Online nákupmi možno šetríme svoj čas, nie však naše duševné zdravie. Štúdia Aaltovej univerzity vo Fínsku zistila, že online nakupovanie je so stresom spojené silnejšie než čítanie správ, kontrolovanie e-mailov či sledovanie pornografického obsahu.
Internet však môže byť podľa výskumu zároveň zdrojom aj uvoľňovačom stresu –– takže scrollujeme preto, že sme v strese, alebo sme v strese preto, že scrollujeme? Jeden z autorov štúdie, Mohammed Belal, hovorí, že ide o zložitý proces.
Čítajte viac Nenápadné prísady v našom jedle zvyšujú riziko choroby, ktorou trpia státisíce Slovákov. Čo hľadať na obale potravín a čomu sa vyhnúť?
„Predchádzajúce štúdie ukázali, že sociálne siete a online nakupovanie sa často používajú na odbúranie stresu. Naše výsledky však naznačujú, že nárast používania sociálnych sietí alebo online nakupovania súvisí so zvýšením stresu, ktorý používatelia sami uvádzajú, a to naprieč viacerými skupinami používateľov aj zariadeniami,“ vysvetľuje.
Štúdia tiež zistila, že zvýšenú mieru stresu uvádzali aj používatelia YouTube a streamovacích služieb, ako aj online hráči. U ľudí s vysokou mierou stresu bolo trávenie času na sociálnych sieťach dvakrát častejšie spojené so stresom než čas strávený hraním hier. Naopak, v mnohých skupinách používateľov tí, ktorí trávili viac času čítaním e-mailov a správ alebo sledovaním pornografického obsahu, uvádzali nižšiu úroveň stresu – hoci výskumníci upozorňujú, že sledovali len čas strávený na spravodajských stránkach, nie ich obsah.
„Trochu prekvapivo ľudia, ktorí trávili veľa času na spravodajských weboch, uvádzali menší stres než ostatní. Na druhej strane tí, ktorí už zažívali veľa stresu, netrávili na spravodajských stránkach veľa času – a to je v súlade s predchádzajúcim výskumom, ktorý ukazuje, že stres môže znižovať konzumáciu správ,“ hovorí Belal.
Čítajte viac Nečakaný ochranca spermií. Tento bežný vitamín zatočí so škodlivou chemikáliou, ktorá útočí na plodnosť
Celkovo štúdia zistila silnú súvislosť medzi používaním internetu vo všeobecnosti a zvýšeným stresom, najmä u ľudí, ktorí už v každodennom živote zažívali vysokú mieru stresu. Ženy uvádzali vyšší stres než muži a čím bol účastník starší a majetnejší, tým menej stresu pociťoval. Upokojujúci účinok pornografického obsahu možno vysvetliť tým, že sa zvyčajne konzumoval v malých dávkach a fungoval ako krátkodobý uvoľňovač stresu alebo nudy.
Štúdia vyšla 9. januára v časopise časopise Journal of Medical Internet Research. Zaznamenávala internetové správanie takmer 1 500 dospelých počas siedmich mesiacov. Následne sa skombinovali údaje z takmer 47 miliónov návštev webových stránok a 14 miliónov použití aplikácií so stresom, ktorý účastníci sami uvádzali.
Výskum prichádza v čase, keď sa účinky sociálnych sietí na duševnú pohodu dostávajú pod čoraz väčšiu pozornosť. Napríklad nedávny zákaz sociálnych sietí pre deti v Austrálii sleduje so záujmom celý svet. Napriek rastúcemu vplyvu internetu na naše životy je však naše vedecké pochopenie jeho dopadov na pohodu prekvapivo obmedzené, hovorí Belal.
Čítajte viac Záhada „druhého žalúdka“ konečne vysvetlená. Nie je to o pažravosti, dať si dezert nás núti iná vec
„Zanecháva to obrovskú kritickú medzeru v chápaní toho, ako online správanie ovplyvňuje stres a duševnú pohodu,“ upozorňuje.
S cieľom túto medzeru zaplniť patrí štúdia medzi prvé, ktoré použili sledovací program nainštalovaný na zariadeniach používateľov, namiesto toho, aby sa spoliehali na ich vlastné odhady používania, vysvetľuje docentka Juhi Kulshrestha. Dlhé trvanie výskumu a veľká vzorka účastníkov robia zistenia obzvlášť významnými.
Zároveň však upozorňuje, že je potrebný ďalší výskum na rozlíšenie vzťahu medzi stresom, pohodou a používaním internetu.
Čítajte viac Obľúbený smoothie nápoj skrýva zradné tajomstvo. Jedna bežná zložka totiž nečakane ničí jeho zdravotné benefity
„Sú ľudia viac vystresovaní preto, že trávia viac času online nakupovaním alebo na sociálnych sieťach, alebo im tieto stránky poskytujú dôležitú oporu v ťažkých chvíľach? Je naozaj kľúčové, aby sme tieto otázky ďalej skúmali a vyriešili tak problém sliepky a vajca,“ hovorí Kulshrestha. „Zavedenie plošných zákazov alebo horných limitov na určité typy používania internetu nemusí problémy vyriešiť a môže dokonca ľuďom, ktorí zápasia s ťažkosťami, vziať dôležitú formu podpory,“ varuje odborníčka.
Nech je to akokoľvek, výskumníci vidia praktické využitie výsledkov pri vývoji služieb zameraných na pohodu a online prostredie. V budúcnosti plánujú skúmať konzumáciu rôznych typov správ, ako sú politické, zábavné či športové, a ich vzťah k stresu a ďalším ukazovateľom pohody. Cieľom je, aby lepšie údaje pomohli používateľom internetu udržiavať zdravú rovnováhu.
„Ako budeme získavať čoraz presnejšie informácie o tom, ako ľudia používajú internet, bude možné navrhovať nové typy nástrojov, ktoré im pomôžu regulovať prehliadanie a zlepšiť ich duševnú pohodu,“ uzatvára Kulshrestha.
