Doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH.,z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty UK, tvrdí: „Približne štvrtina Slovákov uviedla, že má medzi blízkymi človeka s lekárom diagnostikovanou duševnou poruchou. Ľudia svoje zdravie hodnotia najčastejšie ako „dobré“, či už ide o celkové, alebo duševné zdravie. 10 % ľudí uviedlo, že mali niekedy v živote duševnú poruchu diagnostikovanú odborníkom. Je to výrazne menej ako priemerný výskyt duševných porúch v populáciách iných krajín. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že priemerne jedna tretina populácie má niekedy v živote duševnú poruchu. Naše zistenie poukazuje na nízke povedomie Slovákov o duševnom zdraví, prejavoch duševných porúch a dostupnosti služieb starostlivosti o duševné zdravie.“
Každý štvrtý až piaty respondent v prieskume hovoril o pomerne častých prejavoch úzkosti a iných ťažkostiach. Najčastejšie reportované prejavy úzkosti sa v roku 2021 v porovnaním s rokom 2020 nezmenili. Stále ide najviac o podráždenosť, obavy či problém uvoľniť sa. Štatisticky významne v populácii narástol podiel ľudí s miernou úzkosťou (z 23 % v marci 2020 na 30 % v júli 2021). Ďalšie hlásené ťažkosti boli únava, problémy so spánkom či jedením, pocity nešťastia a apatie. Pri veľmi vysokej a vysokej miere ťažkostí tieto prejavy značne sťažujú život každému druhému zo skupiny ľudí, ktorí hlásili problémy. Významne väčší podiel žien, mladších Slovákov a ľudí so základným vzdelaním priznáva výskyt úzkostných prejavov či iných ťažkosti takmer každý, resp. každý druhý deň.
Za psychológom alebo psychiatrom?
Väčšina pacientov, ktorí priznali lekárom diagnostikovanú duševnú poruchu, uviedla, že ako prvého pri duševných problémoch navštívili psychiatra. Pomoc odborníka počas pandémie vyhľadal jeden zo štrnástich ľudí. Ľudia bez predošlej diagnózy ako prvého vyhľadávali všeobecného lekára.
V prípade duševných problémov by sa polovica ľudí vybrala za psychológom, tretina za svojím všeobecným lekárom. Každý ôsmy by nevyhľadal nikoho. Za všeobecným lekárom by išli najmä starší Slováci a Slovenky, a tí so základným vzdelaním. Naopak, najviac mladých by navštívilo predovšetkým psychológa. Psychiatrov a psychoterapeutov by ľudia v priemere vyhľadávali ako druhých v poradí. Celkovo si len tretina Slovákov vybrala viac ako jedného odborníka, ktorého by navštívili v prípade duševných problémov. Najčastejšie spojenie v mysliach ľudí je návšteva všeobecného lekára ako prvého a následne psychológa.
Čítajte rozhovor Vypúšťajme paru priebežne, aby nám neodletel "dekel"
Ku psychiatrovi bez výmenného lístka
Doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti: „Je dôležité vedieť, že v oblasti duševného zdravia sú odborníci dostupní bezbariérovo – nie je potrebné priniesť na vyšetrenie žiadanku. Duševné poruchy nás oberajú o kvalitu života a funkčnosť. Negatívne ovplyvňujú aj naše okolie. Na Slovensku ešte stále bojujeme s hanbou a stigmou, ktoré sa spájajú v očiach mnohých s duševnými poruchami. Najčastejšími z nich sú úzkostné poruchy, depresie, závislosti a demencie. Je potrebné vedieť o ich prejavoch, včas ich rozpoznať a riešiť. Na to je však potrebné mať správne informácie, ktoré by sme si mali postupne osvojovať v procese vzdelávania. Na nich je založená prevencia. Duševné poruchy nesmú byť ani v našej spoločnosti tabu.“
Podľa prieskumu až 42 % respondentov považuje dostupnosť starostlivosti o duševné zdravie za dostatočnú a 25 % na otázku nevedelo odpovedať. Dá sa usúdiť, že až 67 % ľudí nerozumie tomu, čo znamená starostlivosť o duševné zdravie, a čo by od systému mali očakávať. Výsledky sú vo výraznom rozpore so skúsenosťami odborníkov, s čakacími dobami na psychiatrov aj nedostatkom zariadení, o komunitnej starostlivosti a prepojení so sociálnymi službami a tzv. kľúčovým manažmentom v multidisciplinárnych tímoch ani nehovoriac.
Martin Knut, riaditeľ Ligy za duševné zdravie: „Liga za duševné zdravie už 20 rokov pracuje na destigmatizácii duševného zdravia. Aj keď to nie je populárne povedať, pandémia mohla byť v niečom prínosom. Vďaka pandémii Covid-19 sa téma duševného zdravia dostala v priebehu pár týždňov už počas prvej vlny medzi hlavné správy. Možno až veľmi rýchlo sa k téme začalo prostredníctvom médií vyjadrovať veľké spektrum jednotlivcov a inštitúcií. Mnohí veľmi fundovane a zmysluplne. Ale objavili sa aj menej kvalitné rady. Nie vždy odborne a často aj s určitou mierou dramatizácie sa vytváral obraz veľmi vážnej situácie, čo mohlo paradoxne spätne vytvárať v spoločnosti úzkosť. Preto sme cítili potrebu mať v rukách dáta, aby diskusia o tejto citlivej téme nebola len na báze dojmov, ale aby mala aj svoj racionálny základ.