Platí, že ak má človek depresiu, nemôže sa nikdy usmievať?

Ľuba z Bratislavy súrne potrebovala psychiatričku pre svoju 20-ročnú dcéru. Dievčina skolabovala po covidovej vakcinácii, dostala anafylaktický šok na chodbe polikliniky. Mala kŕče, triasla sa, oči stĺpkom, z úst jej išla pena. Po čase začala trpieť úzkosťou a panickými atakmi a začala sa u nej rozvíjať depresia. V noci sa bála zaspať, že zomrie. „Večer popíjala čaj, aby jej bolo treba ísť počas noci na toaletu a zobudilo ju to. Ubezpečovala sa tak, že je stále nažive,“ hovorí Ľuba. Sama má slzy na krajíčku a počas tohto obdobia plného stresu a vybavovania lekárov schudla a objavili sa u nej autoimunitné problémy. Dcére po protekcii vybavili termín u imunologičky, ktorá po odberoch krvi a ďalšom dlhom čakaní na výsledky z laboratória zistila, na čo dievča zareagovalo prudkou alergickou reakciou (etylénglykol). To nie je témou tohto článku. Témou je, že na termín u psychiatričky čakali dva mesiace.

„Obvolávala som kadekoho, bežne mi dávali termín o tri mesiace alebo nebrali nových pacientov. Pýtali 50 až 120 eur za vstupné vyšetrenia a 30 až 60 eur za každú polhodinovú kontrolu,“ hovorí nešťastná matka. "Tlačil ju čas, pretože dcéra študuje v zahraničí, ďaleko od rodiny. Ľuba sa bála, že jej stav sa zhorší a nebude ju mať pod kontrolou. Uvedomila si, že aj nastavenie na psychiatrické lieky a aspoň zopár ďalších kontrol – aj to vyžaduje časovú rezervu. Napokon sa to naveľa-naveľa podarilo. Dcéra navštívila psychiatričku dvakrát, nastavili ju na lieky a okrem toho jej mama trikrát zaplatila psychologičku, ktorá ju učila zvládať prichádzajúci panický atak a rozvíjajúcu sa depresiu. Momentálne je v zahraničí stabilizovaná.

Je normálne cítiť sa občas zle

„Depresia je pomerne široký pojem. My psychiatri väčšinou pracujeme s diagnózou tzv. depresívnej poruchy. Môže to byť jedna epizóda, ale môže mať aj opakujúci sa charakter,“ hovorí psychiatrička MUDr. Vanda Valkučáková, ktorá je aj vedeckou sekretárkou Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. „Dôležité je rozlišovať, či ide o depresiu súvisiacu s biochemickou rovnováhou v mozgu, alebo sú jasne dané faktory, ktoré depresívnej epizóde predchádzali,“ dodáva. „Depresia je duševná porucha typická depresívnou náladou, smútkom, apatiou, keď nás nič nebaví a v ničom nevidíme zmysel. Samozrejme, je normálne cítiť sa občas aj zle, všetky majú z času na čas takzvané depky. Ak však depresívnu náladu pociťujeme viac dní, my odborníci máme taký mostík, že ak trvá minimálne dva týždne, často sa k tomu pridávajú telesné symptómy ako nechutenstvo, nespavosť, búšenie srdca. Vtedy by človek mal spozornieť. Aj naše okolie je často akýmsi lakmusovým papierikom, vidí na nás, že niečo nie je v poriadku. Tento hlas okolia je dobré počúvnuť,“ pokračuje psychiatrička. Mnohí pacienti sa ku psychiatrovi dostávajú od iných špecialistov, kde boli riešiť svoje problémy so srdcom, s nespavosťou a podobne.

Mnohí si myslia, že ak má človek depresiu, nemôže sa nikdy usmievať. „Je to predsudok, hovorí MUDr. Valkučáková. "Malé ostrovčeky občasného zlepšenia neznamenajú, že človek nemôže mať depresiu. Občas sa usmeje, dokonca možno zavtipkuje, ale depresívna nálada pretrváva.“

Úzkosť z covidu a teraz z vojny

Podľa WHO je depresia najrozšírenejším duševným ochorením na svete. Na Slovensku ním podľa odhadov trpí zhruba 3 až 3,5 % ľudí a skutočné čísla budú omnoho vyššie. Na reálny prehľad o výskyte depresie totiž v SR chýbajú dostatočné dáta a jediná epidemiologická štúdia zameraná na depresívne ochorenia sa uskutočnila v roku 2003. Predpokladá sa, že polovica ťažkých depresívnych porúch ostáva neliečených.

„Áno, trpkým zistením je, že priemerná čakacia lehota na psychiatra je sedem týždňov,“ komentuje realitu, ktorú odhalil nový report o depresii, štúdia Depression Scorecard, ktorá tento rok analyzovala komplexný obraz starostlivosti o ľudí s depresiou na Slovensku. Report bol vytvorený z 10 krajín strednej a východnej Európy i Pobaltia a umožňuje využívanie dobrých príkladov z praxe „od susedov“. Jedným z dôležitých odporúčaní bude určite vytvorenie systému komunitnej starostlivosti a tzv. peer konzultantov, ľudí, ktorí si sami depresiou prešli a mohli by pôsobiť napr. v rámci akýchsi socioterapeutických klubov či združení na podporu duševného zdravia. Veď v prieskume „Ako sa máte, Slovensko?“ viac ako 21 % Slovákov uviedlo, že ich duševný stav sa zhoršil počas pandémie COVID-19 a 70 % pociťuje zvýšený stres a úzkosť z vypuknutia vojny na susednej Ukrajine. V uvádzanom prieskume dokonca 30 % respondentov uviedlo, že trpia mierne závažnou až ťažkou depresiou (oficiálne odhady sú výrazne nižšie).

Ucho, ktoré vypočuje

„Počúvanie je najjednoduchšia možnosť, ako zabrániť fatálnym rozhodnutiam človeka, ktorý nemal možnosť niekomu povedať, ako sa cíti,“ hovorí jeden z prvých „peer konzultantov“ na Slovensku Miloš Šviderský. V podobe systému takýchto konzultantov by malo byť vždy, v každej situácii, dostupné akési „ucho, ktoré vypočuje“. Samozrejme, skúsenosť nestačí, takáto osoba musí mať isté osobné kvality, schopnosť podeliť sa o svoj príbeh, musí byť úprimná k iným, ale aj sama k sebe. „Na klientov, s ktorými sa rozprávam, nemá nikto čas.“ Pre pacienta s depresiou, ktorá vnútorne neuveriteľne bolí, je veľkou nádejou iná osoba, ktorá sa z depresie dostala. Takýto človek ho dokáže najlepšie chápať. Zatiaľ kým počas prvého roka pandémie nebola zaznamenaná zvýšená samovražednosť oproti predchádzajúcemu obdobiu, za rok 2021 už pozorujeme nárast počtu dokonaných samovrážd na Slovensku vo všetkých vekových skupinách. K najvyššiemu nárastu došlo vo vekovej skupine 15– až 19-ročných.

Pandémia má nepriaznivý vplyv na duševné zdravie, ale najväčší a najťažší vplyv má na deti. „Časový tlak vyvíjaný aj na psychiatrov je enormný,“ pripúšťa MUDr. Vanda Valkučáková. „Je pravda, že ak sa počas prvého kontaktu s pacientom nezhovárate aspoň 45 minút, veľa vecí o ňom nezistíte. Tým skôr, ak aj samotný pacient má pocit tlaku, pretože v čakárni už sedí niekto iný. To nie je dobre. Preto mám obrovskú nádej, že je šanca na reformy. Rozvoj komunitných centier je jedna z kľúčových tém.“

„Je to šanca, ako zvýšiť kapacitu systému, pretože množstvo psychiatrov v najbližšom čase nedokážeme zvýšiť,“ dodáva Andrej Vršanský, riaditeľ Ligy za duševné zdravie. „Ak mám na pacienta čas 15 minút, nemám šancu získať si jeho dôveru, preto v takýchto konzultantoch vidím veľký význam,“ pridáva sa k názoru aj psychiater MUDr. Matúš Virčík z Michaloviec. Samozrejme, komunitné centrá pomôžu, ale základ je komplexné preliečenie. O úroveň vyššie ako komunitné centrá sú psychiatrické stacionáre. Mimochodom, aktuálne je v prevádzke jediný stacionár s odbornosťou detská psychiatria.

„Možno sa nám nedarí byť v súčasnosti úplne šťastní a spokojní, ale možno postačí, ak budeme zmierení s aktuálnou situáciou. Šetrime si radšej sily a energiu na dni, keď to všetko budeme potrebovať omnoho viac,“ napísala autorke tohto článku mama syna, ktorý si predčasom siahol na život. A, bohužiaľ, jeho zámer sa mu podaril.