Slovníček
Depresia (z latinského depressio, teda stlačenie, potlačenie) môže mať rôzne stupne – od ľahkej, strednej až po ťažkú.
Typické príznaky depresie
smútok – dlhotrvajúci a hlboký smútok je pre depresiu typický
pesimizmus – zameranie sa na negatívne stránky života
pocit zlyhania – vedomie zlyhania v dôležitej veci
nenávisť voči sebe – nenávidenie seba, svojich vlastností, svojho tela
pocit viny – vedomie ťažkého previnenia
vedomie, že si zaslúžim trest – predstava, že by som mal byť potrestaný
sebaobviňovanie – prisudzovanie si viny a zodpovednosti
samovražedné myšlienky – riešenie bezvýchodiskovej situácie ľudia vidia v samovražde
častejší plač – ľudia v depresii častejšie plačú, niekedy, naopak, by chceli plakať a nemôžu
podráždenosť – vyššia citlivosť na rušivé situácie
nerozhodnosť – neschopnosť rozhodnúť sa alebo veľmi dlhé rozhodovanie sa aj v maličkostiach
neupravenosť zovňajšku – strácanie záujmu o svoj zovňajšok
zmena telesnej hmotnosti – dôsledok prejedania sa alebo odmietania jedla
spomalenosť – predĺženie času potrebného na vykonávanie rôznych činností
zmena dĺžky spánku – väčšinou ide o neskoré zaspávanie a skoré prebúdzanie sa
pocit vyčerpanosti – vyskytuje sa aj bez namáhavej činnosti
strata apetítu – strácanie chuti do jedla a pôžitku z jedla
strata energie – zvýšená únavnosť, nechuť niečo robiť
strata záujmu o sex – znížené libido
Čítajte viac Trápi ma tetánia, hyperventilácia alebo panická porucha? Poznajte, s čím bojujete
Typy depresie
Klinická depresia – základná – miernejšia forma depresie, ktorá je dostatočne závažná na to, aby sa liečila klinicky.
Endogénna depresia – tzv. veľká pravá depresia, je najčastejšou formou, ktorá prichádza náhle a bez príčiny. Je spôsobená nerovnováhou chemického prostredia v mozgu, ktorú je potrebné upraviť pomocou liekov – antidepresív.
Psychosomatická depresia – niektoré prípady depresie sa prejavujú psychosomatickými problémami, ako sú poruchy spánku, bolesti hlavy, kĺbov, chrbta, žalúdka, srdca, tráviace problémy, problémy s dýchaním, závraty.
Symptomatická depresia – prejav depresie, ktorý v skutočnosti nie je depresiou. Môže ísť o sekundárny príznak nádoru, epilepsie alebo demencie.
Sezónna depresia – objavuje sa v určitom ročnom období a zvyčajne sa každoročne vracia, najčastejšie v zime. Dá sa zmierniť napríklad svetelnou terapiou, pri ktorej sa stimuluje produkcia neurotransmiterov, napríklad sérotonínu. Pri ťažšej forme sa kombinuje s inými liečebnými postupmi.
Depresia v tehotenstve – obzvlášť náchylné sú mladšie ženy alebo ženy nad 35 rokov, ženy s nízkou sociálnou podporou, bez partnera, so zmiešanými pocitmi z tehotenstva a ženy po troch a viac pôrodoch. Ženy trpiace depresiou pred tehotenstvom sú vystavené vyššiemu riziku.
Popôrodná depresia – vyskytuje sa od počatia do prvého roka po pôrode. Hlavnými príznakmi sú depresívne stavy, ahedónia, únava, malátnosť, poruchy spánku. Za rizikové faktory sa považujú osobná alebo rodinná anamnéza, nízka sociálna opora, depresia v rodine, depresia u rodiča v minulosti, psychické alebo fyzické týranie, problémy s dojčením, zmena hormonálnych hladín.
Depresia v menopauze – počas menopauzy dochádza k zmenám hladín estrogénu a progesterónu s následným poklesom estrogénu. To spôsobuje riziko vzniku depresie, najmä u žien, ktoré depresiu prekonali v minulosti.
Depresia u detí a dospievajúcich – častejšie sa spája s poruchami správania, agresivitou a so somatickými ťažkosťami. Časté sú pocity nudy, podráždenosti, rizikového správania a úzkosti, spojené s užívaním alkoholu a drog. Zároveň sa vyskytujú pocity viny za vlastnú nedostatočnosť, striedanie apatie a zhovorčivosti. Depresívne deti a dospievajúci sú vystavení vyššiemu riziku samovraždy ako dospelí.
Úzkostno-depresívna porucha – prejavuje sa príznakmi depresie aj úzkosti, má závažnejší priebeh a prognózu, ako keď sa tieto ochorenia vyskytujú samostatne. Najčastejšími príčinami sú dedičnosť, nerovnováha neurotransmiterov v mozgu, prežitá trauma, stres.
Larvová depresia – prejavuje sa ako iný zdravotný problém, ale nie sú prítomné iné prejavy depresie. Zvyčajne sa na to, že išlo o depresívne ochorenie, príde až vtedy, keď sa nepreukáže žiadna fyziologická príčina a problémy vymiznú po nasadení antidepresív.
Reaktívna depresia – priama reakcia na traumatizujúce alebo stresujúce životné obdobie. Často sa vyskytuje bezprostredne po traume a trvá približne rok. Najčastejším spúšťačom je smrť blízkej osoby alebo iná veľká strata, napríklad zamestnania, vzťahu, majetku.
Rezistentná depresia – zvyčajne sa definuje ako epizóda depresie, ktorá nereaguje na jeden, ale skôr na dva alebo viac terapeutických pokusov. Ako najúčinnejšia liečba sa javí elektrokonvulzívna terapia (laicky elektrošoky). Zdroj: Euc.cz