Depresia matky môže viesť k emocionálnemu prejedaniu detí, ukazuje štúdia z University of Illinois Urbana-Champaign. Zamerala sa na dlhodobé účinky popôrodnej depresie matky na deti a zdôrazňuje potrebu poskytnúť adekvátnu podporu matkám, ktoré môžu mať problémy.
„Chceli sme preskúmať, ako môže popôrodná depresia matky ovplyvniť výkonnostnú funkciu detí a emocionálne prejedanie, pričom sme sa sústredili na psychologické mechanizmy, ktoré tieto účinky poháňajú,“ povedala vedúca autorka Samantha Iwinski z Katedry ľudského rozvoja a rodinných štúdií na Illinois. „Emocionálne prejedanie spočíva v používaní jedla ako spôsobu vyrovnávania sa so stresom alebo emóciami, namiesto toho, aby slúžilo na uspokojenie hladu. Namiesto toho, aby deti jedlo vnímali ako zdroj výživy alebo potešenia, stáva sa to stratégiou na negatívne emócie. Ak deti nie sú schopné hovoriť o svojich emóciách alebo ukázať, čo naozaj cítia, môžu na stresovú situáciu reagovať tým, že si niečo dajú,“ povedala Iwinski.
Podľa odhadov až 25 percent nových matiek trpí popôrodnou depresiou, ktorá môže významne ovplyvniť ich rodičovské správanie a pohodu detí.
Štúdia zahŕňala rodiny z projektu Midwest STRONG Kids2, ktorý skúma, ako interakcie medzi individuálnou biológiou a rodinným prostredím podporujú zdravé stravovacie návyky u malých detí. Matky vyplnili dotazníky na hodnotenie popôrodnej depresie po šiestich týždňoch, emocionálneho fungovania detí vo veku 24 mesiacov a stravovacích návykov detí vo veku 48 mesiacov.
Výskumníci analyzovali údaje pomocou biopsychosociálneho modelu, ktorý popisuje, ako interakcie medzi biologickými, psychologickými a sociálnymi faktormi ovplyvňujú zdravotné výsledky, vrátane sebaregulácie chuti do jedla. Sústreďovali sa na popôrodnú depresiu ako kritický sociálny faktor, ktorý predpovedá emocionálne prejedanie detí, prostredníctvom emocionálnych a kognitívnych psychologických procesov.

„V našej vzorke takmer 12 percent matiek splnilo kritériá pre popôrodnú depresiu a zistili sme, že popôrodná depresia matky po šiestich týždňoch negatívne ovplyvnila výkonnostnú funkciu detí, konkrétne inhibíciu a kontrolu emócií vo veku 24 mesiacov a prejedanie vo veku 48 mesiacov,“ povedala Iwinski.
„Inhibícia zahŕňa schopnosť kontrolovať svoju pozornosť, správanie a myšlienky. Môže to zahŕňať robienie toho, čo je v danej situácii vhodné, čo môže zahŕňať aj prekonanie vnútorných predpokladov. Napríklad, ak dieťa robí domácu úlohu a televízia je zapnutá, dokáže sústrediť svoju pozornosť na domácu úlohu, a nie na televíziu. Kontrola emócií spočíva v schopnosti regulovať sa, keď sa dejú určité situácie; napríklad plač môže pomôcť ako reakcia na stres,“ vysvetlila.
Okrem nepriamych účinkov na správanie pri jedení cez výkonnostnú funkciu, existovala aj priama korelácia medzi popôrodnou depresiou matky a prejedaním detí.
Matky, ktoré trpia popôrodnou depresiou, môžu byť menej reagujúce na kognitívne a emocionálne potreby svojich detí, čo môže ovplyvniť zdravý vývoj a schopnosť sebaregulácie. Ženy s príznakmi popôrodnej depresie môžu tiež zažívať výkyvy apetítu, čo modelujú aj pre svoje deti.

Výskumníci tvrdia, že ich zistenia zdôrazňujú potrebu včasnej intervencie a podpory pre ženy trpiace depresiou. „Podporou duševného zdravia matky v skutočnosti podporujeme rodiny, pretože to má dlhodobé účinky na deti. Je dôležité včas identifikovať, čo sa môže diať, aby sme pomohli rodinám naučiť deti zdravé stratégie vyrovnávania sa s emóciami, ako je hra, všímavosť alebo jednoducho hovorenie o našich pocitoch,“ uviedla Iwinski.
„Učitelia a iní podporní dospelí sa tiež môžu zapojiť do podpory detí a rodín. Napríklad môžu pozorovať stravovacie vzory, všimnúť si, ako deti reagujú v určitých situáciách, a či jedlo môže byť pre nich mechanizmom zvládania. Potom môžu tieto informácie využiť na rozprávanie o iných spôsoboch, ako sa vyrovnávať s emóciami, a zapojiť viac rodinu do rozhovoru,“ uzavrela výskumníčka.