„Osobitne ohrozené sú skupiny ľudí, ktoré pracujú v oblasti pomáhajúcich profesií ako zdravotnícky personál, personál pohotovostných služieb, sociálni pracovníci, učitelia a vychovávatelia či právni profesionáli. Ďalej sú to zástupcovia zákazníckeho servisu, IT pracovníci, žurnalisti či finanční profesionáli,“ priblížil. Žiadna z profesií však podľa neho voči syndrómu vyhorenia nie je plne odolná.
Vyhorieť môžu aj študenti
Ozrejmil, že s vyhorením sa je rovnako možno stretnúť u študentov. „Školské prostredie je rovnako náročné. Štúdium si vyžaduje vysoké nasadenie, ktoré môže vyvrcholiť do vyčerpania či úplného vyhorenia,“ vysvetlil Kováč. Veľmi časté je podľa neho aj u matiek alebo všeobecne u rodičov na materskej. „Popri starostlivosti o dieťa sa často rodič ocitne v situácii, že nemá čas či silu o vlastné blaho. Práve vyčerpanie a nedostatok síl na starostlivosť o seba prispieva k vyhoreniu rodiča. Syndróm vyhorenia u rodičov je stále relatívne nové téma výskumu,“ podotkol.
Čítajte viac Nevládzete ísť do práce? Bežte za odborníkom, kým sa to nezhorší
Syndróm vyhorenia je podľa Kováča stav fyzického a emocionálneho vyčerpania súvisiaceho s prácou, ktoré je sekundárnym dôsledkom dlhodobého pracovného stresu. Charakterizujú ho pocity vyčerpania, zvýšená duševná vzdialenosť od práce alebo pocity negativizmu, cynizmu súvisiace s prácou, rovnako pocit neefektívnosti či nedostatku úspechu. Medzi ďalšie príznaky patrí strata motivácie, znížený pracovný výkon, zhoršené vzťahy, zanedbávanie seba samého, posadnutosť prácou, nespokojnosť, bolesti hlavy či žalúdočné problémy. „Pri pokročilejších štádiách je častá izolácia alebo znížená interakcia s rodinou a priateľmi,“ dodal.