Vyhorený človek môže byť cynický a podráždený

Cítite sa unavený, bez životného elánu, neviete sa nič sústrediť a nemáte na nič energiu, ste psychicky a fyzicky vyčerpaný... Vaša diagnóza pravdepodobne znie: vyhoreli ste.

03.10.2012 14:00
vyhorenie, práca, burnout, depresia, stres Foto:
Syndróm vyhorenia vzniká najmä v situácii, ak psychicky náročná práca dlhodobo nie je finančne ani morálne oceňovaná.
debata (7)

„Ide o stav citového a duševného vyčerpania a týka sa predovšetkým ľudí, ktorí sú zapálení pre svoju prácu, venujú sa jej celou svojou bytosťou, nevedia odpočívať,“ vysvetľuje princíp vyhorenia PhDr. Pavla Nôtová, PhD, klinická psychologička. Chýbajúca radosť zo života či nespokojnosť v práci sa postupne prenášajú aj do domáceho prostredia. Človek je hádavý, konfliktný, stáva sa neznesiteľný. K práci pribudne ďalší stresový faktor a tým je domov. Tlak na postihnutého sa zvyšuje a ten sa časom stáva ľahostajný nielen k práci, ale aj k sebe samému. „Náchylnejší vyhorieť sú muži, pretože nevedia ventilovať emócie, našťastie, mnohým pomáha šport,“ dodáva psychologička.

Syndróm profesionálneho vyhorenia (takzvaný burnout syndróm) sa často zamieňa za stres. Zatiaľ čo stres môžete dostať pod kontrolu, vyhorenie je oveľa závažnejšie. Dominuje pocit únavy, vyhorený je nepriateľský a dokonca aj agresívny, objavujú sa pocity depresie a beznádeje. Môžu sa objaviť psychosomatické symptómy ako sú: poruchy spánku, žalúdočné ťažkosti, kožné problémy, bolesť pri srdci. Vyhorenie môže spustiť aj vážnu psychickú poruchu, hrozí zvýšené riziko závislostí všetkého druhu. „Do stresu sa môže dostať každý človek, syndróm vyhorenia sa však objavuje u ľudí, ktorí sú intenzívne zaujatí "zapálení“ svojou prácou, majú vysoké pracovné a osobné ciele a pracujú v rizikových profesiách," dodáva doktorka Nôtová. Vysoká miera stresu však urýchľuje vznik syndrómu vyhorenia.

"Syndróm vyhorenia je dôsledok pracovného preťaženia a neschopnosti regenerovať sily.“

Koho najviac postihuje?
Syndróm vyhorenia podľa psychologičky Pavly Nôtovej vzniká najmä v situácii, ak psychicky náročná práca dlhodobo nie je finančne ani morálne oceňovaná, je veľký rozdiel medzi očakávaniami a realitou, pracovné nadšenie postupne prejde do stagnácie, sklamania, apatie a vyhorenia. Postihuje najmä profesie, kde sa pracuje s ľuďmi: lekárov, zdravotné sestry, učiteľov, sociálnych pracovníkov, novinárov, sudcov, poštárov a manažérov, ale aj podnikateľov, rehoľné sestričky, kňazov, manželstvá a členov rodiny. Na rozdiel od únavy sa syndróm vyhorenia spája so zlyhaním, myšlienkami márnosti a neschopnosťou obnoviť energiu a nadšenie.

Proces vyhorievania má zvyčajne dlhodobý charakter

1. fáza: Nadšenie
Príchod do nového pracovného prostredia sprevádzajú vysoké očakávania, ideály a veľká dávka nadšenia.

2. fáza: Stagnácia
Počiatočné nadšenie upadá, človek zisťuje určite obmedzenia v profesii a tiež aj poznatok, že nie všetky ideály sa dajú naplniť.

3. fáza: Frustrácia
Pracovníka začínajú zaujímať otázky vlastnej efektivity, väčšinu vecí vníma na pracovisku negatívne, pretože sa opakovane stretol s nespolupracujúcim klientmi, technickými a byrokratickými prekážkami, môžu sa vyskytnúť spory s nadriadenými.

4. fáza: Apatia
Po dlhodobejšej frustrácii prichádza apatia, človek už takmer rezignoval na akúkoľvek aktivitu. Medzi ním a zvyškom firmy vládne viac či menej nepriateľská atmosféra.

5. fáza: Vyhorenie
Ak sa situácia nerieši, dochádza k emocionálnemu vyčerpaniu, nespokojnosti samého so sebou. Ide o štádium úplného vyčerpania organizmu, ktoré sprevádza strata zmyslu pre prácu, radosti zo života, vysoká miera cynizmu a otvorené nepriateľstvo voči čomukoľvek, čo sa práce týka.

Vyhoreli ste? Čo ďalej?

V tejto fáze je riešenie problému zložité. Pomôcť môže iba úplná zmena profesie a vyhľadanie odborníka, psychológa alebo psychiatra. Rizikom je, že človek sám nezistí, že vyhorieva a postupne vyhasína. Varovným signálom je strata záujmu o prácu, pocit vlastnej bezmocnosti a depresia. Kým depresiu treba liečiť farmakoterapeuticky (liekmi) a psychoterapiou, pri syndróme vyhorenia sa osvedčila psychoterapia.

Kto vám pomôže

Psychológ alebo psychoterapeut
Stretnutie si musíte dohodnúť dopredu, informujte sa o poplatkoch, pretože mnoho psychológov nemá so zdravotnými poisťovňami zmluvy a platíte u nich v hotovosti. Cena jednej hodiny sedenia so psychológom stojí približne od 25 do 50 eur. Vo väčších mestách nájdete aj bezplatnú psychologickú po­moc.

Psychiater
Je špecializovaný lekár, až na niektoré výnimky u nich neplatíte. Obvykle majú zmluvy s viacerými zdravotnými poisťovňami. Psychiatrickú ambulanciu nájdete aj v každej nemocnici. Je dobre, ak sa dopredu telefonicky objednáte a dohodnete si termín stretnutia. K psychiatrovi nepotrebujete odporučenie od praktického lekára. Ak je váš stav vážny navštívte psychiatra aj bez objednania.

Praktický lekár
Pomôže vám s ľahšími stavmi, inak vás odporučí k psychiatrovi alebo klinickému psychológovi. Môže vám tiež odporučiť neurologické alebo endokrinologické vyšetrenie, ak by to pokladal za vhodné. Psychické poruchy sú niekedy „vedľajším produktom“ telesných ochorení.

Internetové poradne
Môžete si prečítať množstvo článkov, ale odborne poradiť vám môže len psychológ alebo psychiater pri osobnom stretnutí. Buďte opatrný v zapájaní sa do diskusných fór a četov zaoberajúcich sa psychickými poruchami. Diskutujete s ľuďmi ktorí majú aktuálny problém. Vy potrebujete radu odborníka.

Ako sa chrániť pred vyhorením?

  • dodržiavajte vyvážený životný štýl – nepodceňujte zásady psychohygieny: ako je dostatok spánku, aktívny pohyb, odpočinok
  • pestujte si širšiu sociálnu podporu, majte zázemie
  • pestujte si priateľské vzťahy na pracovisku
  • dôsledne si plánujte voľný čas
  • udržiavajte si určitý odstup od klientov
  • vyhýbajte sa rutine, obmeňujte pracovné postupy
  • naučte sa riešiť a zvládať konflikty, skúste byť asertívny
  • primerane a často ventilujte emócie
  • pestujte si koníčka, robte niečo len pre potešenie
  • neustále sa vzdelávajte
7 debata chyba