MUDr. Daniel Mládek, PhD., špecialista na zväčšovanie prsníkov z Kliniky plastickej chirurgie Avelane v Nitre, hovorí aj o tom, ako sa vyhnúť obávanej kapsulárnej kontraktúre.
Zväčšovanie poprsia s pomocou vlastného tuku má určité obmedzenia. „Robil som niekoľko pacientok, ale indikácia na zväčšovanie poprsia tukom je veľmi obmedzená,“ vysvetľuje primár plastickej chirurgie Daniel Mládek. „Klientka musí mať dostatok tuku na miestach, odkiaľ ho vieme získať a záleží aj na jej očakávaniach. Ak totiž dáte do prsníka implantát s objemom 300 ml, efekt je jasný. Ak by ste chceli to isté dosiahnuť len s pomocou tuku, musíte do prsníka dať 450 ml centrifugovaného tuku, čiže odobrať 600 ml. Navyše ten objem musíte vkladať po určitých vrstvách, do podkožia, pod žľazu, nie do jedného miesta ako implantát. Preto sa lipotransfer využíva skôr na kamufláž či dokorigovanie asymetrií prsníkov. Boom lipotransferov postupne opadá a používanie silikónových implantátov je stále na prvom mieste,“ dodáva.
Vývojom prešiel aj spôsob zavádzania implantátov. Bolo obdobie, keď sa väčšina vkladala z podpažia, hovorí sa tomu axilárna incízia. Dnes sa väčšina silikónových implantátov do prsníka vkladá zospodu, v oblasti tzv. podprsnej ryhy. „Závisí aj od anatomického tvaru prsníka. Ak má klientka jasne zadefinovaný zárez, čiže má odspodu prsníka vrásku, do ktorej sa dá rez dobre schovať a časť tkaniva bude prekrývať miesto prístupu, odporučím prístup zospodu. Ak však v budúcnosti uvažujeme o modelácii dvorca, odporučím prístup cez prsný dvorec, aby pacientka nemala jeden rez na spodnej časti prsníka a druhý okolo dvorca. Je to vždy vec vzájomnej dohody na základe tvaru poprsia aj požiadavky klientky,“ vysvetľuje odborník na zväčšovanie poprsia z nitrianskej kliniky Avelane.
Všetky tri operačné prístupy a uloženie implantátu pod žľazu, pod väzivovú blanu či pod sval, ponechávajú mliečnu žľazu neporušenú. Znamená to, že pacientka môže otehotnieť a následne dojčiť a gravidita môže, ale nemusí prsníky zmeniť. „Máme pacientky, čo otehotneli už šesť týždňov po zákroku, dojčili a nebola potrebná nijaká korekcia, modelácia ani výmena za väčší implantát.“Úprimne odpovedá na otázku týkajúcu sa doživotnej záruky na implantáty: „Marketing sa dá postaviť na hocijakom výroku, ale každý seriózny plastický chirurg vám odpovie, že silikónové implantáty treba po 15–20 rokoch vymeniť. Je to spotrebný materiál, ktorý podlieha istým zákonitostiam a dochádza k zmene na ich povrchovej vrstve. A po rokoch sa, prirodzene, mení aj poprsie.“
Zákrok trvá od 50 do 100 minút. Prístup cez prsný dvorec trvá najdlhšie. „Niekedy dĺžku zákroku nemôžete ovplyvniť, niektorá pacientka viac krváca a dôsledne zastavovanie krvácania operačný čas predĺži. Ale v konečnom dôsledku nezáleží na tom, ako dlho som operoval.“ Na pooperačné kontroly klientku zavolajú po 14 dňoch, potom po mesiaci, polroku, roku a dvoch rokoch. Raz ročne sa odporúča sonografia prsníkov, ak je to potrebné, aj mamografia. Mamografia sa dnes žene s implantátmi robí bežne. Stlačenie v lopatkách mamografu implantáty bez problémov vydržia. „Na internete nájdete videá, kde po implantáte prejde auto. Implantát nikdy nepraskne tak, že by vytiekol gél, to by muselo byť ťažké penetrujúce poranenie ostrým predmetom,“ uvažuje doktor Mládek. „Tlakové poranenie prakticky nie je možné.“
Najobávanejšou komplikáciou je tzv. kapsulárna kontraktúra. "Ide v podstate o zhrubnutý obal okolo implantátu a často vzniká z nedodržania pooperačných pokynov. Pacientka má malé bolesti, ak to preženie s námahou hornej časti tela v krátkom pooperačnom čase v priebehu dvoch, troch mesiacov po zákroku. Kapsulárna kontraktúra je odpoveď organizmu na prehnané dráždenie v okolí implantátu, správa sa ako jazva, vzniká vlnenie, akoby tlak na implantát. Tretí, štvrtý stupeň je bolestivosť až zatvrdnutie prsníka, čo je už esteticky nevyhovujúci stav, ktorý treba opätovne riešiť v operačnej sále, vyčistením, revíziou, výmenou implantátu. Neteší to chirurga ani klientku.
Dodnes sa presne nevie, čo presne kapsulárnu kontraktúru spôsobuje a závisí určite aj od povrchovej úpravy, textúry implantátov. Podľa viacerých štúdií je prevenciou podávanie istej protialergickej látky, antihistaminika, nedávame však tento liek klientkam paušálne. Iba tým, ktoré prídu pre tento problém na reoperáciu. A implantáty Mentor, ktoré používame, majú v desaťročnej štúdii iba 3,8 % riziko výskytu kapsulárnej kontraktúry. V literatúre sa pritom opisuje v období desiatich rokov aj 15 %."