Pohoda mladých ľudí za posledné desaťročie klesla. Už neplatí, že mladosť je bezstarostným obdobím. Práve naopak. Podľa štúdie, ktorú zadala Organizácia spojených národov (OSN), spokojnosť rastie s vekom. Vedci však varujú, nespokojná mládež môže v budúcnosti znamenať veľké, aj ekonomické, problémy.
Štúdia sa zaoberala jedenástimi inými výskumami, ktoré poukazovali na pokles životnej spokojnosti a šťastia medzi mladými dospelými v poslednom desaťročí. Skúmali mládež v šiestich krajinách – USA, Spojenom kráľovstve, Írsku, Austrálii, Kanade a na Novom Zélande. Dáta však hovoria o tom, že tento problém je celosvetový.
„V niekoľkých týchto prieskumoch nachádzame, že zlé duševné zdravie klesá s vekom. U-krivka pohody podľa veku, ktorá kedysi existovala v týchto krajinách, je teraz preč a nahradila ju kríza pohody medzi mladými,“ píšu výskumníci Jean Twenge zo San Diego State University a David Blanchflower z Dartmouth College. Štúdiu zverejnil Americký národný úrad pre ekonomický výskum.

O čom hovorí tzv. U-krivka? Relatívne bezstarostné mládežnícke obdobie bolo nasledované náročnejšou fázou v strednom veku a pohodovejšou fázou v neskoršom veku. Podľa odborníkov to už neplatí, náš pocit uspokojenia podľa nich teraz rastie stabilne s vekom.
Vedci zistili, že životná spokojnosť a šťastie klesli medzi mladými ľuďmi za posledné desaťročie, a to najmä medzi mladými ženami. Štúdia tiež poukázala na vzostup smartfónov a sociálnych médií. Naznačuje, že tento trend súvisí so zvýšením používania internetu, pričom dopad na šťastie bol viditeľný v prieskumoch naprieč týmito šiestimi krajinami, ako aj v niekoľkých ďalších krajinách po celom svete.
„Toto by mohla nakoniec byť stratená generácia,“ povedal Blanchflower pre The Guardian. Uviedol, že došlo k ostrému poklesu pohody najmä v USA a Spojenom kráľovstve, a poukázal na rast sociálnych médií, kyberšikanovanie a hanobenie tela online.
Tento výskumník napísal v roku 2020 štúdiu, ktorá skúmala takmer 150 rozvinutých a rozvojových krajín a zistil, že rovnaká U-krivka šťastia platí všade. Teraz však dodal, že vtedy prehliadol, že v roku 2013 nastal akýsi zlom v pohode mládeže. Dôvodom teda nebola pandémia covidu-19, celé sa to začalo ešte skôr.
Ekonóm Blanchflower sa nazdáva, že kolaps pohody mládeže by mohol mať obrovské sociálne a ekonomické dôsledky. „Ekonomika tohto problému je naozaj veľká vec. Predpokladám, že to bude mať vplyv na školské výsledky, pravdepodobne to ovplyvní globálnu produktivitu,“ mieni.
Uviedol, že OSN zadala ďalší výskum, aby zistila, či sa tento jav vyskytuje aj inde po svete. „OSN to vidí ako obrovskú globálnu krízu,“ varuje. „Vždy sme si mysleli, že keď sa život stáva realistickejším, šťastie klesá kvôli tlakom, potom si uvedomíte, že život nie je až taký zlý. Teraz musíme prehodnotiť celý tento pohľad," uzavrel uznávaný ekonóm.