Koža je zrkadlom nášho vnútra, musíme ju rozmaznávať

, 15.12.2017 06:00
koža, žena
Pleť môžeme ovplyvniť vhodne zvolenou stravou a tekutinami. Autor:

Niet vari ženy, ktorá by netúžila po krásnej a bezchybnej pleti, ale nie každá sa o ňu pravidelne a správne stará, čo je s postupujúcim vekom viac a viac viditeľné. Najväčšou chybou je, že si pleť pravidelne nečistia. Počas dňa na tvári zostávajú nečistoty, prach, smog, pot. Póry sa tým zanášajú a pokožka stráca vitalitu. Na kvalite pokožky sa odráža aj zlá životospráva, fajčenie, alkohol, nedostatok spánku, ale aj pitný režim.

Pleť ničia aj zmeny teplôt. Chlad nemá na svedomí len červené líca a skrehnuté prsty. Môže spôsobovať aj nepríjemne suchú kožu. Je vôbec možné udržať si kožu dostatočne hydratovanú a imúnnu? Ak jej doprajete dávku špeciálnej starostlivosti, bude aj v zime zdravá a krásna. V zime vplýva na pleť hneď niekoľko nepríjemných faktorov. Zima a mráz pokožku vysušujú, zdrsňujú, je citlivejšia. Aj v tomto období je tak správna starostlivosť nevyhnutnosťou. Preto je vhodné ľahšie hydratačné krémy vymeniť za mastnejšie a výživnejšie.

Nazbierané nečistoty počas dňa sa najlepšie odstránia hĺbkovým čistením. To je základom správnej starostlivosti a pomáha udržať pleť zdravú a sviežu. Prípravky vo forme čistiaceho gélu, peny alebo mlieka, zvolené vždy na základe typu pleti v kombinácii s ročným obdobím, nám otvárajú póry, prečistia mazové žľazy a odstránia odumreté bunky. Tým urobia priestor pre vitamíny, aby sa pleť aj hĺbkovo vyživila, napríklad sérami či maskami.

Hydratácia pleti je extrémne dôležitou súčasťou starostlivosti. Podľa typu pleti je potrebné zvoliť vhodnú konzistenciu. Nezabúdajte však ani na očný krém, ktorý sa postará o očné okolie, vypne ho, zhydratuje a predchádza tak tvorbe vrások.

Starostlivosť o pleť neznamená len zamerať sa na tvár. Rozmaznávajte svoje telo a doprajte pokožke tú najlepšiu hydratáciu s pomocou telových mliek. Opateru si zaslúžia aj vlasy. Tie sú počas zimy taktiež viac namáhané. Nezabudnite tak nasadiť masky a olejčeky na suché konce, ktoré si s týmto problémom jednoznačne poradia.

Pleť môžeme výrazne ovplyvniť vhodne zvolenou stravou a tekutinami. Ideálne je zvýšiť prísun vitamínu E – olivový, mandľový, tekvicový olej, orechy, vitamínu D – najbohatším zdrojom je treščia pečeň, menej ho je v masle, vo vajciach a v mlieku a vitamínu C – kapusta, kivi, zemiaky, brokolica, šípky, rakytník či čierne ríbezle. Pite vodu, s kávou a čajom opatrne, vysušujú.

Koža: Všetko o nej

Koža patrí medzi najdôležitejšie orgány nášho tela s celkovou plochou takmer dva štvorcové metre a jej váha je približne 4,5 kilogramu. Jej hrúbka kolíše medzi jedným a štyrmi milimetrami. Najsilnejšia je koža v oblasti chrbta a na končatinách, naopak, najtenšia je na očných viečkach a veľmi tenká u novorodencov. Pod kožou sa skrýva vrstva podkožného tuku.

Koža plní ochrannú, termoregulačnú, percepčnú a vylučovaciu funkciu. Telo je tak chránené pred pôsobením mechanických, chemických a fyzikálnych faktorov, bráni nadmernému vniknutiu škodlivých mikroorganizmov do tela, zadržuje v tele tekutiny a súčasne bráni úniku potrebných látok z tela von. Koža a podkožný tuk tiež slúžia ako tepelný izolátor. Pomocou pokožky sa môžu z tela potnými žľazami uvoľňovať rôzne látky.

Koža sa skladá z:

  • epidermis (pokožka) – najvrchnejšia vrstva kože, ktorá tvorí ochranný vodotesný obal tela. Neobsahuje žiadne cievy a je vyživovaná z dermisu.
  • dermis (zamša) – vrstva kože zložená zo spojivového tkaniva, ktorá chráni telo pred poškodením. Dermis obsahuje vlasové folikuly aj mazové a potné žľazy. Je pevne pripojená k pokožke (epidermis)
  • podkožné väzivo – je priamo pod zamšou a obsahuje podkožný tuk. Je tvorená väzivovými bunkami (kolagénové a elastické vlákna), umožňuje posúvanie kože a ukladanie zásobného tuku.

Kožný film je umiestnený na rozhraní povrchu kože a vonkajšieho prostredia. Skladá sa z produktov mazových a potných žliaz a olupujúcimi sa rozpadávajúcimi sa časťami zrohovatenej vrstvy.

Mazové žľazy

Nachádzajú sa v koži celého tela, chýbajú len v oblasti dlaní a chodidiel. Vo väčšej miere sú viazané na vlasový folikul, do ktorého ústia, ale existujú aj bez neho. V koži je asi 300-tisíc mazových žliaz. Nie sú rozložené rovnomerne a najviac sa ich nachádza v strednej časti tváre, na hornej polovici chrbta a nad hrudnou kosťou. Mazové žľazy produkujú kožný maz. Denne sa vytvoria asi dva gramy mazu.

Potné žľazy

Delia sa na malé a veľké. Malé potné žľazy sú uložené v koži celého tela a najviac sa ich nachádza v dlaniach a chodidlách, nenájdeme ich len v oblasti nechtového lôžka a na perách. Sú uložené oveľa hlbšie ako mazové žľazy a sú obalené blankou. Produkujú pot, ktorého sa za deň vytvorí 500 až tisíc mililitrov. Hlavnou zložkou je chlorid sodný a jeho koncentrácia závisí od množstva potu a zloženia stravy. Nadmerná sekrécia potu sa zvyšuje počas leta, pri horúčke, telesnej námahe a strachu. Malé potné žľazy vykonávajú funkciu vyrovnávaciu, keď vyrovnávajú teplotu medzi organizmom a vonkajším prostredím a produkujú na povrch pokožky kyslý kožný plášť. Veľké potné žľazy sú umiestnené hlboko v dolnej časti škáry, sú v podpazuší, okolo prsných bradaviek a okolo vonkajších pohlavných orgánov. Majú samostatný vývod a ich činnosti sa začína v puberte a v starobe sa znižuje.

Najsilnejšia je koža v oblasti chrbta a na...
Najsilnejšia je koža v oblasti chrbta a na končatinách. Autor: SHUTTERSTOCK

Farba kože

Zodpovedá za ňu kožný pigment melanín, ktorý je produkovaný pigmentovými bunkami v najspodnejšej vrstve pokožky. Počet týchto buniek je u všetkých rás rovnaký, rozdiely sú len v množstve vytvoreného pigmentu. U jedincov s tmavou pleťou sa tvorí melanínu viac ako u ľudí, ktorí majú svetlú pleť.

Vlasy a nechty

Sú zvláštne formy uloženej rohoviny. Nechty sú síce produktom živých buniek, ale samy osebe sú mŕtve a nie sú citlivé na poranenie ani nekrvácajú. Tá časť, ktorú vidíme, je telo nechta a na jeho tvar majú vplyv genetické faktory. Dolná časť nechtu je uložená v kožnom žliabku a je prekrytá okrajom kože. V tomto mieste prebieha vlastný rast nechtov. Bunky, ktoré sa tu delia, počas svojej cesty k povrchu kože hrubnú a plnia sa rohovinou. Len čo odumrú, stávajú sa súčasťou vlastného nechtu. Vlas je produktom buniek vlasového folikulu. Vlasy sú dvojakého charakteru: jemné a mäkké ochlpenie, ktoré pokrýva väčšinu tela s výnimkou dlaní a chodidiel, a silné, pigmentové chlpy, ktoré sú na hlave, v obočí, na tvári a v okolí pohlavných orgánov.

Kožné poruchy

Počas starnutia stráca koža prirodzenú pružnosť a vysušuje sa. Vysušovanie kože vedie k drobným trhlinkám vo vrchnej vrstve pokožky, ktorá je potom otvorená pôsobeniu rôznych dráždidiel. Starnúca koža sa horšie a dlhšie hojí.

Čo ju trápi najčastejšie…

Atopická dermatitída

Ide o chronické zápalové ochorenie kože. Pri vzniku sa uplatňuje genetická predispozícia, vplyvy vonkajšieho prostredia, imunologická nerovnováha a porušená bariéra pokožky. Najčastejšie ho dostanete v detskom veku, v dospelosti zväčša mizne, ale nie je to pravidlo. Veľa ľudí sa s ním trápi celoživotne. Spúšťačmi bývajú potravinové alergény, roztoče, plesne, perie, peľové alergény, ktoré skrížene reagujú s viacerými potravinami, ale aj stres, nervozita či dráždivé oblečenie.

Prejavuje sa zapálenou, suchou kožou v záhyboch lakťov a kolien, okolo slabín, za ušnicami, na tvári, okolo úst a na krku. U malých detí sa objavuje najprv vo vlasovej časti hlavy a na lícach, v dospelosti postihuje niekedy len ruky či oblasť genitálu, ale aj trup a končatiny. V akútnom štádiu sú ložiská červené, svrbia a šúpu sa. Niekedy sa na nich vytvára bakteriálna alebo vírusová infekcia, ktorá sa prenáša pri intenzívnom škriabaní. Okrem suchej formy sa objavuje zriedkavejšia mokvajúca. Koža na zasiahnutých miestach postupne hrubne a mení farbu.

Spúšťačmi atopickej dermatitídy bývajú...
Spúšťačmi atopickej dermatitídy bývajú potravinové alergény, plesne či perie. Autor: SHUTTERSTOCK

Psoriáza

Je chronické zápalové autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje v prvom rade kožu, ale môže zasiahnuť aj kĺby. V takom prípade hovoríme o psoriatickej artritíde. Prepukne v ktoromkoľvek veku, ale najčastejšie sa objaví medzi dvadsiatym a tridsiatym piatym rokom života. Dá sa liečiť, no nie vyliečiť. Za rozvoj psoriázy je zodpovedná dedičnosť, ale ovplyvňuje ju aj imunitný systém.

Imunitný systém zdravého človeka je sofistikovaný komplex buniek a mechanizmov, ktorého hlavnou úlohou je chrániť naše telo pred hrozbami. Niekedy sa však stáva, že sa systém „pokazí“ a začne to s ochranou preháňať: namiesto detekcie hrozieb zvonka útočí na zdravé bunky svojho vlastného tela. Práve to sa deje pri psoriáze. „Kožné bunky človeka sa za normálnych okolností obnovujú každých 28 až 30 dní. Pri psoriáze sa však v tele nachádza zvýšená hladina špeciálnej bielkoviny – TNF-alfa, ktorá zohráva významnú úlohu v aktivácii zápalových buniek. Keďže je tejto bielkoviny veľa, v koži vzniká zápal a tkanivá reagujú nadmerným obmieňaním povrchových buniek kože. Tak vznikajú svrbiace a zapálené ložiská,“ vysvetľuje profesor Juraj Péč, prednosta Dermatovenero­logickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine.

Príčiny vzniku ochorenia zatiaľ nepoznáme. Vedci hovoria o genetike a spúšťacích faktoroch, skutočnú a jednoznačnú príčinu však zatiaľ nikto neidentifikoval. „Práve preto zatiaľ psoriázu nevieme vyliečiť, liečime v podstate len jej prejavy,“ konštatoval profesor Péč.

Ichtyóza

Ide o poruchu rohovatenia pokožky. Existuje niekoľko typov. Vrodená ichtyóza pretrváva celý život a pravdepodobne ju spôsobuje génová mutácia. Dá sa liečiť, ale nie vyliečiť. Symptómy sa prejavia u detí do jedného roka, ale u niektorých pacientov sa v dospelosti výrazne zmiernia. Asi v polovici prípadov sa spája s atopickou dermatitídou. Prejavuje sa suchou kožou, rozpukanou a na dotyk ako strúhadlo. Tvoria sa na nej pevné, rôzne veľké šupiny podobné rybacím. Vyskytujú sa na celom tele, najčastejšie na stehnách, ramenách, chrbte a zadku, niekedy aj na tvári, čele či vo vlasoch. Majú rôznu farbu, od svetlej až po hnedú, preto pokožka pôsobí špinavo.

Akné

Je najčastejšie kožné ochorenie. Zvyčajne sa začína počas puberty spoločne s hormonálnymi zmenami a môže pretrvávať až do neskorej dospelosti. Približne 80 až 90 % mladých ľudí je do istej miery postihnutých nedokonalosťami pleti a 20 až 30 % z nich vyhľadá lekársku pomoc. Pri akné je pleť mastná a na tvári, a často tiež krku, ramenách, hrudníku a chrbte sa objavujú otvorené a uzavreté komedóny (čierne bodky a biele vriedky). Pri stredne ťažkých a ťažkých formách býva pokožka začervenaná a vytvárajú sa zapálené papuly a pustuly.

Najčastejším kožným ochorením je akné.
Najčastejším kožným ochorením je akné. Autor: SHUTTERSTOCK

Malígne nádory kože

Malígny melanóm je veľmi zhubný novotvar charakteristický rýchlym šírením metastáz hematogénnou a lymfogénnou cestou. Vychádza z melanómových buniek. Príčina vzniku je neznáma, uvažuje sa o genetickej predispozícii, vírusovej etiológii a vplyve nadmerného UV žiarenia. Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí bielej rasy. Môže vzniknúť kdekoľvek na koži najčastejšie kapilícium/vlasatá časť hlavy, tvár, končatiny. Tvorí sa najčastejšie z pigmentových névov alebo sa zjaví na predtým nezmenenej koži.

Spinocelulárny karcinóm

Je zhubný nádor, ktorý začína ako nenápadná keratóza žltohnedej farby s drsným povrchom, pomerne rýchlo rastie a mení sa na hrboľ až s karfiolovitým povrchom, často krváca a deštruuje okolité tkanivo a vznikajú metastázy do regionálnych lymfatických uzlín a postupne sa môže šíriť aj do rozličných orgánov. Najčastejšie je lokalizovaný na tvári – čelo, ušnice, pera, jazyk. Príčina vzniku sa uvádza genetická predispozícia, vplyv UV žiarenia, ekologické faktory (decht, tabak, ropné produkty).

Ako sa starať o pokožku

  • Chráňte ju pred slnkom – Ak si chcete udržať pokožku zdravú, nechoďte na slnko bez ochrany. Používajte ochranný krém s SPF, ktorý je prispôsobený vášmu typu pokožky. A nezabúdajte, že slnku by ste sa mali v čase obeda vyhýbať úplne.
  • Používajte nedráždivé mydlá – Pokožka má tendenciu vysychať, najmä po osprchovaní sa. Používajte pre každodennú hygienu jemné prípravky na starostlivosť o pokožku bez mydla.
  • Sprchovanie – Je oveľa lepšie ako kúpeľ, ktorý má sklon pokožku dehydratovať. Sprchujte sa vlažnou vodou. Ak obľubujete kúpeľ, raz za čas si ho doprajte, ale nebuďte vo vani príliš dlho.
  • Hydratácia – Z hydratácie si urobte každodenný rituál. Po vysušení kože uterákom použite vhodný krém, ktorý pokožku zhydratuje.
  • Keď je zima, teplo sa oblečte – Počas zimy je pokožka citlivejšia – vysušuje sa, je napnutá. Keď klesnú teploty, teplo sa oblečte a nezabudnite ani na rukavice.
  • Pitný režim – Telo potrebuje aj dostatok tekutín, ideálne obyčajnú vodu či bylinné čaje.
  • Strava – Zdravá a vyvážená strava nie je dobrá len pre telo, ale aj pre pokožku. Každý deň by ste si mali dopriať ovocie a zeleninu, ktoré sú bohaté na antioxidanty.
  • Spánok – Ak spíte dostatočne dlho, bude vaša pokožka vyzerať zdravo a mlado.
  • Fajčenie – Ak fajčíte, prestaňte. Cigarety škodia pokožke. Pokožka vyzerá mastne, bez jasu a iskry, navyše rýchlo starne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zdravá krása #koza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk