Naša pleť sa ešte poriadne nespamätala po lete a už je tu zima? Treba sa o pleť v zime starať inak ako v iných ročných obdobiach?
Po lete je pokožka podráždená slniečkom, a tak ako my prechádzame štyrmi ročnými obdobiami, prechádza nimi aj naša pleť. Z tej robustnejšej a silnejšej vrstvy kože, ktorú získala vplyvom UV lúčov, postupne stráca objem a zároveň sa nám vysušená, spálená pokožka ošupuje, takže starostlivosť v jeseni je veľmi dôležitá, aby sme kožu pripravili na zimu. Na jeseň ju totiž trápi suchší vzduch v bytoch, keďže sa začína kúriť a pokožka, ktorá sa ešte nespamätala z leta, sa vysušuje ešte viac. Musíme ju hydratovať, hydratovať a ešte raz hydratovať, kým neprídu mrazy. Práve v tomto období potrebujeme odstrániť vysušenú, prebytočnú a odumretú vrstvu povrchovej pokožky a dať do tej „špongie“ dostatok vody, aby bola schopná zimu prežiť bez ekzémov a problematických kožných symptómov.
Ako ju správne hydratovať?
Ako dermatologička odporúčam používať hydratačné krémy alebo krémy, ktoré obsahujú aj určité percento vody. Netreba hľadať nejaké drahé veci. Dôležitý je krém, ktorý má napríklad 30 % tuku a 70 % vody, a pravidelnosť. Tak ako si každé ráno a večer umyjem zuby, musím sa aj nakrémovať. Aspoň pokožku, ktorá je nechránená, najlepšie však celé telo. A keď k tomu pridáte aj nejaké špeciálne ošetrenia v estetických zariadeniach alebo v kozmetických salónoch, ktoré pokožke dodajú väčšiu nálož hydratácie v podobe kyseliny hyalurónovej, ktorú je možné povrchovo dodávať v podobe mezoterapie, mezoliftu, mikroneedlingu, prehrievania rádiofrekvenciou alebo nanášaním gélových preparátov s veľkým množstvom vody, alebo či vyskúšate vpichovanie kyseliny hyalurónovej, ktorá je tým najväčším donorom vody a udržiavačom vody v našom tele, dáte pokožke všetko, čo potrebuje. A potom je to pitný režim, ktorý je dôležitým faktorom hydratácie. Piť však treba dostatok obyčajnej vody.
Aké vonkajšie či vnútorné vplyvy našu kožu ohrozujú?
Treba si uvedomiť, že koža je orgán, ktorý je na povrchu tela a naše telo by nebolo tým, čím je, keby sme nemali tento výnimočný orgán. Koža je hranicou medzi vonkajším a vnútorným prostredím a udržiava naše telo ako celok, drží teda nielen to dobré, ale aj zlé. Ak mám túto hranicu strážiť a starať sa o ňu, musím na ňu pôsobiť zvonku aj zvnútra čo najmenej škodlivo.
Mnoho ľudí pracuje s chemickými látkami, s farbami, olejmi. V domácom prostredí sa tiež stretávame s chémiou. Koži musíme dopriať výživu v podobe balzamov, kúpeľov, wellness ošetrení. To je to vonkajšie pôsobenie. A potom je tu vnútorná stránka: do kože sa prostredníctvom krvi, lymfatického systému dostane mnoho látok, ktoré jej môžu pomôcť, ale aj uškodiť. A to je práve naša strava a dýchanie. Všetky ochorenia kožu poškodzujú. Ako dermatologička tvrdím, že naša koža je neskutočná. Je úžasná v tom, ako si vie pomôcť a čo všetko zvládne. Keby sme mali nejaký kus nábytku a správali by sme sa k nemu tak, ako sa často správame ku koži, nevydržal by ani týždeň. A koža nám vydrží celý život.
Ďalším problémom sú UV lúče a slniečko. Nerozumiem ľuďom, ktorí ešte dnes chodia do solária. Ľudia sa dnes majú lepšie, majú možnosť cestovať, vstrebávame viac UV žiarenia a koža nám to nikdy nezabudne.
Opraví spálenie počas leta a zvládne to výborne, ale nezabudne. A potom sa čudujeme, v starobe máme pokožku vráskavú, zošúverenú, vytvárajú sa pigmentové zmeny až do melanómu. Ale pred slnkom sa nesmieme ani schovávať, pretože ho k životu potrebujeme. Kvalitu pokožky ovplyvňuje aj naša strava – keď zaťažujem náš najväčší imunitný systém, ktorým črevo je, tak nemá koža dostatok času, aby sa zreparovala. Možno len málo ľuďom napadne, aký je pre pokožku dôležitý spánok. Koža ako orgán prichádza do reparačných procesov počas spánku ako jeden z posledných orgánov. Ak máte spánkový režim dobrý, čiže zaspíte okolo desiatej, tak až okolo štvrtej alebo piatej prichádza na rad koža. Čiže ak nespím sedem až osem hodín, tak koža ide stále na rezervu, pretože nestihne zregenerovať. Zvládne to tak približne na 20 až 30 percent.
Ak má teda niekto vyrážky v dospelosti, mal by sa zamyslieť nad svojou stravou?
Áno. V dospelosti nejde o typické akné ako v puberte. Ide o zápal. A my musíme nájsť príčinu, ktorú často nájdeme práve v strave. Práca kože sa spomaľuje, v maze sa baktéria pomnoží. Naša koža nie je sterilná. Žijeme spolu s vírusmi, baktériami, plesňami, so všetkým synergicky. Zdravá koža to vie všetko zvládnuť a pekne to uprace. Ale keď je nestabilná zlou životosprávou, nedostatkom spánku alebo stresom, nestačí si sama pomôcť a začne sa prejavovať.
Napríklad aj vyrážkami. Ako dermatologička musím vylúčiť alergie, reakcie po kozmetikách, vylúčiť internú chorobu. Ide o takzvané fokusovanie, keď hľadáme iné ochorenia, ktoré by mohli spôsobiť to, že koža nie je v poriadku. Nie nadarmo sa hovorí, že koža je zrkadlom nášho vnútra. Milujem dermatológiu aj preto, že je to interná medicína na koži. Často nájdeme ochorenia interného rázu, ktoré nezbadá všeobecný lekár, ale naša koža nám ich krásne ukazuje. Je to odbor, ktorý treba vidieť, počúvať, a veľa nám povie.
Čo všetko škodí pleti?
Všetko z vonkajšku, UV lúče, chemické faktory, kozmetika, pracie prostriedky aj niektoré krémy. Nie každá pleť znesie všetko. Sú tu mechanické vplyvy – akékoľvek šúchanie citlivej pokožky. Atopici či psoriatici aj na poškriabanie zareagujú zápalmi. Máme tu fyzikálne vplyvy – prílišné teplo. Kuchárky, ktoré sú sústavne v pare, majú vydráždenejšiu pokožku.
Neprospieva jej ani prílišný chlad. Stálym chladom môže u našinca dochádzať k poškodeniu pokožky. Ale Eskimák je na chlad zvyknutý, jeho koža je odolná. Potom máme pokožku, ktorá je príliš mastná, produkuje oveľa viac olejových substancií. Koži škodí aj vesmírne žiarenie. Keby zmizla ozónová vrstva, prestali by sme existovať, pretože naša koža by sa tak zničila, že by naše vnútro nedokázala držať pokope. A zvnútra: všetky enzymatické, chemické, neuropsychické priebehy musia fungovať dobre. Celý človek musí byť zdravý, aby aj koža bola zdravá.
Ktoré sú najčastejšie ochorenia kože?
Vládne atopický ekzém. Dermatológovia používajú radšej názov atopická predispozícia. Pretože tých odtieňov sivej je veľa a atopický ekzém je naozaj menovanie neurodermitídy, toho ozaj silného ekzému, ktorý vzniká. Ale tá precitlivenosť na rôzne kozmetiká, pracie prostriedky, precitlivenosť na roztoče, na rôzne pele, to všetko patrí do kruhu atopickej predispozície.
Druhým ochorením je psoriáza. Vieme o nej stáročia a napriek tomu terapia, ktorá by ju dokázala úplne vyliečiť, neexistuje, napriek tomu, že máme veľa liečiv. Potom sú to bežné ochorenia – už spomínané akné, akútne ochorenia bakteriálneho charakteru, fibrómy, keratózy a, žiaľ, aj melanómy, ktorých incidencia sa zvyšuje.
Keď máme nejaké kožné problémy, čo by sme mali zo stravy vynechať?
Všetky dráždivé veci. Je to také najlaickejšie odporúčanie. Veľa ľudí vie, čo ich dráždi. U niektorých sú to paradajky, u iných veľké množstvo jahôd. Všetky dráždivé veci musia mať ľudia odpozorované. Preto je dôležitá edukácia, aby sa človek vedel sám vnímať. Z takého vedeckého pohľadu sú to všetky potraviny, ktoré sú nízkohistamínové, teda po ich požití sa nám nedvíha histamín, a tým ani adrenalín, čo môže spôsobiť reakciu. U niekoho sú to napríklad morské plody, ktoré sú silné histamínové jedlo, syry, orechy, všetko je ťažko spracovateľné naším gastrointestinálnym traktom a zaťažuje organizmus. Ak to telo zle spracuje, všetko sa ukazuje na koži. Ak už vznikne problém, odporúčam nulovú diétu – jazmínovú ryžu alebo varené zemiaky bez soli. Týždeň. Nepiť ani čaj, ani kávu.
A čo stres a koža?…
Stres je kapitola sama osebe. Stres je adrenalín. Adrenalín a histamín sú blízko seba. Ak mám veľa adrenalínu, ten ťahá k sebe histamín. Mnoho ľudí príde a povedia mi, že im nikdy nerobili zle jahody alebo kivi, a teraz, keď ich zjedia, je im zle. Vždy im radím, aby nejedli dráždidlo a skúsili hľadať, prečo je to tak. Nech skúsia tú špirálu niekde preseknúť. Lebo to je stres: rýchlo niečo zjem, potom si uvedomím, že som urobila niečo zle, tak sa snažím zdravo jesť, ale špirála pokračuje. Odbúram stres, odbúram všetko. Aj civilizačné ochorenia a rôzne intolerancie spôsobuje stres. Stres nám ničí celé vnútorné prostredie.
Starnutie je prirodzený proces. Ako bojovať proti starnutiu pleti. Pomáhajú krémy proti vráskam?
Krém má ochrannú funkciu. Do kože sa z krému nejaké živiny dostanú, nejaké nie. Veľké molekuly cez ňu neprejdú, ale malé, ktoré sú rozpustné vo vode, dokážu do kože dostať cez malé póriky živiny. Na tom sú založené nové kozmetiká. My už teraz vieme veľké molekuly roztrieštiť na malé, ktoré dokážu prejsť do vrchnej časti pokožky a vyživiť ju.
Celá nanotechnológia má význam. Či je však rozdiel medzi krémom za 300 alebo 50 eur, to neviem povedať. Ale pokiaľ sa o svoju kožu staráte, pokožke pomôžete v tom, že sa vie lepšie brániť voči vonkajšiemu prostrediu. Takže áno, krémy majú význam, treba ich však striedať. Pokiaľ chcem kožu chrániť v zime, musí to byť mastnejší krém, ktorý nám vytvorí akoby ochranný plášť, aby nepraskala. A môžete použiť aj obyčajnú vazelínu, ak idete do mrazu. Ak chcete dať pokožke niečo dovnútra, odporúčam krémy s nanotechnológiou, ktoré obsahujú drobné molekuly.
Teraz sú strašiakom parabény…
Parabény sú ako konzervant v kozmetickom priemysle dlho. Nemyslím si, že je to až taká škodlivina. Pokiaľ by krémy neboli stabilizované, dochádzalo by k ich kontamináciám baktériami, vírusmi, plesňami. Problémom však môže byť ich množstvo.
Akých najčastejších chýb sa dopúšťame v starostlivosti o pokožku, ktoré spôsobujú jej starnutie?
UV lúče sú stále na prvom mieste. V estetike, ktorú najčastejšie robím, vidím, keď mi príde 50-ročná žena, ktorá je dobre situovaná a veľa cestuje alebo miluje soláriá, UV lúčov dostane do seba veľa, tak často vyzerá na sedemdesiat. A niekedy príde sedemdesiatnička, ktorá neholduje opaľovaniu a pleť má úplne krásnu. To je vec, ktorá mi ukazuje, že slnko je zázračné. Tak ako nám vie veľmi pomôcť, tak nám vie pokožku aj veľmi zničiť. Ďalšia vec sú fajčiarky. Pri každom potiahnutí cigarety sa sťahujú tie maličké cievy, to riečisko, ktoré je v krvi, a na pár sekúnd sa zastaví prekrvenie. Teraz si spočítajte tie milisekundy za celý život. Bagatelizuje sa to, ale pre kožu je fajčenie katastrofa. A nielen pre kožu. Starnutie teda vieme zastaviť prevenciou.
Veľa sa hovorí o vráskach, ale veľa žien trápia aj póry…
Starnutím sa póry zväčšujú. Vráskavenie ide prirodzene. Ale póriky sa začnú nafukovať tým, že nedochádza k dobrej práci vyprázdňovania a napĺňania. Starnutie je vlastne spomaľovanie. Mladá koža sa pekne a rýchlo vyčistí, ale čím je človek starší, tým to ide pomalšie a mazová žľaza sa začne rozširovať. To isté platí o vráskach. Aj o obnovovaní pokožky. U dieťaťa do pol roka sa obnoví celá vrstva epidermy za sedem dní. V puberte trvá obnova už 14 dní. A od tridsaťpäťky potrebujeme mesiac na to, aby sa pokožka obnovila. A my v estetickej medicíne robíme všetko preto, aby sme tej obnove pomohli.
Dnes zákroky estetickej medicíny absolvuje čoraz viac žien, ale aj mužov. Ktoré sú najčastejšie?
Najčastejší, aj keď veľmi zaznávaný, je botox. Ženy väčšinou chodia s tým, že sa veľmi mračia, vyzerajú zostarnuto. Príčinou je stále to isté – negatívna mimika, ktorá sa starobou zosilňuje. Ženy sa sústredia na prácu, sú vystresované, horšie vidia, mračia sa. Vráska hnevu je zákrokom, s ktorým veľa žien začína. Botulotoxín je toxín, je to jed, ale je 80 rokov v medicíne používaný ako liek a my o ňom vieme všetko. Dnes je to čiste laboratórne pripravená látka, nemá nič spoločné s klobásami. Pri správnom použití vie veľmi pomôcť. A keď niekto povie, že botox je jed, tak sa ho opýtam, či vie, že rastlinným jedom je aj teín, aj kofeín.
Keď si varím čaj, idem si dávať toxín. Druhé miesto zastáva určite kyselina hyalurónová, ktorá je čisto prírodným materiálom. Pred 15 rokmi sa zistilo, že v našich bunkách, priamo v mytochondriách sa nachádza látka, ktorá drží celú bunku okrúhlu, pretože tam drží vodu. A tak sa začala éra kyseliny hyalurónovej, ktorá vie na seba naviazať veľké množstvo vody a vytvára hydratované prostredie. Ako všetci vieme, kde je voda, je aj život. Vypĺňame ňou vrásky, modelujeme tvár, vieme ňou hydratovať pokožku. A potom sú to povrchové ošetrenia – plazmaterapia, peelingy, ihličkovanie, mikrodermabrázia, laserové ošetrenia, ktoré patria medzi časté a obľúbené zákroky.
Hovorí sa, že sebavedomý človek nepotrebuje skrášľovacie metódy…
Nie je to tak. Doba sa mení. Keď ste pred desiatimi rokmi išli na dentálnu hygienu, ľudia sa čudovali, či si neviete vyčistiť zuby doma. Dnes je to presne naopak. Ak na dentálnu hygienu nechodíte, tak sa na vás pozerajú, že ste „šmudla“. Pretože na dentálnu hygienu sa dvakrát do roka chodí. Týmto prechádzame teraz v estetike. Dospeli sme do fázy, keď vieme vek oddialiť. Navyše si to doba aj vyžaduje. Ak je niekto na vysokej pozícii, musí mať oblek, viazanku, musí vyzerať, musí byť vidieť, že sa o seba stará. Myslím si, že Slovensky sú najkrajšie ženy na svete, čiže my nemusíme riešiť krásu, len fakt, aby sme si ju udržali čo najdlhšie. Žijeme zlý civilizačný život, sme vystresovaní, stále sa za niečím ženieme a ukazuje sa to na nás. Preto sa estetická medicína stáva bežnou súčasťou nášho života.
Upozorňujete svojich klientov aj na jej možné riziká?
Samozrejme. Každý klient podpisuje informovaný súhlas a vysvetlím mu všetky možné nežiaduce účinky. Nejdem však do extrémov. Poviem vždy, že sa kyselinou môže cievka upchať, môže vytvoriť nejaké nedokrvenie. Aj peeling je medicínske ošetrenie, musí tam byť informovanosť pacientov. Všetky procedúry, ktoré sa robia, sú zákrokom a treba si uvedomiť, ku komu idem a či ma upozorní na všetko, čo sa mi môže stať. Lekár by mal vedieť posúdiť všetky pozitíva a riziká a vyberá aj daný úkon tak, aby bol čo najlepší pre konkrétneho človeka.
Aká je podľa vás budúcnosť dermatomedicíny?
Čoraz viac prichádza do popredia celostná anti-angig medicína. Pumpuje sa telo kmeňovými bunkami a peptidmi priamo infúziami. Hormonálna terapia začne stúpať. Technológie a medicína idú do rozmerov, že možno raz za mesiac prídeme na infúziu alebo si dáme tabletku a naše telo sa obnoví tak, že budeme vyzerať dobre. Trend predlžovania života vidíme už teraz. Pár desiatok rokov bude estetická medicína ešte top, ale možno onedlho prídu endokrinológovia, hematológovia, ktorí presne vypočítajú, čo nám chýba a budú nám to dodávať priamo do tela, a to sa bude držať dlho zdravé a mladé.