Spálená koža: Au, bolí! "Chytilo ťa" slnko?

Áno, naši predkovia boli omnoho tmavší. Dnešní Európania majú omnoho svetlejšiu pleť, vlasy aj oči ako ich predkovia pred päťtisíc rokmi. Domnienky o výraznejšej pigmentácii pravekých Európanov potvrdili antropológovia z nemeckého Mainzu, ktorí analyzovali DNA získanú z kostí pravekých obyvateľov východnej Európy. Sme teda bledší, a navyše v posledných desaťročiach sa stalo štandardom trávenie dovoleniek na subtropickom a tropickom slnku. Z klimatizovaných kancelárií, kde sa ani nedajú otvoriť okná, a spoza volantu áut, ktorými sa presúvame z jedného uzavretého priestoru do druhého, sa ocitáme na slnkom zaliatych plážach s vysokým UV indexom.

„Z hľadiska rozvoja melanómu je rizikovejšie občasné intenzívne opálenie ako to chronické,“ tvrdí MUDr. Desana Borecká, dermatologička z Národného onkologického ústavu v Bratislave. Inými slovami, tomu, kto celý život pracuje vonku na poli či lodi, hrozí „fotoageing“ nazývaný aj farmárska koža a iné, pomalšie rastúce druhy nádorov. Bledý Európan, ktorý od novembra do apríla trpí nedostatkom vitamínu¤D, si na pár dní „vybehne“ k moru a v rámci relaxu si opečie kožu ako na grile. Veľmi nebezpečné je to pre deti. Len jedno spálenie slnkom v detstve, ktoré spôsobí pľuzgiere, zdvojnásobuje riziko vzniku melanómu neskôr v živote. Až 80 % celoživotnej dávky UV žiarenia pritom človek dostane pred 18. rokom života.

Každý človek má svoju minimálnu erytémovú dávku. Treba poznať čas, počas ktorého naša koža za určitých štandardných podmienok, napríklad napoludnie, sčervenie. Prejaví sa to však až niekoľko hodín po ožiarení s maximom za 12–24 hodín! Spálenie kože, tzv. erytém alebo solárnu dermatitídu spôsobuje UVB žiarenie. Je to normálna reakcia kože na erytémovú dávku, ktorá závisí od fototypu a klimatických podmienok. „Spálenú kožu je potrebné dôsledne chrániť pred slnkom až do úplného zahojenia,“ zdôrazňuje dermatologička z Bratislavy MUDr. Katarína Poláková.

Hoci úpal možno dostať aj v uzatvorených priestoroch následkom prehriatia, spálenie kože vzniká vždy priamym pôsobením slnečných lúčov. „Príznakom spálenia je červená pokožka teplá na dotyk, ktorá svrbí až páli. V horších prípadoch sa vytvoria pľuzgiere, stúpne teplota, postihnutý vracia,“ tvrdí dermatologička MUDr. Lucia Filová z kliniky Dermarevolta v bratislavských Jarovciach. „Ako prvá pomoc je vhodná vlažná sprcha s následným ošetrením pokožky prípravkom po opaľovaní, ktorý nielen hydratuje, ale vďaka obsahu antioxidantov zmierni fotochemické poškodenie kože. Na zmiernenie svrbenia, schladenie a upokojenie spálenej pokožky výborne funguje termálna voda v spreji, ideálne je skladovať ju v chladničke. Samozrejmosťou by mal byť dostatočný príjem tekutín.“

Hojenie kože môže podporiť aj potieranie studeným bielym jogurtom (ak nič iné nie je v lekárničke) a prípravkami napr. s obsahom hojivého pantenolu, imunoglukánu v kréme, azulénu, soľou kyseliny pantoténovej či ureou (kalciová masť), kyselinou hyalurónovou a lokálnymi kortikoidmi, ktoré majú protizápalový účinok (na predpis). Pľuzgiere rozhodne neprepichovať, lebo hrozí infekcia. Ak prasknú spontánne, ochranu zabezpečí vrstva antibiotickej masti a prekrytie sterilnou gázou.