Bude ľudská koža zachraňovať životy?

Koža je nielen najväčším orgánom ľudského tela, ale drží ho aj pokope. Má aj množstvo ďalších úloh. Možno už onedlho bude zachraňovať aj naše životy. Vedci totiž nedávno objavili "pramatku" buniek ľudskej kože, a tak liečba vážnych ochorení a popálenín môže už zakrátko urobiť obrovský krok vpred.

28.03.2011 06:00
debata

Holandskí a švédski vedci robili výskum na myšiach. Zistili, že kmeňové bunky, z ktorých vznikajú všetky druhy buniek kože, sa nachádzajú v cibuľkách srsti. Experti dúfajú, že tento objav využijú pri liečbe zranení a transplantácii kože po popáleninách. „Je to pramatka ostatných kmeňových buniek v koži,“ povedal vedúci štúdie Hans Clevers z Holandskej kráľovskej akadémie.

Podľa neho rovnaké bunky existujú aj u človeka. Lekári sú totiž dnes schopní vytvoriť pre ťažko popálených pacientov novú kožu. Tá je však krehká, suchá a bez ochlpenia. Teraz dúfajú, že po tomto objave vznikne skutočne kompletná nová koža so žľazami a schopnosťou ochlpiť sa.

Nové možnosti kožných buniek

Inému výskumu sa venoval tím kanadských vedcov z McMasterovej univerzity. Podarilo sa im vypestovať biele aj červené krvinky z obyčajných buniek získaných z ľudskej kože. Ak všetko dobre dopadne, metóda môže vyriešiť problém s hľadaním vhodných darcov kostnej drene a odmietavou reakciou imunitného systému na krvnú transfúziu. Tento nový postup publikovali v časopise Nature.

Nová metóda premieňa dospelé kožné bunky na dospelé krvné bunky, ktoré možno pacientovi podať priamo. Kanaďanom sa tak podarilo nájsť spôsob, ako preprogramovať bunky kože na krvné bunky, ale aj prinútiť ich k následnému množeniu. Obišli tak pôvodný proces, keď dospelé bunky kože premenili na zárodočné kmeňové bunky, ktoré boli nepoužiteľné pre dospelý organizmus. Takto vypestované červené krvinky vytvárali normálny hemoglobín, nerozlíšiteľný od hemoglobínu v krvinkách vzniknutých prirodzenou cestou. Nasledovať by mali klinické testy na ľuďoch. Ak budú úspešné, mohli by takto získané krvné bunky pomáhať pacientom s leukémiou alebo ľuďom vyžadujúcim krvnú transfúziu.

Zraniteľná a ohrozená

Napriek tomu, že koža už čoskoro zrejme ponúkne nové možnosti, ako nás chrániť, často sa k nej správame macošsky. Je zaujímavé, že koža a pleť sú synonymá, nepoužívame ich však v rovnakej situácii.

O koži hovoríme, ak sa bavíme o chorobách, o pleti väčšinou v kozmetike. A ak sa nehodí ani jeden, ani druhý výraz, siahneme po slove pokožka. Či už však hovoríme o koži, alebo pokožke, v každom prípade je zraniteľná chorobami a ochoreniami a číha na ňu množstvo nástrah v podobe stresu, nezdravého životného štýlu a slnečného žiarenia. Všímať by sme si ju mali aj preto, že vypovedá o našom zdravotnom stave ešte skôr, ako sa o chorobe dozvieme.

„Nie sú to len kožné ochorenia, ktoré sa na nej objavujú a hovoria o stave organizmu. Existuje množstvo vnútorných ochorení, ktoré sa prejavujú na koži, nechtoch alebo vlasoch,“ hovorí doktorka Alexandra Novotná zo súkromnej kliniky Esthetic. „Existujú napríklad aj takzvané paraneoplastické dermatózy, teda ochorenia, keď sa kožnými prejavmi prezradí napríklad onkologické ochorenie. A vplyvy vonkajšieho prostredia, napríklad znečistenie, pobyt v zafajčených priestoroch, sa prejavia na kvalite pleti,“ vraví. Veľmi negatívnym faktorom je stres a nezdravý životný štýl.

Najčastejším ochorením kože, ktorým prešiel takmer každý, je akné. „Ak sú aknózne prejavy uložené v hlbších vrstvách kože, môžu spôsobiť jazvy. V dnešnej dobe existujú možnosti liečby, ktoré môžu jazvám zabrániť. Lekára treba navštíviť okamžite, keď sa ochorenie vymyká spod kontroly a nie je zvládnuteľné bežnou starostlivosťou,“ upozorňuje.

Môže však laik rozpoznať vážnejšie ochorenie kože, napríklad psoriázu a seboreu? „V tomto prípade ide o takzvané multifaktoriálne ochorenia, ktoré sú dané geneticky a v súčasných možnostiach medicíny nie je možné ich vyliečenie, len potlačenie prejavov,“ vysvetľuje Novotná. Môžu sa vyskytnúť len raz v živote ako epizóda, alebo sa objavujú pravidelne. Na prepuknutie ochorenia nestačí teda genetická dispozícia, ale je potrebný aj vyvolávajúci moment.

V súčasnosti sú však najdiskutovanejším problémom nádory kože. „Počet nádorov stúpa, hlavne v mladších vekových kategóriách. Osveta prispieva k skorému zisteniu nádorov a často aj k záchrane života,“ vraví. Podľa nej si treba všímať varovné príznaky. Ak je pokožka vysušená, začervenaná, svrbí alebo sa tvoria vyrážky, treba zájsť za lekárom. Podobný postup je aj pri materských znamienkach. Ak menia farbu, tvar alebo rastú, návšteva lekára je nevyhnutná. Aj keď nemusí hneď ísť o zhubný melanóm, podceňovať prevenciu sa v tomto smere nevypláca.

Koža

  • je najväčší telesný orgán pokrývajúci plochu 1,5 až 2 m2 ľudského tela a váži 3 až 3,5 kilogramu
  • jej priemerná hrúbka sa pohybuje okolo jedného milimetra, najsilnejšia, približne 4 milimetre hrubá je len koža na chodidlách, naopak, najtenšia a najcitlivejšia je na perách a očných viečkach, má približne 0,5 milimetra
  • chráni telo pred teplom, chladom, baktériami, stratou tekutín a pred škodlivými vplyvmi prostredia
  • reguluje teplotu tela, napríklad pri extrémnej horúčave vylučuje pot a organizmus ochladzuje
  • do istej miery môže „dýchať“ – prijímať kyslík a vylučovať nežiaduce plyny
  • môže vylučovať soli a odpadové látky rozpustné vo vode vo forme potu
  • vylučuje maz, vďaka ktorému je hladká a pružná
  • môže zadržiavať vlhkosť a tak zostať hladkou, pružnou a vláčnou
  • mnohé nervové zakončenia končiace pod povrchom nás informujú o teple, chlade, tlaku a bolesti, navyše sú tieto informácie prenášané do mozgu rýchlosťou svetla
  • zachováva kyslý kožný plášť a ochraňuje tak samú seba pred bakteriálnymi infekciami
debata chyba