oblasti mozgu pre správanie, myslenie, chuť do jedla a spánok. Zrejme dochádza aj k nerovnováhe dôležitých chemických látok v mozgu, tzv. neurotransmiterov. Ide teda o medicínsky problém
  • od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši najmä tým, že: je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok; trvá dlhšie; nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť
  • platí, že príznaky depresie sa od prirodzených negatívnych reakcií na nepriaznivé životné udalosti či straty líšia tým, že pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, sú hlboké a znemožňujú človeku fungovať v bežnom živote

10 typických príznakov depresie

Pokles nálady: Depresia nie je len obyčajná „zlá nálada“, ktorá sa v bežnom živote strieda s radosťou, nadšením či inými príjemnými pocitmi.

Pocit smútku či úzkosti: Od bežného smútku sa depresia líši najmä tým, že je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok, trvá dlhšie a nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť. Platí, že príznaky depresie sa od prirodzených negatívnych reakcií na nepriaznivé životné udalosti či straty líšia tým, že pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, sú hlboké a znemožňujú človeku fungovať v bežnom živote. Depresia je teda nadmerný a chorobný smútok. Medzi nepríjemné pocity sprevádzajúce depresiu často patrí aj úzkosť.

Pocit prázdnoty a beznádeje: Človeku sa zdá nezmyselná akákoľvek činnosť, starostlivosť o seba či o okolie a dokonca nevidí zmysel ani v samotnom žití. Nie je schopný z niečoho sa radovať a na niečo sa tešiť.

Strata sebavedomia a sebadôvery: Ľudia s depresiou často opisujú pocit vlastnej bezcennosti, mnohí trpia úplnou stratou sebadôvery. Zdá sa im, že nič neznamenajú, nič nedokážu.

Pocit viny, sebaobviňovanie, nenávisť k sebe: Pacienti majú depresívne myšlienky o vlastnom zlyhaní, okolnosti však vnímajú zveličene a nesprávne. Vyčítajú si svoju minulosť a zdá sa im, že už nemôžu napraviť, čo urobili nesprávne.

Myšlienky na samovraždu alebo samovražedný pokus: Odhaduje sa, že pri ťažkej depresii samovraždu naozaj spácha asi pätnásť percent chorých. Samovražedný pokus je vlastne samovražda, ktorá nebola úspešná.

Hnev a podráždenie: Hnev sprevádza zvýšená podráždenosť a tendencia vybuchnúť aj v zdanlivo nevinných situáciách. Akákoľvek drobná a neškodná vec môže u človeka so začínajúcou depresiou vyvolať záchvat zlosti, ktorej sa nevyhne rodina, priatelia ani cudzí ľudia. Svoj hnev nemusia vyjadrovať slovne, pokojne ho môžu preciťovať len vo vnútri.

Nedostatok energie, vyčerpanosť, spomalenosť: Únava je sprievodným znakom mnohých ochorení a vyskytuje sa aj pri viacerých duševných ochoreniach. Z psychických diagnóz sa najčastejšie objavuje práve pri depresívnych stavoch. Čím je hlbšia depresia, tým je väčšia únava, neschopnosť hýbať sa, ochabnutosť, vyčerpanie. Únava sa môže spájať s nespavosťou, ale aj s prílišnou spavosťou.

Strata schopnosti koncentrovať sa, zhoršenie pozornosti a tým aj pamäti: Zhoršenie pozornosti a schopnosti koncentrovať sa často súvisí s poruchami spánku a únavou, ktoré depresiu sprevádzajú. Únava narúša schopnosť mozgu koncentrovať sa, depresívny človek má pocit, že si nič nepamätá a na nič sa nevie sústrediť.

Úzkosť

Je nepríjemný emočný stav s telesnými príznakmi, ktorého príčiny nie je možné presnejšie definovať. Intenzita je rôzna, od mierneho nepokoja až po stav paniky. Človeka ovládnu obavy z budúcich záchvatov paniky a každá nová epizóda strach ešte zosilní. Strach z ďalšieho záchvatu spôsobí presne toľko úzkosti ako záchvat sám (úzkosť z očakávania).

Extrémna úzkosť či nervozita vyúsťujú do zhoršenia výkonu napríklad v práci. Slabý výkon zase zintenzívni budúce strachy a obavy zo zlyhania. Môže zastaviť postup v kariére, spôsobiť nepochopenie v medziľudských vzťahoch.

Typické príznaky úzkostných porúch

Psychické: strach, úzkosť, nervozita, výbušnosť, vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa, pocit ohrozenia, nadmerná bdelosť, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou

Telesné: závraty, mdloby, triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch, zášklby svalov, pocit hrče v hrdle, problémy s prehĺtaním, búšenie srdca, zrýchlený pulz, tlak alebo zvieranie na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, plytké, povrchné dýchanie, chvenie alebo nepríjemné pocity v žalúdku či bruchu, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka, únava a vyčerpanosť, návaly tepla a chladu, potenie, sucho v ústach, studené alebo spotené ruky, bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mravčenia, tŕpnutia, „elektriny“ či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela

Príznaky týkajúce sa duševného stavu: strach zo smrti, strach zo straty kontroly alebo vedomia, pocit, že sa zbláznim, pocit, že veci nie sú reálne (derealizácia), pocit, že veci sa dejú mimo mňa, nie som skutočne tu (depersonalizácia)

Kto je ohrozený? Podľa údajov WHO 20 až 25 % populácie prežíva v určitom období života nejakú podobu úzkostnej alebo fóbickej poruchy.

Príčiny úzkostných porúch: Úzkostné poruchy sú spôsobené kombináciou biologických, psychologických a environmentálnych faktorov. Zdá sa, že niektorí ľudia majú na ne genetickú predispozíciu. Ide o zmeny v chémii mozgu – kolísanie hladiny sérotonínu (látky, ktorá prenáša emočné informácie medzi mozgovými bunkami). Ľudia, ktorí vyrastali s úzkostnými alebo výbušnými rodičmi, sa môžu naučiť vnímať svet ako nekontrolovateľné a nebezpečné miesto. Spúšťačom poruchy býva často zvýšený stres. Odborníci sa zhodujú v tom, že stres je len katalyzátorom a samotnú poruchu nespôsobuje.

10 vecí, ktoré pomôžu

1. Ak vy alebo vaše okolie zbadá príznaky depresie, okamžite navštívte lekára, aj keď sa vám zdá, že to nemá význam. Bez liečby sa váš stav môže vážne zhoršiť a čím skôr s ňou začnete, tým skôr vám bude lepšie.

2. Nepretvarujte sa, dajte okoliu najavo, čo sa s vami deje. Nemusíte byť s touto chorobou sami. Depresia nie je hanbou ani zlyhaním a blízki, ktorým na vás záleží, vás podporia.

3. Ak myslíte na samovraždu alebo ste sa o ňu pokúsili, musíte to povedať lekárovi. Neznamená to, že zomriete, je to však vážny príznak depresie a dôležitá informácia pre vášho lekára.

4. Ak vládzete, rozprávajte sa o tom, čo vás trápi, s priateľmi. Pomáha to znižovať úzkosť z toho, čo sa s vami deje, najmä ak hovoríte s niekým, kto už niečím podobným prešiel.

5. Nenúťte sa do činností, ktoré nezvládate a zhoršujú váš stav. Je normálne, že kým sa vám polepší, nebude sa vám chcieť vstať z postele, jesť česať sa, či pracovať. O pár týždňov vám bude lepšie, tieto príznaky miznú medzi prvými. Dovtedy poproste o pomoc v domácnosti niekoho, kto vám rád pomôže. Rovnako to bude potrebné, ak sa o niekoho musíte starať- o bábätko či o staršieho človeka. Musíte sa zotaviť vy, aby ste mohli opäť riešiť ich potreby.

6. Počas depresie nerobte žiadne vážne rozhodnutia. Vaše nazeranie na svet je momentálne ovplyvnené depresiou a po uzdravení sa môžete na veci dívať úplne inak.

7. Nepite alkohol a neberte drogy. Po ich užití sa chvíľu síce budete cítiť lepšie, ale vaša depresia sa prehĺbi.

8. Pri prvých náznakoch zlepšenia sa nevrhajte späť do práce a k povinnostiam. Vaša psychika je ešte krehká a nemôžete sa vystavovať naplno stresu. Striedajte prácu s odpočinkom, dobre jedzte a pravidelne spite.

9. Nevysadzujete svojvoľne antidepresíva, hoci vám je „už lepšie“, depresia sa môže v krátkom čase vrátiť.

10. Keď sa už cítite aspoň trochu dobre, snažte sa chodiť na prechádzky, cvičiť či stretávať sa s priateľmi. Robte pre seba veci, ktoré vám pomôžu cítiť sa lepšie a znovu získať istotu v kontaktoch s okolím.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #pomoc #depresia #úzkosť