Každú sekundu dopadnú na Zem štyri milióny ton vodíka premeneného na energiu. Kde sa berie? Zo slnka. Pri dopade ultrafialových lúčov (UV) na našu kožu sa spustí chod priam zázračnej továrne prinášajúcej uzdravenie a radosť. Pobyt na slnku prospieva.
Pozitívne pôsobí na srdce, prináša zníženeie tepovej frekvencie, dochádza k stabilizácii hladiny cukru v krvi a k zníženiu hladiny cholesterol v krvi. Už starí Rimania a Gréci trénovali svojich športovcov na slnku, pretože dobre ponali jeho vplyv na rast svalov. Pobyt na slnku totiž zvyšuje produkciu mužského hormónu testosterónu.
Slnko ale ničí aj baktérie. Už v roku 1877 vedci Dawns a Blunt náhodne zistili, že slnečné svetlo zabíja baktérie v skúmavkách. Od tých čias sa UV svetlo používalo pri liečení mnohých chorôb. V roku 1903 dostal Niels Finsen Nobelovu cenu za liečbu tuberkulózy helioterapiou. Slnkom sa liečili aj smrteľné streptokokové infekcie. Od vynálezu penicilínu v roku 1938 sa ale od helioterapie začalo upúšťať.
Čo však v malom množstve prospieva, vo veľkom škodí. Bezpečný čas pobytu na slnku a čas pre vytvorenie dostatočného množstva vitamínu D je iba niekoľko minút denne. Pre ľudí so svetlou a citlivou pokožkou môže byť veľa slnenia rizikové. To, že nie je dobré chodiť v lete okolo poludnia na slnko, že si máme oči chrániť slnečnými okuliarmi a pokožku odevom a ochranným krémom dnes vie už každý. Avšak to, že spálená pokožka je stresom pre celý organizmus si už uvedomujeme menej. Okrem iného je aj zvýšeným rizikom rakoviny kože.
Pred účinkami nadmerného slnečného žiarenia varujú aj dermatológovia, pretože pleť predčasne starne a tvoria sa vrásky. Ponuka kozmetického priemyslu je široká, ako si teda vybrať tú správnu ochranu? Dostatočnú ochranu pred slnečnými lúčmi poskytne ochranný faktor 20. Ľudia s citlivejšou pokožkou by však mali používať 50+. A vždy skontrolujte, či má krém UVA aj UVB filter.
Pre kožu je nebezpečné najmä UV žiarenie, ktoré obsauje tri ložky – A, B, C. UVA zložka kožu narúša a spôsobuje jej predčasné starnutie. UVB časť žiarenia má zas na svedomí okamžité spálenie pokožky, jej začervenanie, pľuzgiere, bolesť. Narúša pokožku, čo môže viesť k nádorovému bujneniu.
„Klimatické zmeny na našej planéte sa podpísali pod zvyšovanie intenzity UV žiarenia v posledných desaťročiach. Aj v našich zemepisných šírkach sa tak v letných mesiacoch jeho intenzita pohybuje medzi 8,5 až 9,5 z 11stupňovej číselnej škály, čo je približne o dva stupne viac, ako to bolo niekoľko rokov dozadu,“ vysvetľuje onkodermatologička Katarína Poláková, z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave.
"Potreba ochrany našej kože pred škodlivými vplyvmi slnečného žiarenia je v posledných rokoch o to naliehavejšia. Dôkazom je stúpajúci tren výskytu rakoviny kože, ktorá dosiahla prvú priečku vo výskyte onkologických ochorení vôbec,” upozorňuje. "Koža je najväčším orgánom ľudského tela a zabezpečuje životne dôležité funkcie organizmu. Jej ohranu by sme preto nemali brať na ľahkú váhu,” dodala.
Okrem ochranných krémov je tiež dôležitá prikrývka hlavy, slnečné okuliare, tričko či iný odev na ochranu ramien pred spálením. „Rozhodne by ste sa mali vyhnúť opaľovaniu medzi jedenástou a pätnástou hodinou,“ varuje onkodermatologička. Nešetrite na opaľovacích krémoch a používajte ich často.
Výborným pomocníkom pre udržanie zdravej pleti je aj betakarotén, ktorý podporuje prirodzené opálenie a spomaľuje proces starnutia buniek, chráni organizmus proti pôsobeniu voľných radikálov a ovplyvňuje obranyschopnosť kože pri účinkoch ultrafialového žiarenia. Pokiaľ ide o stravu, jedzte väčšie množstvo celozrnných potravín, ovocia a zeleniny, ktoré obsahujú veľa vitamínov E, C, A, selénu a iných antioxidantov, ktoré ničia voľné radikály.
Vziať si opaľovací krém k moru je pre väčšinu ľudí samozrejmé. Ale natrieť sa počas slnečných dní napríklad na cestu do práce pripadá mnohým zbytočné. Je to však omyl. Treba myslieť na to, že pokožku by sme si mali chrániť vždy, keď ideme na slnko.