O konzervantoch v kozmetike - bez strašenia

V bývalom Československu, ešte v časoch, keď nebola taká obrovská konkurencia medzi kozmetickými a farmaceutickými firmami, bola modrá Indulona symbolom krému, ktorý vyrieši takmer všetko. Tento chronicky známy krém na ruky sa stále univerzálne používa na stvrdnuté päty, odličovanie, ako krém na pleť či očný krém, po holení či na problematickú a ekzematickú i detskú pokožku. Treba dodať, že mnohí kožní lekári ju odporúčajú aj dnes, mnohé mamy malých atopikov majú naďalej v tomto smere dobrú skúsenosť a tešia sa, že výrobca prišiel na trh s väčším, 250 ml balením v zmysle hutného telového krému (pozor, nejde o telové mlieko), ktorý je naozaj bez konzervantov a iných prídavných látok. Jej receptúra má už takmer 70 rokov.

Prírodná vazelína so špeciálne filtrovanou vodou

Otázka znie, prečo sa vlastne kozmetika v princípe konzervuje? Kozmetika totiž obsahuje vodu, v ktorej sú rozpustené alebo rozptýlené dôležité zložky výrobku. Zároveň je však voda základom pre rozvoj mikroorganizmov. Ak kozmetiku výrobca aj vyrobí z mikrobiálne čistých surovín v čistých priestoroch, ak sa nenachádza v bezkontaktnom obale a obsahuje dostatočné množstvo „voľnej“ vody, po otvorení takýto výrobok rýchlo podlieha mikrobiologickému kazeniu. Rizikové sú teda najmä veľmi vlhké výrobky ako šampóny, vlasové kondicionéry či kvapalné mydlá, ktoré je nutné konzervovať.

Podľa časopisu DERMA revue napríklad choroboplodná baktéria Pseudomonas aeruginosa môže kontaminovať maskary, očné tiene, krémy na očné okolie a môže spôsobiť nielen kožné, ale aj závažné očné infekcie. Podobne aj známy „zlatý stafylokok“ Staphylococcus aureus. Ako je teda možné, že „modrá Indulona“ konzervanty nepotrebuje? Jednoducho povedané, je dostatočne mastná. "Olejová zložka je vo veľkom zastúpení a tá spoločne s vodnou zložkou vytvára konzistenciu, ktorá eliminuje rast mikroorganizmov.

Ide o vazelínu s presnou špecifikáciou, ktorú pred každou dodávkou, resp. zmenou výrobnej šarže od zahraničného výrobcu testujeme v laboratóriu. Až na základe vyhovujúcich výsledkov z laboratória túto vazelínu použijeme do komerčnej výroby. Vazelína sa mieša so špeciálne filtrovanou vodou farmaceutickej kvality, to znamená podľa prísnych požiadaviek na výrobu liečiv," hovorí Ľubomíra Gömöryová, riaditeľka farmaceutickej výroby Saneca Pharmaceuticals, ktorá pracuje v závode 30 rokov. Nekonzervovať si ju môžu dovoliť aj preto, že všetky produkty sa tu vyrábajú za najprísnejších hygienických podmienok porovnateľných s výrobou farmaceutických liečiv.

V mede sú konzervantom cukry

„To, ako sa bude dariť mikroorganizmom v kozmetike, sa ešte pred desaťročím odhadovalo podľa percentuálneho podielu celkovej vody vo výrobku. Tento všeobecný údaj však neinformuje o tom, akým spôsobom je voda v hmote viazaná a koľko vody je voľnej, teda využiteľnej mikroorganizmami,“ napísala na túto tému doc. Ing. Jarmila Hojerová, PhD., v časopise DERMA revue. Podľa nej je dobrým príkladom na vysvetlenie tohto faktu med. Med obsahuje vodu a veľa cukrov. Väčšina vody v mede je však viazaná na jednoduché cukry, čím nie je dosiahnuteľná pre mikroorganizmy a za normálnych okolností sa med nekazí. Trendom modernej kozmetiky je redukovať potrebnú konzerváciu na nevyhnutne nutnú mieru. Názory ľudí, ktorí však radikálne odmietajú konzervačné látky v kozmetike, môžu byť zavádzajúce až škodlivé.

Foto: SHUTTERSTOCK

kozmetika, ruky, krém Až 35 percent žien si krémuje roku viac ako raz denne, ďalších 32 percent raz denne a len 3 percentá menej ako raz týždenne.

Niektoré pleťové krémy majú priložené špeciálne špachtličky, aby sa do nich nešlo prstami. „V zásade však majú význam vtedy, ak si priloženú plastovú lyžičku pred ďalším použitím dezinfikujete,“ podotýka Ľubomíra Gömöryová. Niekto odporúča skladovať tégliky s načatými krémami v chladničke. „Výrobcovia robia krémy s tým, že môžu byť skladované pri izbovej teplote. Krém v chladničke stuhne, zhutnie, viac potom miniete, pretože si nanesiete hrubšiu vrstvu. Niektoré stuhnú natoľko, že ich rozotieranie môže byť problematické,“ oponuje odborníčka. „Napríklad my v prípade novej výrobnej šarže od dodávateľa na úvod vždy zarobíme len niekoľko kilogramov krému, dáme ho do termostatu pri 28 stupňoch Celzia, do chladničky, mrazničky aj trepačky, ktorá napodobňuje transport. A až keď je v poriadku konzistencia aj mikrobiológia, začíname z novej výrobnej šarže vyrábať.“

Pri telových mliekach je v porovnaní s telovým krémom väčšie množstvo vody a neobsahujú vazelínu ako krém na ruky alebo telový krém. Tu sa teda pridaniu konzervačnej látky vyhnúť nedá. „Používame Polyaminopropyl Biguanide, čo je látka účinná už pri nízkych koncentráciách a používa sa aj pri výrobe kontaktných šošoviek a detskej kozmetiky,“ dodáva Ľubomíra Gömöryová.

Zázračný výrok: Bez parabénov?

Hoci z radu spomínanej značky z Hlohovca ani krémy na telo, ani telové mlieka parabény neobsahujú, slogan „bez parabénov“ sa niekedy zbytočne maximalizuje do neuveriteľných rozmerov. Parabény sú látky bežne sa vyskytujúce aj v prírode. Na Slovensku je konzervovaná parabénmi jedna tretina kozmetiky. „Počas desiatich rokov sa v šestnástich dermatologických centrách Európy uskutočnila veľká štúdia zameraná na alergické reakcie vyvolané syntetickým konzervačnými látkam v kozmetike,“ píšu doc. Ing. Jarmila Hojerová a Ing. Jarmila Beráková v DERMA revue.

„Testovaní neboli normálni spotrebitelia, ale priamo alergici. Najhoršie alergické reakcie boli zistené v prípade formaldehydu a prekvapivo najmenej alergizovali parabény.“ Výskumný kolektív pani docentky sa podľa jej slov venuje parabénom už niekoľko rokov a zodpovedne vyhlasujú: Nebojte sa metylparabénu! Ostatné dva druhy parabénov (propylparabén a etylparabén) je vhodné používať striedmo a určite nie na kožu s poškodenou bariérovou funkciou.