Občas ju potrápi dna a užíva aj lieky na vysoký krvný tlak, ale ako sama o sebe hovorí, stále má „vrtuľu v zadku“. Jediný syn žije v Škandinávii a navštevuje ju raz, dvakrát do roka. A pani Vlasta chce byť ešte užitočná.
Približne pred rokom sa na autobusovej zastávke zoznámila s inou dôchodkyňou. Ružena je už osemdesiatnička a následkom artrózy i iných problémov veľmi ťažko chodí. Keď pani Vlasta videla, že bez cudzej pomoci tá žena do autobusu nenastúpi, rezko priskočila a zobrala žene z ruky barly.
V autobuse si sadli vedľa seba a zrodilo sa priateľstvo. Dozvedela sa, že pani Ružena žije v domove sociálnych služieb, pretože sama by si už v byte neporadila. Občas sa síce u nej objavia deti, vnuci, ale v zásade sa cíti byť veľmi osamelá. Pôsobila zatrpknuto. „Ani neviem, čo mi to napadlo, keď som jej pri rozlúčke povedala, že ju prídem do toho domu dôchodcov navštíviť,“ spomína si pani Vlasta. Odhodlala sa na to asi po dvoch týždňoch od stretnutia a odvtedy chodí za Ruženkou pravidelne.
„Zoberiem ju na prechádzku, často aj na vozíčku, pretože ju kĺby tak bolia, že nevládze . Snažím sa ju potešiť, niekedy prerozprávame hodiny, inokedy len tak sedíme a hľadíme bez slova hoci na vrabce. Ja cítim naplnenie, že ešte môžem byť aspoň trochu užitočná a ona pookreje v mojej prítomnosti. Stali sa z nás jednoducho priateľky.“
Pani Vlasta si to ani neuvedomuje, ale stala sa seniorskou dobrovoľníčkou. Vyhľadávať takých, ako je ona, je cieľom projektu Dobrá duša, ktorý pripravila spoločnosť Harmann-Rico v Českej republike aj na Slovensku.
Mnoho ľudí žije na Slovensku v dôchodkovom veku osamelo, v domovoch sociálnych služieb, alebo prežívajú fádne dni bez nejakej zmysluplnej činnosti. Projekt Dobrá duša chce poukázať na seniorov, ktorí sa rozhodli byť aktívnymi a chcú žiť plnohodnotný život aj napriek veku či spoločenskej predstave, že v starobe sa patrí už len dožívať.
Dobrá duša nie je súťažou, ale projektom so snahou ukázať, že dobrovoľníctvo prináša do spoločnosti nové hodnoty. A chce poukázať na tých, ktorí sa do dobrovoľníckych projektov pustili. Preto chcú organizátori zbierať tipy a prihlášky dobrovoľníkov, ktorí už dnes pomáhajú. Chcú ich zviditeľniť, predstaviť ako tých, čo neváhajú obetovať svoj čas a venovať ho práci pre druhých.
Na adrese www.dobra-dusa.sk nájde záujemca všetky potrebné informácie. Dôležitou súčasťou je možnosť prihlásenia sa do projektu. Pomáhajúceho seniora môže prihlásiť aj inštitúcia, v ktorej dobrovoľník pomáha, alebo jeho blízki. Porota zložená z odborníkov, ktorí sa venujú dobrovoľníctvu a práci so seniormi, nakoniec vytipuje užší výber finalistov, z ktorých sa vyberú najlepší dobrovoľníci roka. Celoslovenské výsledky sa budú vyhlasovať na jar roku 2013.
Na Slovensku je momentálne približne 600 domovov sociálnych služieb, pričom je v nich ubytovaných viac ako 18-tisíc klientov. Z tohto počtu je asi 20 % imobilných. „Ja a dobrá duša? Nerobím nič zvláštne. Našla som si priateľku, ktorá potrebuje pomoc, a tak ju trocha vyvenčím vždy, keď je pekné počasie. Občas jej donesiem, čo mám napečené. Čo je na tom zvláštne,“ bráni sa pani Vlasta akejkoľvek konkrétnejšej medializácii.
Dobrota a nezištnosť sa však z nášho sveta vytráca. A zaslúži si byť odmenená práve vtedy, keď to človek nečaká.