Dojčenie je viac než len kŕmenie bábätiek. Podľa novej štúdie môže znižovať riziko depresie a úzkosti u matiek v neskoršom živote aj dlhé roky po pôrode.
Zistenia o blahodarnom vplyve dojčenia na duševné zdravie matiek vychádzajú z observačnej štúdie publikovanej v open access časopise BMJ Open. Zistené súvislosti boli pozorované pri akomkoľvek dojčení, výlučnom dojčení aj pri kumulatívnom dojčení (aspoň 12 mesiacov).
Čítajte viac Depresiu možno premôcť inak. Vedci tvrdia, že riešenie nájdete v prekvapivom každodennom zvyku
Je známe, že dojčenie je spojené s nižším rizikom popôrodnej depresie a úzkosti, no nie je jasné, či tento ochranný účinok pretrváva aj z dlhodobého hľadiska, uvádzajú výskumníci.
„Naznačujeme, že úspešné dojčenie môže mať aj ochranný účinok proti popôrodnej depresii a úzkosti, čo následne znižuje riziko depresie a úzkosti u matiek v dlhodobom horizonte,“ uvádzajú autori.
„Je pravdepodobné, že tento vzťah je multifaktoriálny, keďže mnohé socioekonomické a kultúrne faktory ovplyvňujú dojčenie aj duševné zdravie, popri vplyve zdravotnej anamnézy. Okrem toho ženy s predchádzajúcou anamnézou depresie a úzkosti majú vyššie riziko nižšej úspešnosti dojčenia, čo tento vzťah ešte posilňuje, hoci opačným smerom,“ priblížili ďalej.
„Vieme, že zlepšenie miery dojčenia a jeho trvania môže zlepšiť celoživotné zdravotné výsledky, znížiť chorobnosť na úrovni populácie a viesť k významným úsporám v zdravotníctve," uzavreli autori štúdie. Výskumníci sledovali správanie súvisiace s dojčením a zdravotný stav 168 žien, ktoré boli druhorodičkami a pôvodne sa zúčastnili na ROLO Longitudinal Birth Cohort Study, počas obdobia 10 rokov.
Čítajte viac Tento virálny trend umožní zlepšovať si kondičku aj počas "sedenia" pri práci. Expert odhaľuje, či sa doň oplatí investovať
Všetky ženy porodili dieťa s pôrodnou hmotnosťou pod 4 kg a spolu so svojimi deťmi absolvovali kontroly po 3 a 6 mesiacoch a po 2, 5 a 10 rokoch od pôrodu. V čase poslednej kontroly bol priemerný vek matiek 42 rokov.
Pri každej kontrole matky vyplnili podrobný dotazník o zdravotnej anamnéze. Ten sa pýtal na to, či im bola diagnostikovaná a liečená depresia alebo úzkosť. Zároveň poskytli informácie o potenciálne ovplyvňujúcich faktoroch, vrátane stravy a úrovne fyzickej aktivity.
Počas kontrol matky uvádzali: či niekedy dojčili alebo odsávali mlieko aspoň jeden deň; celkový počet týždňov výlučného dojčenia; celkový počet týždňov akéhokoľvek dojčenia; a kumulatívne obdobia dojčenia kratšie alebo dlhšie ako 12 mesiacov.
Takmer tri štvrtiny žien (73 %; 122) uviedli, že niekedy dojčili. Priemerné trvanie výlučného dojčenia bolo 5,5 týždňa a akéhokoľvek dojčenia 30,5 týždňa. Viac než tretina (37,5 %; 63) uviedla kumulatívne obdobia dojčenia v súhrne aspoň 12 mesiacov.
Čítajte viac Čo robí práca z domu s naším duševným zdravím? Vedci sledovali 16-tisíc ľudí a toto je ich odpoveď
Dvadsaťdva žien (13 %) uviedlo depresiu alebo úzkosť pri 10-ročnej kontrole, pričom ďalších 35 (21 %) hlásilo depresiu alebo úzkosť v ktoromkoľvek časovom bode sledovania.
Ženy, ktoré uvádzali depresiu alebo úzkosť pri 10-ročnej kontrole, boli mladšie, menej fyzicky aktívne a na začiatku štúdie mali nižšie skóre duševnej pohody v porovnaní so ženami, ktoré tieto ťažkosti neuvádzali. Ženy, ktoré hlásili depresiu alebo úzkosť v ktoromkoľvek období, sa líšili len vekom na začiatku štúdie.
Analýza údajov ukázala, že ženy, ktoré mali depresiu alebo úzkosť 10 rokov po tehotenstve, mali menšiu pravdepodobnosť, že dojčili, a mali aj kratšie obdobia akéhokoľvek alebo výlučného dojčenia počas života.
Každý týždeň výlučného dojčenia počas života bol spojený s o 2 % nižšou pravdepodobnosťou hlásenia depresie a úzkosti, a to aj po zohľadnení potenciálne ovplyvňujúcich faktorov, vrátane konzumácie alkoholu.
Čítajte viac Mäso vyrobené z piva? Vedci prišli na nový spôsob, ako si vypestovať poriadny steak
Keďže ide o observačnú štúdiu, nie je možné vyvodiť jednoznačné závery o príčine a následku. Výskumníci tiež priznávajú, že počet účastníčok bol relatívne malý, vzorka nebola etnicky ani sociálne rozmanitá a štúdia sa spoliehala na osobné spomienky namiesto objektívnych meraní depresie a úzkosti. Napriek tomu zdôrazňujú, že výsledky naznačujú znížené riziko depresie a úzkostí.
„Možnosť, že dojčenie by mohlo ďalej znížiť obrovskú záťaž depresie pre jednotlivcov, rodiny, zdravotné systémy a ekonomiky, len posilňuje argumenty pre tvorcov politík, aby zlepšili podporu dojčenia,“ uzatvárajú autori štúdie.
