„Je pravdou, že v ten deň som prišla na kúpalisko až o pol dvanástej a odchádzala som okolo tretej hodiny popoludní. Asi trikrát som bola v bazéne,“ hovorí. „Nebol ani zďaleka jasný deň s modrou oblohou, slnko občas zakrývali obláčiky. Navyše som sa nakrémovala, takže som bola pokojná.“ Nevšimla si však, že značka opaľovacej kozmetiky má úplne rovnakú hnedú nádobku s rovnakým vrchnákom aj grafikou na telové mlieko na opaľovanie aj na telové mlieko po opaľovaní. Rozdiel bol jedine v tom, že na jednej fľaštičke bola číslica 30 označujúca výšku UV ochrany a na druhej veľké písmeno B5 označujúce obsah tohto vitamínu v prípravku.
Alica sa teda dôkladne natrela telovým mliekom s panthenolom, ktorého úlohou je upokojiť opálenú pokožku, ale neobsahuje UV filter. Navyše obsahuje parfumovanú zložku. Mohlo teda dôjsť k fototoxickej reakcii, inak možno ťažko vysvetliť fakt, že jej pokožka zareagovala takýmto spôsobom – navyše špeciálne na predkoleniach. Pľuzgiere plné žltkastej tekutiny sa jej vytvorili až po troch dňoch na spálených častiach nôh a až o ďalšie dva týždne navštívila kožnú lekárku. Dovtedy si myslela, že sa jej podarí zdravotný problém zvládnuť bez liečiv na predpis. Napokon dostala od lekárky kortikoid v masti a trojdňové antibiotiká. Nohy sa vďaka tejto liečbe, našťastie, o pár dní zahojili.
Foto: archív pacientky Alice
O Alicinom zdravotnom probléme sme sa pozhovárali s dermatologičkou MUDr. Luciou Kollárikovou zo Štúdia lekárskej kozmetiky CosMed v Bratislave. „Pľuzgiere na koži pôsobením slnka môžu vzniknúť po nadmernom slnení alebo môžu vzniknúť aj pôsobením látky, ktorá zvyšuje citlivosť kože na ultrafialové žiarenie, tzv. fototoxická látka,“ vysvetľuje pani doktorka. „V druhom prípade stačí menšia dávka slnečného žiarenia na to, aby sa koža spálila. Pľuzgier vzniká, keď ultrafialové žiarenie samotné alebo spoločne s toxickými zlúčeninami uvoľnenými z fototoxickej látky poškodí kožu tak, že sa narušia spojenia medzi bunkami a v koži vznikne trhlina – pľuzgier. Pľuzgier väčší ako 1 cm nazývame bula. Do takejto trhliny sa vždy nahrnie tekutina, obyčajne slabožltkastej farby. Ak sa infikuje baktériami, jej obsah sa zakalí hnisom. Neslúži na ochladzovanie toho miesta, ako sa ma raz niekto pýtal, vypĺňa trhlinu v koži.“
Menšie pľuzgiere sa podľa dermatologičky obvykle zahoja samy, tekutina sa postupne vstrebe. Ak je však pľuzgier alebo bula príliš naplnená tekutinou, je vhodné po dezinfekcii povrchu pľuzgiera urobiť malý otvor sterilnou ihlou a obsah vypustiť. Kryt pľuzgiera treba ponechať, aby kryl ranu, kým sa nezahojí. Následne sa koža pľuzgiera sama odlúči. Pri nesterilnom ošetrení môže dôjsť k infikovaniu pľuzgiera. V prípade hnisavej bakteriálnej infekcie na koži sa podľa jej rozsahu ordinujú miestne alebo celkové antibiotiká. Lokálny kortikoid zmierňuje zápalovú reakciu kože, používa sa pri mnohých kožných ochoreniach a aj pri spálení pokožky.
"Pľuzgiere až buly môžu vzniknúť na koži, ako som spomínala, pri nadmernom slnení, po nanesení fototoxickej látky na kožu pred slnením, alebo aj užívaním takejto fototoxickej látky celkovo vo forme lieku. Ešte existujú aj fotoalergizujúce látky. V ich prípade reakcia kože nastáva väčšinou neskôr ako pri fototoxických látkach – po 1 až 2 dňoch. V prípravku po opaľovaní, ktorý pacientka použila, mohol byť fototoxický napríklad parfum, keďže tieto zložky v kozmetike môžu skomplikovať slnenie. Treba zvážiť aj to, či pacientka neužívala v tom čase nejaký fotosenzibilizujúci liek, alebo nekonzumovala vo väčšom množstve nejaké fotosenzibilizujúce potraviny (napr. grapefruit, zeler). Alica odpovedala, že nijaké lieky neužíva a o fotosenzibilizujúcich potravinách vo svojom jedálničku tiež nevedela.
V závislosti od typu fotosenzibilizátora, ktorý spôsobil danú reakciu, a v závislosti od typu fotosenzitívnych prejavov delíme fotosenzitívne reakcie na:
• fototoxické (neimunologické)
• fotoalergické (imunologické)
Ich odlíšenie v klinickej praxi nemusí byť vždy jednoznačné. Navyše, mnohé liečivá môžu indukovať vznik oboch typov fotosenzitívnych reakcií. Hlavným viditeľným rozdielom je, že fototoxické reakcie majú tendenciu vyzerať ako silné spálenie slnkom, ktoré prevažne vznikne len na časti kože vystavenej slnku, kým fotoalergické reakcie vyzerajú skôr ako žihľavka alebo atopický ekzém a reakcia sa môže rozšíriť z oblastí pokožky vystavovanej slnku aj na časti tela, ktoré sa neopaľovali.
Fototoxické reakcie môžu spôsobovať:
- liečivá: niektoré druhy antibiotík (tetracyklíny, chinolóny, sulfonamidy…), nesteroidné protizápalové liečivá, lieky na srdce a cievy (vrátane statínov, liekov na úpravu srdcového rytmu), antipsychotiká, antidepresíva a lieky proti úzkosti, cytostatiká, biologické lieky, hormóny, retinoidy
- prírodné látky rastlinného pôvodu (po dotyku, po požití): boľševník, citrusové stromy, figovník, fikus, mrkva, petržlen, zeler, koriander, ligurček, rastliny rodov aloe, ľubovník, rebarbora, zložky vôní – pižmo, bergamotový olej