Dojčenie je viac než len kŕmenie bábätiek. Podľa novej štúdie môže znižovať riziko depresie a úzkosti u matiek v neskoršom živote aj dlhé roky po pôrode.
Zistenia o blahodarnom vplyve dojčenia na duševné zdravie matiek vychádzajú z observačnej štúdie publikovanej v open access časopise BMJ Open. Zistené súvislosti boli pozorované pri akomkoľvek dojčení, výlučnom dojčení aj pri kumulatívnom dojčení (aspoň 12 mesiacov).
Je známe, že dojčenie je spojené s nižším rizikom popôrodnej depresie a úzkosti, no nie je jasné, či tento ochranný účinok pretrváva aj z dlhodobého hľadiska, uvádzajú výskumníci.
„Naznačujeme, že úspešné dojčenie môže mať aj ochranný účinok proti popôrodnej depresii a úzkosti, čo následne znižuje riziko depresie a úzkosti u matiek v dlhodobom horizonte,“ uvádzajú autori.
„Je pravdepodobné, že tento vzťah je multifaktoriálny, keďže mnohé socioekonomické a kultúrne faktory ovplyvňujú dojčenie aj duševné zdravie, popri vplyve zdravotnej anamnézy. Okrem toho ženy s predchádzajúcou anamnézou depresie a úzkosti majú vyššie riziko nižšej úspešnosti dojčenia, čo tento vzťah ešte posilňuje, hoci opačným smerom,“ priblížili ďalej.
„Vieme, že zlepšenie miery dojčenia a jeho trvania môže zlepšiť celoživotné zdravotné výsledky, znížiť chorobnosť na úrovni populácie a viesť k významným úsporám v zdravotníctve," uzavreli autori štúdie. Výskumníci sledovali správanie súvisiace s dojčením a zdravotný stav 168 žien, ktoré boli druhorodičkami a pôvodne sa zúčastnili na ROLO Longitudinal Birth Cohort Study, počas obdobia 10 rokov.
Všetky ženy porodili dieťa s pôrodnou hmotnosťou pod 4 kg a spolu so svojimi deťmi absolvovali kontroly po 3 a 6 mesiacoch a po 2, 5 a 10 rokoch od pôrodu. V čase poslednej kontroly bol priemerný vek matiek 42 rokov.
Pri každej kontrole matky vyplnili podrobný dotazník o zdravotnej anamnéze. Ten sa pýtal na to, či im bola diagnostikovaná a liečená depresia alebo úzkosť. Zároveň poskytli informácie o potenciálne ovplyvňujúcich faktoroch, vrátane stravy a úrovne fyzickej aktivity.
Počas kontrol matky uvádzali: či niekedy dojčili alebo odsávali mlieko aspoň jeden deň; celkový počet týždňov výlučného dojčenia; celkový počet týždňov akéhokoľvek dojčenia; a kumulatívne obdobia dojčenia kratšie alebo dlhšie ako 12 mesiacov.
Takmer tri štvrtiny žien (73 %; 122) uviedli, že niekedy dojčili. Priemerné trvanie výlučného dojčenia bolo 5,5 týždňa a akéhokoľvek dojčenia 30,5 týždňa. Viac než tretina (37,5 %; 63) uviedla kumulatívne obdobia dojčenia v súhrne aspoň 12 mesiacov.
Dvadsaťdva žien (13 %) uviedlo depresiu alebo úzkosť pri 10-ročnej kontrole, pričom ďalších 35 (21 %) hlásilo depresiu alebo úzkosť v ktoromkoľvek časovom bode sledovania.
Ženy, ktoré uvádzali depresiu alebo úzkosť pri 10-ročnej kontrole, boli mladšie, menej fyzicky aktívne a na začiatku štúdie mali nižšie skóre duševnej pohody v porovnaní so ženami, ktoré tieto ťažkosti neuvádzali. Ženy, ktoré hlásili depresiu alebo úzkosť v ktoromkoľvek období, sa líšili len vekom na začiatku štúdie.
Analýza údajov ukázala, že ženy, ktoré mali depresiu alebo úzkosť 10 rokov po tehotenstve, mali menšiu pravdepodobnosť, že dojčili, a mali aj kratšie obdobia akéhokoľvek alebo výlučného dojčenia počas života.
Každý týždeň výlučného dojčenia počas života bol spojený s o 2 % nižšou pravdepodobnosťou hlásenia depresie a úzkosti, a to aj po zohľadnení potenciálne ovplyvňujúcich faktorov, vrátane konzumácie alkoholu.
Keďže ide o observačnú štúdiu, nie je možné vyvodiť jednoznačné závery o príčine a následku. Výskumníci tiež priznávajú, že počet účastníčok bol relatívne malý, vzorka nebola etnicky ani sociálne rozmanitá a štúdia sa spoliehala na osobné spomienky namiesto objektívnych meraní depresie a úzkosti. Napriek tomu zdôrazňujú, že výsledky naznačujú znížené riziko depresie a úzkostí.
„Možnosť, že dojčenie by mohlo ďalej znížiť obrovskú záťaž depresie pre jednotlivcov, rodiny, zdravotné systémy a ekonomiky, len posilňuje argumenty pre tvorcov politík, aby zlepšili podporu dojčenia,“ uzatvárajú autori štúdie.