Depresiu možno označiť za globálnu pandémiu, trpí ňou zhruba 5 percent populácie – približne 350 miliónov ľudí. Podľa WHO sú náchylnejší na túto chorobu ženy než muži. Ide o obrovské množstvo ľudí, nie je preto prekvapujúce, že sa vedci snažia zistiť, čo môže ľuďom s touto diagnózou pomôcť.
Jednou z oblastí, ktorú si zobrali na mušku, je strava. Štúdie v minulosti nepriniesli presvedčivé dôkazy o tom, že by vegetariánska či vegánska strava priniesla v porovnaní so „všežravou“ stravou významné prínosy.
Nedávna štúdia, publikovaná v Journal of Affective Disorders, skúmala vzťah medzi stravou a depresiou u austrálskych žien. Práve tie trpia depresiou nadmerne – až 12 percent austrálskych žien žije s touto diagnózou.

Zistenia odhalili, že kým typ stravy nebol výrazne spojený s depresívnymi príznakmi, kvalita stravy – čerstvé potraviny v porovnaní s spracovanými – vykazuje malú, no významnú koreláciu s depresívnymi príznakmi, pričom kvalitnejšie stravy zvyčajne vedú k zníženiu týchto príznakov.
„Nezávisle od typu stravy (rastlinná alebo všežravá) môže dodržiavanie kvalitnej stravy znižovať depresívne symptómy, zatiaľ čo nízkokvalitná strava môže zvyšovať depresívne symptómy,“ uvádzajú vedci svoje zistenia. Dodali však, že táto oblasť by potrebovala ešte ďalšie skúmanie.
Štúdia sledovala 9081 žien v roku 2003 a 8199 žien v roku 2009. Ich priemerný vek bol 33,7 roku. Podiel „všežravých“ účastníčok výrazne prevyšoval vegetariánky a vegánky. Depresívne symptómy v rastlinnej skupine boli vyššie než u tých, ktoré konzumovali mäso.

Čo je to depresia
Depresívna porucha je klinickou diagnózou vedúcou k subjektívnemu utrpeniu a zníženej kvalite života s celospoločenským presahom najmä pre chronickosť priebehu a vysokú frekvenciu výskytu. Celoživotná prevalencia depresívnej poruchy je 16,2% , s najčastejším výskytom vo vekovej skupine 30–44 rokov, pričom ženy sú depresívnym ochorením postihnuté dvojnásobne častejšie ako muži. Presná príčina vzniku depresie zatiaľ stále nie je známa. Na jej rozvoji sa podieľa vzájomná interakcia mnohých rizikových faktorov. Medzi nich patria biologické, psychologické a sociálne vplyvy a faktory prostredia.
Zdroj: Slovenská psychiatrická spoločnosť