„Výskyt syndrómu vyhorenia v rôznych profesiách má vzrastajúci trend. Jeden z dôvodov je digitalizácia. Digitálne technológie nám umožňujú pracovať odkiaľkoľvek, čím sa stráca hranica medzi prácou a súkromným životom. Neustále narastajú pracovné nároky. Pandémia rovnako prispela k zvýšeniu stresu a pracovného vyčerpania, čo bolo viditeľné najmä v zdravotníctve," uviedol odborník.
Čítajte viac Nevládzete ísť do práce? Bežte za odborníkom, kým sa to nezhorší
Nárast poistencov so syndrómom vyhorenia zaznamenali všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ich v roku 2020 evidovala 83, v roku 2021 105, v roku 2022 161 a v roku 2023 176. V Dôvere ich bolo v roku 2020 74, ďalší rok ich bolo 106, v roku 2022 190 a vlani 200.
V Union ZP v roku 2020 evidovali 18 ľudí so syndrómom vyhorenia, v roku 2021 44, v 2022 37 a vlani 49. Pacientov so syndrómom vyhorenia však môže byť podľa zdravotných poisťovní ešte viac. „Môžu mať rôzne súvisiace zdravotné problémy (problémy so spaním, depresie, tráviace problémy a podobne), s ktorými navštívia lekára, no ak nie sú vykázané pri tejto diagnóze, z dát zdravotnej poisťovne sa to nedá identifikovať," ozrejmila Zuzana Žiaková z oddelenia komunikácie VšZP.
Čítajte viac Tieto diagnózy si mýlia bežní ľudia aj odborníci
Dôsledok pracovného stresu
Syndróm vyhorenia je podľa Kováča stav fyzického a emocionálneho vyčerpania súvisiaci s prácou, ktoré je sekundárnym dôsledkom dlhodobého pracovného stresu. Charakterizujú ho pocity vyčerpania, zvýšená duševná vzdialenosť od práce alebo pocity negativizmu, cynizmu súvisiace s prácou, rovnako pocit neefektívnosti či nedostatku úspechu.
Medzi ďalšie príznaky patrí strata motivácie, znížený pracovný výkon, zhoršené vzťahy, zanedbávanie seba samého, posadnutosť prácou, nespokojnosť, bolesti hlavy či žalúdočné problémy. „Pri pokročilejších štádiách je častá izolácia alebo znížená interakcia s rodinou a priateľmi,“ dodal.