Alena Kulišovová ochorela podľa vlastných slov pred 27 rokmi. „Bola som na samom dne a pár mesiacov pred vypuknutím psychózy som bola veľmi kreatívna. Písala som básne, kreslila karikatúry. Tak som si vyrovnávala účty so skrytými nepriateľmi. Veď počkaj, ja si ťa nakreslím, vravela som si v duchu, keď ma niekto nahneval. Bod zlomu nastal v apríli 1996, keď som sa ocitla v Pinelovej psychiatrickej nemocnici v Pezinku, absolvovala som elektrošoky, dostala liečbu i psychoterapiu. Na svoju tvorbu som pre chorobu na dlhý čas zanevrela, ale vrátila som sa ku nej o ďalších 13 rokov pod vedením maliarky,“ povedala na tlačovej konferencii pani Alena, človek so skúsenosťou s duševnou poruchou a autorka jedného z diel v rámci putovnej výstavy „Cesta môjho zotavenia“. Ide o projekt, putovnú výstavu umenia, ktorú vytvorili ľudia so skúsenosťou s duševnou poruchou. Cieľom je inšpirovať ďalších k otvoreným rozhovorom o duševnom zdraví a podporiť koncept komunitnej starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku.
Foto: SEESAME
Cez obraz „Sklenené slzy“ sa pani Alena vyplakala. „Mám nevyliečiteľné duševné ochorenie a som na invalidnom dôchodku,“ hovorí. Mala už dve autorské výstavy a aktuálne tvorí spoločne s vnúčatami a jej prioritou sú práve ony a pomoc dcére. Našla náplň svojho života.
Podľa oficiálnych štatistík na Slovensku trpí duševnými problémami až 12 % ľudí. Postupne táto téma prestáva byť tabu a po odznení pandémie, ktorá veľmi zhoršila duševné zdravie najmä u mladých, sa o tejto téme hovorí čoraz viac.
Foto: SEESAME
„Prieskumy nám dlhodobo ukazujú, že poruchami duševného zdravia trpí veľká časť našej populácie. Z praxe však vieme aj to, že odbornú pomoc vyhľadá len malé percento z nich. Keď sa rozprávame o duševnom zdraví, osobnú skúsenosť naozaj nič nenahradí a mnohí sa radšej obrátia na ľudí, ktorí už mali skúsenosť s duševným ochorením ako na profesionálov. Dôvodom je autenticita, možno lepšie pochopenie. Preto sa členovia o.z. Otvorme dvere, otvorme srdcia (pacientska organizácia so skratkou ODOS) rozhodli, že sa o svoje skúsenosti s duševnou poruchou a najmä cestu svojho zotavenia podelia so svetom. A to veľmi vľúdnym, kreatívnym a inšpiratívnym spôsobom,“ hovorí MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička a štatutárna zástupkyňa pacientskeho združenia, ktoré organizuje už spomenutú výstavu „Cesta môjho zotavenia“. Putovná výstava sa dňa 1. februára 2023 začína v Košiciach, poputuje do Michaloviec, od apríla do Prešova a neskôr, v júni, na stredné a na jeseň na západné Slovensko. Podľa odborníkov už len účasť na tomto projekte môže byť pre mnohých liečivá. Autorom myšlienky pilotného projektu výstavy je Miloš Šviderský, človek s osobnou skúsenosťou s duševnou poruchou a jeden z prvých peer konzultantov na Slovensku. Rozhovor s ním si môžete prečítať tu:
Čítajte rozhovor Terapeut Miloš so skúsenosťou s depresiou: Každému, kto zablúdil v živote, odporúčam venovať čas inému. Je to liečivé
Jedným z cieľov projektu organizácie ODOS je preto posilnenie tzv. komunitnej starostlivosti o duševné zdravie, ktorú odborníci aj ľudia so skúsenosťou považujú za jeden z hlavných pilierov reformy psychiatrickej starostlivosti na Slovensku. V rámci komunitných centier rozmiestnených vo väčších či menších mestách by pacienti získali lepší prístup k následnej starostlivosti po akútnej liečbe, ale aj k terapeutickej podpore či pomoci pre svojich blízkych.
Foto: www.eyemedia.sk
„Komunitné centrá sú jednou z možností aj pre ľudí, ktorí potrebujú psychickú podporu po prepustení z nemocnice, kde prešli akútnou liečbou,“ povedala JUDr. Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. „Pacienti sa opakovane vracajú do nemocnice, lebo doma podľahnú stereotypu, vynechajú lieky. Keby boli komunitné centrá a peer konzultanti, keby ich po Slovensku bolo viac, svitla by väčšia nádej, že menej pacientov by bolo nútených vrátiť sa do ústavnej starostlivosti, čiže byť hospitalizovaní,“ dodala. V prípade diabetikov sa podobná podpora vykonáva už dávno, ale psychiatrickým pacientom to chýba. Napríklad mnohí pacienti si uvedomujú, že zažívajú včasné príznaky návratu svojho ochorenia. Z obavy, že ich zas zavrú do nemocnice, odkladajú návštevu u odborníka. V rámci komunity ľudí s podobnou skúsenosťou by však možno nemali problém požiadať o pomoc skôr. Aj to je zmysel a význam existencie komunitných centier a komunitnej starostlivosti. Tým skôr, keď náš zdravotný systém (a nielen psychiatria) je pod kapacitným a iným tlakom.
Čítajte viac Na psychiatra sa na Slovensku čaká priemerne 7 týždňov
Hovoriť by sa o tom malo aj v rámci putovnej výstavy. „Nevzdávajte to. Vždy je nádej na lepší zajtrajšok. Neostávajte sami. Klopte a bude vám otvorené,“ odkazujú ľudia so skúsenosťou s duševným ochorením za organizáciu ODOS, ktorá má dokonca dlhšiu históriu ako známa Liga za duševné zdravie.