Hoci často nie je hneď zjavné, jeho dôsledky môžu byť rovnako škodlivé a dlhodobé. Výskyt verbálneho týrania sa výrazne zvýšil, zatiaľ čo fyzické týranie kleslo na polovicu.
Skúsenosť s verbálnym týraním v detstve má na duševné zdravie dospelých podobný vplyv ako fyzické týranie. Naznačuje to rozsiahla medzigeneračná štúdia publikovaná v otvorenom odbornom časopise BMJ Open.
Čítajte viac Hovädzie alebo kuracie? Veda pozná odpoveď, ktoré mäso je zdravšie pre naše črevá. Tento výsledok by ste nečakali
„Slovné týranie sa nemusí okamžite prejaviť spôsobom, ktorý by upútal pozornosť okolia, odborníkov či podporných služieb zodpovedných za ochranu detí. Ako však naznačujú tieto zistenia, jeho dôsledky môžu byť rovnako škodlivé a dlhodobé,“ varujú autori výskumu.
Retrospektívna štúdia s viac ako 20 000 účastníkmi, zameraná na kohorty narodené od 50. rokov 20. storočia, preukázala pokles výskytu fyzického týrania, no zároveň nárast slovného týrania u detí.
Globálne zažíva fyzické týranie približne 1 z 6 detí od rodinných príslušníkov alebo opatrovateľov. Okrem priamej ujmy môže mať takéto násilie dlhodobý dopad na psychické i fyzické zdravie a celkovú pohodu – vrátane úzkosti, depresie, závislostí, riskantného správania, násilia voči druhým a vážnych zdravotných problémov ako srdcovo-cievne ochorenia a cukrovka.
Čítajte viac Obľúbené detox kúry pod paľbou kritiky: Toto sa môže stať vášmu telu už po pár dňoch
Podobne ako fyzické týranie, aj slovné týranie predstavuje zdroj toxického stresu, ktorý môže ovplyvniť neurobiologický vývin detí. Odhaduje sa, že až jedno z troch detí na svete je vystavené slovnému násiliu.
Napriek vysokej miere výskytu sa však verejné politiky a preventívne iniciatívy proti násiliu na deťoch často sústredia iba na fyzické týranie a zanedbávajú škodlivosť slovného týrania.
Aby vedci lepšie pochopili dlhodobý dopad fyzického a slovného týrania v detstve na duševné zdravie v dospelosti – jednotlivo aj v kombinácii – analyzovali údaje zo 7 štúdií uskutočnených medzi rokmi 2012 a 2024, ktoré zahŕňali spolu 20 687 dospelých z Anglicka a Walesu.
Čítajte viac Jedlo, ktoré nás ovláda: Prejedanie nie je len zlozvyk, podľa vedcov nám mení mozog
Tieto štúdie používali overený nástroj ACE (Adverse Childhood Experiences – Negatívne skúsenosti z detstva) na zisťovanie výskytu týrania a škálu Warwick-Edinburgh Mental Wellbeing Scale na meranie duševnej pohody v dospelosti.
Respondenti odpovedali na otázky, ako často za posledné dva týždne pociťovali napríklad optimizmus, užitočnosť, uvoľnenie, schopnosť riešiť problémy, jasno v myslení, blízkosť k ľuďom a schopnosť samostatne rozhodovať.
Odpovede sa hodnotili bodmi od 1 (nikdy) do 5 (vždy), pričom celkové skóre určovalo úroveň duševnej pohody. Nízka duševná pohoda bola definovaná ako skóre viac než jednu smerodajnú odchýlku pod priemerom (čo predstavovalo asi 1 z 6 osôb v súbore).
Čítajte viac Obľúbená potravina vám môže pomôcť žiť dlhšie. Jej pravidelná konzumácia môže zredukovať riziko úmrtia o takmer 30 percent
Analýza ukázala, že zažitie fyzického alebo slovného týrania v detstve bolo spojené s výrazne vyšším rizikom nízkej duševnej pohody v dospelosti – a to samostatne: 52 % pri fyzickom a 64 % pri slovnom týraní.
Kombinácia oboch foriem týrania zdvojnásobila pravdepodobnosť nízkej duševnej pohody v porovnaní s ľuďmi, ktorí nezažili žiadne týranie.
- Riziko nízkej duševnej pohody bolo 16 % u osôb bez týrania,
- 22,5 % pri fyzickom týraní,
- 24 % pri slovnom týraní a
- 29 % pri výskyte oboch foriem týrania.
Podobné súvislosti sa ukázali aj pri jednotlivých aspektoch duševnej pohody – napríklad pocit osamelosti bol zjavne častejší u ľudí, ktorí zažili slovné alebo kombinované týranie.
Ľudia narodení po roku 2000 vykazovali vyššie riziko všetkých foriem nízkej duševnej pohody. Muži častejšie uvádzali, že sa necítili optimisticky, užitočne alebo blízki k druhým, zatiaľ čo ženy častejšie uvádzali, že sa necítili uvoľnene.
Čítajte viac Prestaňte piť kávu hneď po prebudení: Odborníci odhalili jednoduchý ranný trik, ktorý mení celé telo
Fyzické týranie v detstve sa znížilo z približne 20 % (u osôb narodených medzi 1950–1979) na 10 % u osôb narodených po roku 2000. Naopak, výskyt slovného týrania stúpol z 12 % u osôb narodených pred 1950 na 20 % u tých narodených po roku 2000.
Najvyšší výskyt oboch foriem týrania sa zistil u ľudí žijúcich v najviac znevýhodnených oblastiach. Keďže ide o observačnú štúdiu, nemožno z nej priamo určiť príčinu a následok. Výskumníci upozorňujú aj na to, že údaje vychádzali z retrospektívnych spomienok účastníkov, čo môže prinášať určitú nepresnosť. Nebolo možné zmerať ani závažnosť týrania, vek pri jeho výskyte, ani dĺžku trvania, čo sú všetko potenciálne dôležité faktory.
„V čoraz väčšom počte krajín zákony zakazujú fyzické týranie detí bez ohľadu na to, či bolo predtým považované za výchovné. To však vytvára priestor, ktorý je potrebné vyplniť kvalitným poradenstvom o vhodnom rodičovstve, disciplíne a výchove detí. Bez takejto podpory a bez informovania verejnosti o škodlivosti slovného týrania môže snaha znížiť fyzické tresty viesť len k výmene jedného škodlivého typu násilia za iný – s rovnako vážnymi dôsledkami,“ varujú autori štúdie.
