Reportáž z psychiatrického stacionára: Niektoré dievčatá sa boja, že priberú zo zubnej pasty

Urobiť dnes reportáž z detského psychiatrického stacionára nie je jednoduché. Ako novinár nesmiete hovoriť s detskými pacientmi, pretože by ste na to potrebovali získať súhlas od ich zákonných zástupcov. V nemocnici chránia ich súkromie, aj preto neuvádzame nijaké mená ani konkrétnejšie informácie. O liečbe detí s poruchami príjmu potravy sme sa preto priamo na mieste zhovárali len s odborníkmi, ktorí pracujú v dennom stacionári v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Je to jediný špecializovaný stacionár tohto druhu na Slovensku.

10.06.2023 06:00
žena, dievča, čierna, smútok, depresia,... Foto:
Počet detí s poruchami príjmu potravy výrazne narástol.
debata (4)

Keď som v roku 1997 robila reportáž o diagnóze F50 – poruchy príjmu potravy – na vtedajšom uzatvorenom nemocničnom oddelení na bratislavských Kramároch, začala som slovami, ktoré platia podnes: Jestvuje diagnóza, pri ktorej sa slová „vážiť si“ a „vážiť“ dostávajú do jedného kontextu. Súvisí s vážením si, totiž s úctou, či skôr neúctou, k vlastnému telu. Súvisí s vážením, pretože práve váha v podobe neželanej hmotnosti je v tomto prípade spúšťačom psychickej poruchy, ktorej vedľajšie následky môžu viesť dokonca až k smrti. V tom čase, koncom deväťdesiatych rokov, dokonca jedna vysokoškolsky vzdelaná žena, ktorá trápila svoj oslabený organizmus nejedením 15 rokov, napokon podľahla tuberkulóze.

Chodba pred dverami stacionára zvnútra nemocnice. Foto: Bianka Stuppacherová
stacionár, mentálna anorexia, poruchy príjmu potravy Chodba pred dverami stacionára zvnútra nemocnice.

Psychiatrický stacionár pre deti so zameraním na liečbu porúch príjmu potravy sa nachádza na prízemí budovy niekdajšej detskej fakultnej nemocnice. Čoskoro bude mať samostatný vchod, z ktorého sa bude dať vyjsť do záhrady s plánovaným altánkom a rodičia budú môcť v blízkosti zaparkovať auto. Stacionár totiž znamená, že dievčatá (momentálne je v ňom plná kapacita, čiže 12 dievčat, pričom najmladšia má dvanásť rokov) doň ráno dochádzajú a popoludní zas odchádzajú domov. Niektoré vozia rodičia, iné prichádzajú samy – závisí od stavu, ale aj od veku. Z hľadiska veku sa tu môžu liečiť pacienti, dievčatá aj chlapci, do dovŕšenia devätnástich rokov.

Kolektívna práca dievčat s mentálnou anorexiou. Foto: Bianka Stuppacherová
stacionár, mentálna anorexia, poruchy príjmu potravy Kolektívna práca dievčat s mentálnou anorexiou.

Život na váhe? Alebo na vážkach?

Prichádzame chodbou zvnútra nemocnice, popri nástenke, kde sú fotografie pekne naaranžovaných jedál. Dievčatá si totiž v stacionári, ktorý funguje od marca 2023, v kuchynke aj samy pripravujú a zdobia niektoré jedlá, prípadne pečú dezerty. Aby sa učili vytvárať si zdravý vzťah k jedlu. Nedávno, keď robili banánový chlebík, boli nadšené, aký sa podaril nadýchaný. Veď áno, konečne totiž dodržali predpísaný recept a tu, v nemocnici, doň dali toľko cukru a masla, koľko sa naozaj odporúča.

Recepcia. Foto: Bianka Stuppacherová
stacionár, mentálna anorexia, poruchy príjmu potravy Recepcia.

Zvoníme pri dverách a zvnútra, z recepcie, nám otvárajú. Pekné, zrekonštruované priestory. Dievčatá sú práve v jedálni, prechádzame popri zatvorených dverách a s detskou psychiatričkou MUDr. Ivanou Fusekovou sa usadíme v jej kancelárii. Horí sviečka, na pohovke sedí plyšák a atmosféra je pohodová. Psychiatrička hovorí o tom, že dievčatá, ktoré sem prídu, by mali byť aspoň čiastočne namotivované, že sa chcú vyliečiť. „Dynamika skupiny je taká, že ostatné dievčatá obyčajne dokážu strhnúť novú členku tým správnym smerom. Dávajú si rôzne výzvy, vedia sa oceniť, ak niečo zvládli. Je to pre ne jednoduchšie, vidieť, že aj ostatné dievčatá zjedli, tak aj ja môžem. Robí to veľa,“ hovorí MUDr. Fuseková. Tento týždeň úspešne prepustili prvú pacientku. Už by to mala doma zvládnuť s pomocou rodiny a všetci veria, že sa jej to podarí.

Zdravotné poisťovne hradia takúto liečbu v stacionári tri mesiace do roka (dlhšie len na výnimku), s tým, že sa dá aj časovo rozložiť – nemusí ísť nevyhnutne o tri za sebou nasledujúce mesiace. Dievčatá prichádzajú ráno, okolo pol ôsmej, na raňajky, ďalej tu majú desiatu, obed a niektoré aj olovrant. Výživová hodnota jedál je vyrátaná na základe tzv. výživnej diéty. „Naším cieľom je, aby sa naučili jesť aj takú stravu, ktorej sa doma možno vyhýbajú. Napríklad problematické pre ne býva biele pečivo, maslo, kakao… Musia zjesť primerané porcie a je to pre ne vlastne akýsi tréning. Trikrát do týždňa ich vážime, aby sme videli, či sa hmotnosť hýbe správnym smerom. Nasleduje komunitný program, kde má každý priestor vyjadriť sa, čím momentálne žije. V priebehu dopoludnia je tu aj učiteľka, ale výučba sa týka len dievčat, ktoré chodia na základnú školu. Stredoškoláčky majú obyčajne individuálny študijný plán. "Nezvykne to byť problém, lebo väčšinou ide o veľmi šikovné, ambiciózne dievčatá, ktoré bývajú v škole bezproblémové,“ dodáva psychiatrička. Je tu pracovná miestnosť na arteterapiu, príjemná komunitná miestnosť zariadená ako obývačka, kde sa dá relaxovať. „Na strečingových podložkách pri relaxácii tu dievčatká často aj zaspia,“ hovorí zdravotná sestra Iveta. Áno, mentálna anorexia vyčerpáva, oberá človeka o silu i radosť zo života.

MUDr. Ivana Fuseková, detská psychiatrička. Foto: Bianka Stuppacherová
stacionár, mentálna anorexia, poruchy príjmu potravy, MUDr. Ivana Fuseková MUDr. Ivana Fuseková, detská psychiatrička.

Je možné pribrať pri sprchovaní?

Na liečbu v takomto stacionári pacientku (môžu to byť aj chlapci, pretože aj tí trpia poruchami príjmu potravy, aj keď menej často) indikuje detský psychiater, ktorý vyhodnotí, či je stav, v ktorom sa dieťa nachádza, dostatočný na ambulantnú terapiu, je potrebný pobyt v stacionári, alebo je nevyhnutná hospitalizácia – či už na lôžkovom pedopsychiatrickom, alebo pediatrickom oddelení. Z lôžkového oddelenia sa tiež dá prejsť do stacionára. „Takže cesty, ktorými sa k nám pacienti dostávajú, sú dve: buď z ambulancie, alebo z nemocničného oddelenia,“ vysvetľuje MUDr. Fuseková. „Sú dievčatá, pre ktoré je na istý čas nevyhnutná infúzna liečba, alebo podávanie stravy sondou – také sú hospitalizované. Pri mentálnej anorexii je však najdôležitejšie, aby pacientka čo najskôr prešla na klasickú stravu a prijímala ju ústami. Samozrejme, aj v stacionári podávame lieky, vitamínoterapiu, viaceré deti potrebujú extra výživu vo forme nutridrinkov a psychiatrickú liečbu na zmiernenie úzkosti, depresívneho a ritualizovaného správania, ktoré je častou súčasťou porúch príjmu potravy.“

Kolektívna práca dievčat s mentálnou anorexiou. Foto: Bianka Stuppacherová
stacionár, mentálna anorexia, poruchy príjmu potravy Kolektívna práca dievčat s mentálnou anorexiou.

Anorektickú symptomatiku totiž veľmi často sprevádzajú rôzne obsedantno-kompulzívne prejavy, rôzne rituály v súvislosti s jedením. Opakované umývanie rúk, spôsob, ako si sadnem na stoličku, jeden konkrétny príbor. „Často počúvam, že jedia detským príborom, majú dojčenskú lyžičku, vidličku. Majú svoje konkrétne misky. Ďalšie sú rituály počas jedla: koľkokrát jedlo požujem, kým prehltnem, že z chleba zjem najprv kôrku a potom striedku, že na lyžičku si nenaberiem dostatočne veľký hlt, iba pár presne zrátaných zrniek ryže a podobne,“ pokračuje lekárka. Prenasledujú ich vtieravé myšlienky, či nezjedli prirýchlo, priveľa, či z toho príliš nepriberú a podobne. Niektoré deti sa prelievajú vodou, aby neboli hladné, a nadmerným prísunom tekutín ohrozujú svoje obličky. Iné sa zas vodu boja piť a aj keď má nulovú kalorickú hodnotu, obávajú sa dokonca sprchovať so strachom, že im voda presiakne cez pokožku a mohli by pribrať. Aj zubná pasta býva problém, pretože majú iracionálny strach, že vstrebávaním cez ústnu dutinu by z nej mohli pribrať. Lekárka: „Týchto nelogických strachov spojených s anorexiou je veľmi veľa a bežní ľudia si to nevedia ani predstaviť.“

Podvýživou trpí aj mozog

V stacionári sú v tejto chvíli len pacientky s mentálnou anorexiou. „Príčina vzniku tohto problému je čiastočne nejasná. Ukazuje sa, že ide o multifaktoriálne ochorenie, potvrdená je genetická predispozícia, určité osobnostné črty a k tomu sa často pridružuje náročnejšie životné obdobie. Nezriedka sú pred prepuknutím ochorenia prítomné i nejaké prodrómy, čiže akoby niečo pod škrupinkou sa už deje, ale okolie to nemusí zaznamenať. Keď sa s deťmi neskôr zhovárame, zisťujeme, že nejaké náznaky problémov sa objavili už v nižšom veku. Môže nasledovať nevhodná poznámka a problém sa rozbehne,“ hovorí MUDr. Ivana Fuseková. Hoci majú momentálne v stacionári najmladšiu 12-ročnú slečnu, ochorenie sa môže prejaviť aj u mladších detí. „Osobne vnímam kritický vek okolo tých trinástich rokov, keď idú chlapci aj dievčatá do puberty,“ dodáva. Obdobie pandémie, lockdownov a prerušených sociálnych kontaktov duševný stav mladých výrazne poznamenalo. Čo sa týka problematiky porúch príjmu potravy, aj na Slovensku sme zaznamenali vyše 30 % nárast. To, čo sa predpokladalo, sa napĺňa. Covidové obdobie a nariadenia s ním spojené budú mať dozvuky ešte dlho.

Arteterapia. Foto: Bianka Stuppacherová
stacionár, mentálna anorexia, poruchy príjmu potravy Arteterapia.

Každý rodič si logicky položí otázku, kedy spozornieť. „Často mávajú aj výčitky, že si to nevšimli skôr,“ hovorí psychiatrička. V rámci stacionára sa totiž v pravidelných intervaloch stretávajú aj rodičia detí. „V období nástupu puberty sa deti, prirodzene, trochu menia v správaní, takže rodičia to nepovažujú za podozrivé. Dieťa sa akosi prirodzene mierne uzatvára, chce viac času tráviť s kamarátmi ako s rodinou, lenže pri rozvoji anorexie, sú tie prejavy iné, výraznejšie: Sťahuje aj z kontaktu s rovesníkmi, stáva sa osamelým. Oblieka sa do voľného oblečenia, pretože sa hanbí za svoje telo. Postupne prestáva jesť veci, ktoré mu predtým chutili. Skontrolovať dieťa v škole, či nevyhodilo desiatu a či obed reálne aj zjedlo, môže byť ťažké. Už sme zažili aj to, že kuchárky nahlásili triednej učiteľke, že žiačka síce chodí na obed, ale nosí plné taniere naspäť. Učitelia si v škole všimnú nevýkonnosť, únavu, nesústredenosť. Potom príde letné obdobie a dieťa sa odmietne obliecť do krátkych rukávov, do plaviek. Už si samo uvedomuje, že je zle, ale nedokáže zísť z tej cesty bez pomoci. Chorobný proces je naštartovaný. Niekedy ide až do takých bludných predstáv, že má strach, že sa nevmestí na stoličku. Alebo, že keď sa posadí, roztečie sa mu noha. Musíme si uvedomiť, že aj mozog trpí podvýživou, klesá objem mozgového tkaniva a aj psychika je labilná.“ Aj preto je dôležité „dostať dieťa čo najrýchlejšie na normálnu hmotnosť“, aby začalo fungovať nielen telo, ale aj hlava.

Zdravotná sestra Iveta v komunitnej miestnosti. Foto: Bianka Stuppacherová
stacionár, mentálna anorexia, poruchy príjmu potravy Zdravotná sestra Iveta v komunitnej miestnosti.

Nedeje sa to len mne, ale aj iným

V dennom stacionári sú denne detský psychiater, psychoterapeut a dve zdravotné sestry. V čase školy prichádza učiteľka. V popoludňajších hodinách sa vychovávateľka s dievčatami venuje arteterapeutickým aktivitám. Môžu maľovať na plátno, pracovať s hlinou. Robí im to vraj radosť, často sú precízne a umelecky nadané. Postupne akoby „rozkvitnú“. Ako keď naprší na zvädnuté kvietky v záhrade.

Váha. Života? Foto: Bianka Stuppacherová
stacionár, mentálna anorexia, poruchy príjmu potravy Váha. Života?

„Už sme sa zhovárali o tom, že na liečbu do stacionára by malo prísť dieťa, ktoré je už čiastočne namotivované. Samozrejme, tá motivácia býva kolísavá, krehká. To je všetko v poriadku, veď na to sme tu. Na začiatku môže byť aj popretie ochorenia, odmietanie kontaktu. Ale to je tiež naša práca, aby sme dieťaťu dali priestor a čas, ktorý potrebuje. Veľmi dôležité je pre deti vedieť, že v tom nie sú samy a že sa to nedeje iba mne, ale aj iným,“ dodáva MUDr. Fuseková. Tínedžeri majú svoje starosti, boliestky, trápenia. Treba si aj v tomto chvatnom období nájsť čas na rozhovory, na spoločné trávenie času, prejavovať záujem, pochopenie a nezľahčovať ich problémy.

Nebrať ich na „ľahkú váhu“.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #anorexia #stacionár #poruchy príjmu potravy #denný stacionár #mentálna anorexia