„V období, kedy deti dorastajú, zažívajú nové zmeny v tele, v psychike, snažia sa existovať v skupine vrstovníkov. S tým sú na nich spojené veľké nároky, napríklad aj zo strany rodiny,“ povedala psychiatrička zo Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava Ružinov, MUDr. Magda Frecer a dodala, že deti, o ktorých je reč, hľadajú svoju cestu nesprávne a podľahnú takýmto závažným ochoreniam ako sú poruchy prijímania potravy.
Ako ďalej upozornila Magda Frecer, v médiach sa najčastejšie hovorí o tom, že poruchy prijímania potravy sú spojené s manipuláciou s jedlom. „Nie je to však len problém príjmu potravy, resp. koncentrovania sa na to, ako vyzerám, akú mám hmotnosť.“
Zdrojom týchto chorôb bývajú podľa jej slov častokrát závažné emocionálne problémy, často pocit nízkej sebadôvery, neakceptácia v prostredí, emocionálne problémy, ktoré deti cítia zo svojich rodičov a sú nimi nejakým spôsobom zaťažované.
„Takže je to oveľa komplikovanejšie, ako sa to v časopisoch popisuje a obe diagnózy si vyžadujú komplexnú starostlivosť. Nestačí sa začať opäť normálne stravovať. Naozaj to treba riešiť na psychologickej úrovni.“ Vysvetlila, že deti s anorexiou či bulímiou rozhodne potrebujú psychoterapiu, ale tiež nácvik zručností, aby sa znova naučili vychádzať s jedlom, „aby si z neho nerobili nepriateľa“.
Pripomeňme, že anorexia je ochorenie spojené s manipuláciou s jedlom. Hlavnou skupinou sú dievčatá. Anorexia sa prejavuje veľmi zníženou hmotnosťou, kde BMI (body mass index) klesá pod úroveň 17,5, čo je už závažná podváha.
K tomu má „obeť“ veľký strach z pribratia a snaží sa udržať si čo najnižšiu hmotnosť. Na dosiahnutie spomínaného používajú dievčatá všelijaké diéty a rôzne spôsoby hladovania, extrémne cvičenia, preháňadlá a všetky iné spôsoby, na ktoré prídu, ako môžu s kilogramami bojovať.
Bulímia sa zas prejavuje záchvatmi prejedania s následným vracaním alebo nadmerným cvičením či zneužívaním liekov (preháňadlá, obdobie hladovania). Pocit straty kontroly a obrovský strach z pribrania je veľmi silný. Hmotnosť je zväčša normálna alebo na spodnej hranici normy.