Keď je kozmetika pre vás alergénom...

18.08.2008 09:25
pleť - kozmetika - žena - akné
Kozmetika dokáže vyvolať mimoriadne nepríjemné alergické reakcie. Autor:

Kozmetika nám pomáha s neľahkou úlohou - čeliť každodenným nástrahám civilizácie, ako sú prach, exhaláty, vietor či UV žiarenie. Dekoratívna kozmetika vie prekryť drobné nedostatky, napríklad pigmentové škvrny, červené fľaky, vyrážky. Samotná kozmetika však všetky tieto problémy môže aj spôsobovať.

Alergia na kozmetiku, najmä na jej vonné zložky, rastlinné extrakty či konzervačné látky je totiž čoraz častejším fenoménom. Kozmetika nám nielen slúži, ale môže nám aj škodiť. S ustavičným rozširovaním jej používania pribúda nežiaducich reakcií. Podľa niektorých odhadov každý deň používame najmenej sedem kozmetických výrobkov: od krémov a mliek na pleť cez odličovadlá, toniky, sprchové gély, šampóny či balzamy po holení. A to ešte ani nespomínajúc šminky. Odborníci zdôrazňujú, že si netreba zamieňať tzv. iritáciu, podráždenie pokožky a alergiu na kozmetické výrobky, alergickú dermatitídu. Je dôležité ich rozoznať, lebo liečba a prognóza týchto kožných reakcií je rozdielna.

Najdôležitejším príznakom, s pomocou ktorého je možné odlíšiť alergiu na kozmetický výrobok od podráždenej pokožky, je svrbenie. Alergická dermatitída sa prejavuje začervenaním, opuchom, pľuzgierikmi alebo na koži – a obyčajne svrbením! Pri iritačnej dermatitíde, čiže podráždenej pokožke, je svrbenie minimálne alebo nijaké. Zatiaľ čo miesto podráždenia pokožky je obmedzené na oblasť kontaktu s výrobkom, alergia sa často rozširuje aj mimo miesta aplikácie. Podráždená pokožka sa môže vyskytnúť u kohokoľvek, vôbec nemusí ísť o človeka s predispozíciou na alergiu. Stačí si nevhodne zvoliť krém na svoj typ pleti a pokožka nás môže začať páliť, je napnutá, sčervenie. To však ešte neznamená, že máme na daný výrobok, resp. jeho zložku, alergiu. Za podráždenú kožu často môžu nevhodne zvolené mydlá, šampóny, pena na holenie či krémy proti starnutiu pleti s AHA kyselinami alebo s kyselinou vitamínu A. Nepríjemná reakcia nastáva obyčajne okamžite alebo po niekoľkých aplikáciách, ale obyčajne rýchlo ustúpi.

Alergická dermatitída sa obyčajne vyskytuje po opakovaných kontaktoch výrobku s kožou, alebo ak produkt začneme po určitom čase opätovne používať. Zotavovanie je pomalé a problémy sa pri pretrvávajúcom kontakte s alergénom vracajú. Za alergiu sú najčastejšie zodpovedné parfumy a parfumované výrobky, konzervačné látky, masťové základy ako lanolín, farba na vlasy, odlakovače a iné výrobky na nechty, krémy na opaľovanie a podobne. Vo všeobecnosti sú najčastejšie postihnutou časťou tela očné viečka – či už ide o podráždenie pokožky, alebo alergiu. Po viečkach však často alergicky reaguje aj zvyšok tváre, krk, pery, vlasatá časť hlavy, chrbty rúk a bočné strany prstov.

Určenie vyvolávateľa
O svojich problémoch tohto druhu by mohla rozprávať aj moderátorka Jarka Hargašová: „Alergií mám viacero. Červené oči, slzenie, kýchanie, svrbenie, opuchy – to všetko poznám. Niekedy mám pocit, že reagujem na všetko. Už roky nepoužívam žiaden krém, pretože z každého opuchnem. Líčenie mi, samozrejme, neprospieva. Často sa mi stáva, že stojím na scéne a utieram si slzy. Ak mám niekoľko dní voľno, je to oveľa lepšie,“ povedala nám pred časom v rozhovore o zdraví. Ak žena pracuje vo sfére, ktorá vyžaduje atraktívny vzhľad a denné používanie dekoratívnej kozmetiky, je to pre ňu o to ťažšie.

Odlíšiť alergickú reakciu od podráždenej pokožky je často veľmi ťažké aj pre odborníka, pretože oba druhy reakcií sa môžu vyskytovať súčasne a samotné chronické dráždenie kože podporuje vznik alergie. Pri kožnej alergii sa však na rozdiel od iritačnej dermatitídy na určité prechodné obdobie podávajú krémy obsahujúce hormóny, tzv. kortikosteroidné mastičky. Sú len na lekársky predpis. Na zmiernenie svrbenia sa niekedy pridávajú antihistaminiká, protialergické lieky. Ak sa ekzém infikuje, sú potrebné dezinfekčné masti, resp. krémy s obsahom antibiotík. Pri chronickom ekzéme sa používajú aj masti s močovinou, ichtyolom, kyselinou salicylovou či dechtom. Dôležitá je však identifikácia vyvolávateľa, čo je často dlhotrvajúca detektívka končiaca sa nie vždy vyriešením prípadu.

Okrem podrobného „policajného výsluchu“ zo strany lekára a vylúčenia ochorení ako psoriáza, seboroická dermatitída a podobne môže odborník pomôcť tzv. náplasťovými epikutánnymi testami. Akýsi testoplast s alergénmi sa lepí najčastejšie na kožu chrbta. Je to štandardná séria kontaktných alergénov, ktoré sa nachádzajú v populácii najčastejšie. Obvyklým testom je aj nanesenie podozrivého kozmetického výrobku za normálnych podmienok alebo opakované aplikovanie malého množstva podozrivého produktu na predlaktie 2– až 3-krát denne až do vzniku reakcie (maximálne 3 týždne). Ak sa predpokladá fotosenzibilizačný účinok sledovaných látok (to znamená, že alergia na danú látku vznikne len pri vystavovaní sa slnečným lúčom),  miesto skúšky sa dodatočne ožiari UV lampou.

V prípade zistenej alergie na niektoré látky alebo molekuly sa priamemu a podľa možnosti aj nepriamemu kontaktu s látkou vyvolávajúcou nežiaducu reakciu treba jednoducho vyhnúť. Nie vždy je to však možné. Medzi rizikové profesie pre alergikov s dýchacími a atopikov s kožnými problémami patrí aj povolanie kaderníčky, kozmetičky alebo predavačky v parfumérii. Optimálna je kozmetika s prívlastkom „hypoalergénna“, pri ktorej je základom výroby jednoduchá receptúra s nízkou koncentráciou zložiek vyvolávajúcich citlivé reakcie, neobsahuje parfumy a konzervačné látky. Aj medzi jej jednotlivými druhmi – najlepšie z lekárne – však treba hľadať, skúšať, trpezlivo testovať.

Najčastejšie alergizujúce zložky v kozmetike:

  • rastlinné extrakty ako harmanček, arnika, medovka, aloe, mäta, levanduľa, rozmarín, šalvia
  • éterické oleje ako čajovníkový olej, ylang-ylang, eukalyptus
  • peruánsky balzam (ako vonná zmes napr. v mydlách, rúžoch, zubných pastách)
  • benzokaín (napr. v prostriedkoch na dezinfekciu kože)
  • parafenyléndiamín (napr. vo farbách na vlasy, riasy)
  • lanolín (napr. v mydlách, krémoch)

Druhy nežiaducich reakcií na kozmetiku

  • citlivá reaktívna koža: koža neznáša žiaden druh kozmetiky, páli, je napnutá, bez viditeľných príznakov, občas s miernym začervenaním. Nepríjemný pocit je prakticky trvalý.
  • podráždená koža: koža je červená, citlivá na dotyk, na niektorých miestach zvráskavená s tendenciou k ošupovaniu, ale nesvrbí, ide len o nevhodne zvolený kozmetický výrobok, nevhodný pre druh pleti, na ktorú bol nanesený.
  • alergická reakcia: koža je červená, na dotyk drsná, suchá alebo vlhká. Pretrváva veľmi intenzívne svrbenie.

Ako vznikne alergia na kozmetické výrobky?
Precitlivenosť nastáva pri opakovanom používaní výrobku na kožu. Môže vzniknúť rôznym spôsobom:

  • priamym kontaktom (napr. ekzém očných viečok po nanesení maskary)
  • nepriamym kontaktom (napr. ekzém očných viečok ako reakcia na kozmetický výrobok nanesený inde na tvári, nie na očiach)
  • po dotyku rukou (výrobok nechtiac aplikovaný na časti tela, ktoré nie sú cieľom určenia, napr. lak na nechty zodpovedný za ekzém na krku)
  • vzdušnou cestou (alergén sa prenáša vzduchom a príde do kontaktu s pokožkou, napr. rozprašovanie záchodovej vône)
  • nepriamy kontakt s inou osobou: reakcia na výrobok nosený iným človekom (napr. ekzém na hrudníku spôsobený partnerovou farbou na vlasy)
  • pri vystavovaní sa slnku: v prítomnosti UV žiarenia sa niektoré molekuly výrobku, ktoré sú bežne dobre tolerované, stávajú fotoalergénom a reakcia vyvolaná výrobkom sa vyskytuje len v oblasti vystavenej slnečným lúčom (napr. vyrážky na tvári a vo výstrihu spôsobené krémom na opaľovanie)

(Zdroj: Dr. A. Pons-Guiraud – Alergia a kozmetika)

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku