“Môže byť náročné spozorovať PPP vo svojom okolí, pretože ľudia toto ochorenie často skrývajú, zatajujú, prípadne sami nevedia, že majú problém – prejedanie napríklad mylne pripisujú slabej vôli,” hovorí psychologička Veronika Kolejáková. Reštriktívne stravovanie sa tak schová za zdravotnú diétu, excesívne cvičenie prebehne v nočnej hodine a záchvat prejedania sa udeje, keď je človek úplne sám.
To, že človek stráca kontrolu nad svojím správaním – ako sa to deje napríklad pri záchvatovom jedení – môžu sprevádzať silné pocity hanby. Čo ak nás okolie odsúdi? Naopak, pri mentálnej anorexii zohráva manipulácia s jedlom akúsi formu “kontroly” nad životom a svojím prežívaním, barličky, ktorej sa nechceme vzdať. V oboch prípadoch to pre človeka s PPP znamená, že svoj problém musí utajiť.
Choroba, ktorá núti klamať
Spektrum PPP zahŕňa viaceré ochorenia vrátane mentálnej anorexie, bulímie či diagnózy záchvatového prejedania. Aj keď symptómy jednotlivých ochorení sú mierne odlišné, spája ich určitá forma manipulácie s jedlom a prepojenie vlastnej sebahodnoty so štíhlosťou.
“Jedná sa o silné presvedčenie, že len keď mám svoju hmotnosť a stravu pod kontrolou, dokážem byť ľúbená, vnímaná a akceptovaná. Tento “filter”, cez ktorý vnímame svet, sa v nás buduje počas celého života už od dospievania. Často si ho zvedomíme až v liečbe, ale napriek tomu je náročné ho meniť. Dnes však viem, že sa to určite dá,” približuje vnútorné prežívanie Zuzana Čižmárová, uzdravená z mentálnej anorexie a aktuálne peer konzultantka* v projekte Chuť žiť.
Najrizikovejšie obdobie pre vznik ochorenia je práve detstvo a dospievanie. Pokiaľ sa však ochorenie nepodchytí včas, ideálne aj s odbornou pomocou, môže pretrvať roky, až do dospelosti. Nedá sa rozpoznať len na základe výzoru ani podľa pohlavia – PPP sa týkajú ako žien, tak aj mužov (¼ ľudí s ochorením tvoria chlapci a muži). Odborníčky v Chuť žiť odporúčajú všímať si 3 kategórie symptómov:
1. zmeny stravovania (zmenšenie porcií, vynechávanie niektorých jedál, počítanie kalórií, vyhýbanie sa stravovaniu, neobvyklé výhovorky, nadmerné jedenie – zmiznutie veľkého množstva potravín a pod.)
2. zmeny správania a prežívania (izolácia, vysoký food focus, náhla zmena štýlu obliekania, náladovosť alebo podráždenosť a pod.)
3. fyzické zmeny (náhla alebo rýchla strata hmotnosti či časté zmeny hmotnosti, citlivosť na chlad, známky častého zvracania – opuchnuté tvár/čeľusť, mozole na kĺbe alebo poškodenie zubov, mdloby, únava, vypadávanie vlasov)Nestačí “začať normálne jesť”
„V spoločnosti stále panuje nepochopenie tohto ochorenia, najmä vo forme mýtov ako “stačí sa len normálne najesť”. PPP sú komplexné ochorenie, a teda témy výživy, emócií, sebahodnoty, kompenzácií či nádeje k uzdraveniu sa často prelínajú,” vysvetľuje nutričná špecialistka Tatiana Kyseľová a vyzdvihuje, že obzvlášť pri deťoch s PPP je dôležitá podpora a prítomnosť rodiča.
“Cesta za uzdravením bola náročná, no s odstupom času vnímam aj to, ako nás táto skúsenosť s dcérou zblížila a zomkla,” opisuje liečbu Dana Čižmárová, matka uzdravenej Zuzany.
Uzdravenie je možné, potrebná je komplexná pomoc odborníkov
PPP patria medzi duševné ochorenia s najvyššou úmrtnosťou spomedzi psychických porúch, spôsobujú však ťažkosti aj na fyzickej úrovni. K liečbe je preto nevyhnutné pristupovať celostne. Projekt Chuť žiť vyzdvihuje, že komplexný prístup k liečbe založený na vzájomnom pôsobení rôznych odborníčok a odborníkov sa ukazuje efektívny aj v zahraničí.
“Pokrytie nákladov na odbornú pomoc však pre mnohé rodiny predstavuje finančnú záťaž. Preto pri príležitosti Svetového dňa PPP spúšťame kampaň, do ktorej sa môže zapojiť aj verejnosť a pomôcť nám zabezpečiť tím odborníkov desiatim rodinám, ktoré si to nemôžu dovoliť,” hovorí zakladateľka projektu Chuť žiť Valentína Sedileková.