Forenzná psychológia je vedná disciplína, ktorá sa venuje teoretickým i praktickým problémom právnej praxe. Zaoberá sa ľuďmi, ktorí sa stanú páchateľmi, ale aj obeťami, prípadne svedkami trestných činov a podobne. Profesor Heretik, ako sa dočítate v doslove o autorovi, pôsobí už takmer 40 rokov ako súdny znalec, najmä so zameraním na posudzovanie páchateľov závažnej násilnej kriminality. Je autorom a spoluautorom mnohých vedeckých štúdií a odborných článkov a kľúčové dielo v danom odbore, vyše 600-stranová publikácia vyšla už vo svojom 4. vydaní vo nakladateľstve Lindeni spoločnosti Albatros Media v roku 2019.
„Subjektívne ide o veľmi významnú životnú udalosť a dlhodobý stres,“ píše autor v kapitole „Psychické poruchy vo výkone trestu“. Pri téme samovražedného konania sa autor odvoláva na amerického psychiatra Lorena Rotha, ktorý rozdelil väzobne stíhaných samovrahov do niekoľkých skupín (str. 521):
- 1. mladý, impulzívny, hypersenzitívny jedinec, stíhaný pre agresívne trestné činy, takto reaguje v prvých dňoch väzby.
- 2. starnúci väzeň, ktorý reaguje samovraždou na svoju bezperspektívnosť, beznádej a depresiu.
- 3. typ „dobrého občana“, ktorý sa dostane zhodou okolností po prvý raz do väzenia a reaguje na spoločenskú blamáž.
Rizikový profil suicidanta (suicidálny = samovražedný) vo vyšetrovacej väzbe či cele predbežného zadržania je podľa tejto odbornej publikácie: Mladý, slobodný muž (20–25 rokov), je vo väzbe po prvýkrát, väčšinou za menšie, napr. drogové delikty, v čase zadržania je intoxikovaný a o samovraždu sa pokúsi krátko po zadržaní (v hodinách). Motívmi takéhoto konania bývajú izolácia, šok zo zadržania, nedostatok informácií a obavy o budúcnosť.
K situačným rizikovým faktorom patrí pobyt v izolácii či segregačných celách, možnosť realizácie samovraždy (obesenie tvorí viac ako 90 %), nočná doba či víkend, všeobecne zlé podmienky (napr. preplnenosť väzníc). „Osobnostne rizikovejší sú ľudia so psychickými poruchami, ktorí už v minulosti mali samovražedné pokusy, sú obeťou šikanovania či sexuálneho násilia,“ končí sa jeden z odsekov kapitoly 15.
Foto: Liga za duševné zdravie
„Aj na základe ohlasov od ľudí, ktorí nám volajú na krízovú Linku dôvery Nezábudka vieme, že mnohých trápi postoj médií a spôsob informovania o samovraždách v médiách,“ informuje na svojej stránke Liga za duševné zdravie. „Chceme vám dať vedieť o iniciatíve Novinárska Nezábudka, ktorú sme spoločne so Slovenskou psychiatrickou spoločnosťou a jej prezidentkou, psychiatričkou MUDr. Ľubomírou Izákovou. PhD. vytvorili pre médiá. Ide o súbor jednoduchých pravidiel pri informovaní o samovražde. Už len pri dodržaní týchto pár pravidiel by dopad na ľudí nebol taký toxický.“
Prečo môže mať medializovaná samovražda verejne známej osoby vplyv na duševné zdravie ľudí?
„Každý reaguje na takúto informáciu inak – môžu nastať rôzne emočné reakcie – človek zostane v šoku, cíti chaos, môže byť zmätený, nemusí chápať, čo sa vlastne stalo. Podľa informácií z našej Linky dôvery Nezábudka (tel. číslo 0800 800 566) to ľudí robí úzkostnými, nerozumejú, čo sa deje, majú z toho chaos, cítia strach, ale aj hnev. Niekto môže situáciu začať popierať, či vytvárať si vlastnú verziu toho, čo sa vlastne stalo. Všetko sú to prirodzené ľudské reakcie na takúto ťaživú informáciu. Niektorí ľudia môžu dokonca nadobudnúť pocit, že ak to takto vyriešil tento človek, je to iste správne riešenie, akési prirodzené vyústenie neznesiteľnej situácie. Pre ľudí sú to prirodzené autority, akési vzory správania, preto je to nebezpečné. Každé informovanie o samovražde je však nebezpečné pre tých, ktorí majú svoje vlastné problémy a o samovražde uvažujú,“ dodáva liga.