„Musíme si uvedomiť, že všetci denno-denne strácame a blížime sa k smrti. Každý deň sme o deň starší a strácame mladosť aj zdravie. Strata a smrť sú najväčšími témami nášho života, sú to spojené nádoby,“ približuje Jana Pitková, smútková terapeutka z občianskeho združenia Kolobeh života, ktoré podáva pomocnú ruku pozostalým. Každý z nich smúti iným spôsobom. Mladý dospelý, ktorý príde o blízku osobu, zažíva pocit stratenia sa vo svete a veľkej neistoty. Dospelý zas často prichádza o svoju identitu. „Matka, ktorá prišla o jediné dieťa, zrazu nevie, či je ešte matka. Žena, ktorá príde o partnera už zrazu nie je manželka, už je vdova, mení svoju identitu, a to je veľmi náročný proces,“ vysvetľuje odborníčka. Zdôrazňuje, že v prípade smútenia neplatí rovnica – čím viac smútime, tým viac sme mali blízkeho radi. „Ide o mentálnu pascu, z ktorej sa často nevieme dostať a nevieme prestať smútiť,“ dodáva J. Pitková.
Čítajte rozhovor Psychiatrička Ľubomíra Izáková: Človek s depresiou žije ako automatAk človek prechádza smútkom, ktorého súčasťou môže byť aj hnev, je dôležité nezabúdať aj na pohyb a fyzickú aktivitu. Pomáhajú prechádzky, športovanie či iná aktivita, ktorá dokáže smútiaceho preladiť. „Výborná je aj arteterapia, teda vypísať sa zo smútku, vymaľovať či robiť čokoľvek tvorivé. Aj tieto činnosti môžu priniesť úľavu,“ vymenúva terapeutka. Dôležitá je aj komunikácia a zdieľanie bolesti v rodine. Ak chceme byť smútiacemu oporou, mali by sme sa podľa odborníčky vyhnúť dávaniu nevyžiadaných rád. Často stačí len prítomnosť blízkeho či jeho ochota vypočuť smútiaceho. „Podstatné je uisťovanie smútiaceho, že sa na mňa môže obrátiť, ale s tým, čo bude on potrebovať, nie s tým, čo ja si myslím, že môže byť pre neho potrebné,“ pripomína Jana Pitková. Smútiaci by sa tiež nemal báť v prípade potreby vyhľadať aj odbornú pomoc.
Čítajte rozhovor Terapeut Miloš so skúsenosťou s depresiou: Každému, kto zablúdil v živote, odporúčam venovať čas inému. Je to liečivéPráve tá pomohla aj speváčke Katke Koščovej, ktorá v sebe roky potláčala smútok, strach a úzkosť, až kým tieto stavy nevyústili do panických atakov a nezhoršili aj jej fyzické zdravie. „Ochorenie duše nie je hanba, je to fyzická zmena na mozgu, choroba, ktorú treba liečiť,“ hovorí K. Koščová v najnovšej časti podcastu Všeobecne o zdraví.