Hranice duševného zdravia sú tenké

Ako si ho zachovať? Ak ste ich už prekročili, je najlepšie vyhľadať odborníka. Akými pravidlami sa riadi psychologická a psychiatrická liečba?

, 20.11.2021 06:00
depresia, problém, smútok, pomoc, pomocná ruka Foto:
Odborníci na celom svete varujú, že práve deti a mladí ľudia sa vyrovnávajú s pandémiou ťažšie.

Hranice duševného zdravia sú tenké

Svetová zdravotnícka organizácia definuje duševné zdravie ako „stav duševnej pohody, keď človek dokáže využiť svoje schopnosti, zvláda normálny životný stres, je plodný a produktívny v práci a je prínosom pre svoju komunitu“. Duševné ochorenie je absenciou uvedeného stavu. Závažnosť duševných porúch a potreba ich liečby sa hodnotia aj podľa miery narušeného fungovania človeka v jeho bežnom živote. Depresívne a úzkostné poruchy, závislosti či schizofrénia sú príkladmi z mnohých duševných porúch, ktoré jedincov často zvádzajú aj na samovražedné myšlienky.

Samovražda sama osebe nie je ochorením. Výskumy z rozvojových, ako aj z rozvinutých krajín ukazujú celkovú prevahu duševných porúch od 80 do 100 %, v prípadoch spáchaných samovrážd. Odhaduje sa, že u osôb s poruchami nálady (hlavne depresie) životné riziko samovraždy je 6 až 15 %, pri alkoholizme 7 až 15 % a pri schizofrénii 4 až 10 %. U osôb, ktoré spáchajú samovraždu, sa často vyskytujú súčasne aj viaceré poruchy. Pokiaľ je depresia nerozpoznaná a nie je správne liečená, spája sa s ňou vysoké riziko samovraždy. Depresia sa často vyskytuje v celkovej populácii, veľa ľudí, ktorí ňou trpia, však nikdy nevyhľadá pomoc. V mnohých prípadoch je depresia maskovaná, pacient sa odvoláva len na fyzické ťažkosti.

Medzi zvyčajné symptómy depresie patrí: depresívna nálada – skleslosť, smútok, strata nálady, únava a znížená aktivita, strata záujmov a schopnosti potešiť sa (anhedónia), úzkosť, podráždenosť, poruchy spánku, bolesti alebo nepríjemné pocity v rozličných častiach tela. So zvýšeným rizikom samovraždy sa spájajú špecifické klinické nálezy: dlhodobá nespavosť, zanedbávanie seba samého, iné súčasné vážne ochorenie, poruchy pamäti, vnútorný nepokoj, záchvaty paniky.

panika, panický atak, strach, preľaknutie, žena Čítajte viac Štyri dôvody vzniku panických atakov. Ako presmerovať svoju pozornosť?

Budovať vyššiu odolnosť ľudí počas pandémie dokáže aj pohyb

Až 20 % slovenskej populácie má stredne závažné až závažné príznaky úzkosti, teda také, ktoré človeku prekážajú pri bežnom fungovaní. V porovnaní so situáciou pred pandémiou koronavírusu ide o výrazné zvýšenie, o čom svedčia aj údaje Všeobecnej zdravotnej poisťovne, podľa ktorých lekári vlani predpísali viac psychiatrických liečiv.

Zvládnuť strach či stres v aktuálnej epidemickej situácii pritom dokáže pravidelná pohybová aktivita. Zabúdať by sme na ňu nemali ani počas jesenných dní, ktoré môžu u niektorých vyvolávať smutnejšiu náladu.

Telesné a duševné zdravie spolu úzko súvisia. Zlepšenie telesnej kondície má veľký vplyv na kondíciu duševnú a naopak. „Ľudia, ktorí sa viac hýbu, zvládajú lepšie stresové situácie, pretože celý ich organizmus sa akoby preladí na odolnejšiu úroveň. Pri intenzívnom pohybe sa totiž molekuly vylučujú z rôznych tkanív. Aby sa telo prispôsobilo tejto náročnej situácii, orgány navzájom komunikujú a dokonca sú schopné meniť štruktúru iných orgánov, že ju posilnia. Niektoré z molekúl prenikajú aj do mozgu a prispievajú dokonca k tvorbe nových nervových buniek. Náš organizmus je tak odolnejší voči stresu, znižuje sa riziko ochorení – stávajú sa z nás zdravší ľudia či už fyzicky, ale aj mentálne,“ vysvetľuje vedkyňa Barbara Ukropcová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, ktorá sa venuje skúmaniu pohybu a jeho účinkom na zdravie z pohľadu procesov, ktoré sa v organizme pri fyzickej aktivite odohrávajú.

seniori, park, športy, pohyb, aktivita, bicykel, jóga, nordic walking, futbal Čítajte viac Športy, ktoré najviac prospievajú zdraviu

Aspoň nejaký pohyb je vždy lepší ako žiadny, a to najmä pri sedavej robote. Aby však náš organizmus budoval odolnosť proti stresu či rôznym chorobám vrátane onkologických, človek by mal vykonávať stredne intenzívnu aeróbnu, respektíve vytrvalostnú aktivitu 150 až 300 minút minimálne päťkrát do týždňa. Ide o pohybovú aktivitu, pri ktorej sa človek spotí a rozbúcha sa mu srdce.

Odborníci na celom svete varujú, že práve deti a mladí ľudia sa vyrovnávajú s pandémiou ťažšie. Pritom pre deti platí to, čo pre dospelých – pohyb nielenže pôsobí priaznivo na ich mentálne zdravie, ale je kľúčový aj pri ich vývine a dokonca má vplyv na prospech v škole. „Náš prieskum to jednoznačne dokazuje. Na tri týždne sme študentov poprosili, aby vymenili aktívny životný štýl za sedavý. Napriek tomu, že stravu nemenili, ich kondícia, ako aj prospech v škole sa zhoršili. Samozrejme, vplyv to má aj na psychiku jedinca,“ dopĺňa Barbara Ukropcová.

To, že pandémia spôsobená ochorením COVID-19 má negatívny vplyv na fyzické, ale aj na psychické zdravie ľudí, dokazujú aj dáta najväčšej zdravotnej poisťovne. V minulom roku totiž lekári predpísali o 31 500 balení viac psychiatrických liečiv ako v roku 2019. Boli to najmä lieky používané na krátkodobú liečbu úzkostných porúch a antidepresíva. Z toho vyplýva, že duševné poruchy trápia nielen tých, čo s nimi už mali skúsenosť, ale aj tých, ktorí tieto problémy doteraz nemali.

smútok, žena, doma, nostalgia, psychiater, psychiatrička, Čítajte viac Komu sa treba zdôveriť s myšlienkami na samovraždu?

10 pravidiel psychiatrickej/psycho­logickej liečby

1. Psychiatric­ké/psychologic­ké vyšetrenie nebolí. Jeho základom je otvorený rozhovor.

2. Na takéto vyšetrenie nepotrebujete žiadnu žiadanku ani odporučenie praktického lekára.

3. Máte právo vedieť meno lekára či terapeuta, ktorý vás lieči.

4. Lekár či terapeut dodržiava absolútnu dôvernosť všetkého, čo mu poviete a čo sa o vás dozvie.

5. Lekár či terapeut by vám mal poskytnúť vysvetlenie, akú liečbu dostávate a aké vyšetrenia či terapiu potrebujete.

6. Máte právo na kvalitnú liečbu na úrovni súčasných vedeckých poznatkov.

7. S lekárom či terapeutom by ste sa mali cítiť bezpečne.

8. Úlohou lekára či terapeuta nie je, aby vás hodnotil, ale aby vám pomohol.

9. Lekárovi či terapeutovi by ste mali povedať o všetkých svojich ťažkostiach aj o prípadných myšlienkach na samovraždu či o samovražedných pokusoch. Je to v záujme nielen vašej bezpečnosti, ale aj vášho uzdravenia sa.

10. Ak s tým súhlasíte, lekár či terapeut sa môže stretnúť aj s členmi vašej rodiny či s priateľmi. Pomôže mu to získať viac informácií a postrehov o vašich ťažkostiach a bude vám vedieť lepšie pomôcť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #psychologická pomoc #psychiatria #duševné zdravie #duševné choroby
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy