Na trojdňovom stretnutí sa zúčastnilo viac ako desať tisíc ľudí. Vznikla z toho aj spoločná fotografia, ktorá sa už v roku 2013 zapísala do Guinessovej knihy rekordov ako najväčšie zhromaždenie ryšavcov. Na fotke vtedy nadšene zapózovalo 1672 ryšavcov a ryšaviek.
História festivalu je zaujímavá a ako to tak býva, ide o výsledok náhody. Riaditeľ akcie chcel usporiadať výstavu a hľadal 15 ryšavých modeliek. Záujem však prejavilo oveľa viac žien. Všetkým ponúkol možnosť spoločne sa vyfotografovať. Ženy boli nadšené a z pôvodne jednorazovej akcie sa vyvinula pekná tradícia.
Ryšavcov je veľmi málo
Ryšavci tvoria len malé percento svetovej populácie. Vlasy tejto farby má len približne jedno až dve percentá ľudí, čo znamená zastúpenie asi 70 až 140 miliónov ľudí na celom svete.
Najvyššia koncentrácia ryšavcov je v Škótsku a Írsku. V Írsku má až desať percent obyvateľov túto vzácnu farbu vlasov, v Škótsku je to dokonca 13 percent. Aj v ďalších častiach Veľkej Británie, ako je Anglicko a Wales, je počet ryšavcov vyšší ako celosvetový priemer.
Čo za ohnivú farbu vlasov môže? Je to mutácia génu MC1R, ktorý reguluje tvorbu pigmentu v tele. Mutácia spôsobuje zníženú schopnosť premieňať červený pigment (feomelanín) na tmavší (eumelanín), čo vedie k ryšavým vlasom. Aby sa dieťa narodilo s ryšavými vlasmi, musí zdediť mutovaný gén od oboch rodičov.
Ľudia s ryšavými vlasmi majú často zelené oči a tiež veľmi svetlú pokožku, ktorá je citlivá na slnečné žiarenie. Ich telo totiž produkuje menej tmavého pigmentu (melanínu), ktorý chráni pokožku pred UV žiarením. Okrem toho, že sú ryšaví ľudia náchylnejší na rakovinu kože, sú aj celkovo citlivejší na UV žiarenie, čo môže viesť k predčasnému starnutiu pokožky, zvýšenému počtu pigmentových škvŕn a väčšej pravdepodobnosti vzniku iných kožných problémov.
Niektoré štúdie naznačujú, že ľudia s ryšavými vlasmi môžu v porovnaní s ostatnými ľuďmi viac trpieť niektorými zdravotnými problémami. Majú byť napríklad citlivejší na bolesť (možný častejší výskyt migrén), teplo či zimu, za čo tiež môže zmutovaný gén. Ryšaví ľudia tak niekedy potrebujú vyššie dávky niektorých typov anestetík (liekov proti bolesti) počas lekárskych zákrokov. Niektoré štúdie ukazujú, že ryšavci môžu byť menej citliví na účinky určitých lokálnych anestetík, ako sú napríklad tie používané u zubára.
Niektoré výskumy tiež naznačujú, že ryšaví ľudia môžu byť o niečo náchylnejší na Parkinsonovu chorobu, čo je neurodegeneratívne ochorenie. Aj toto súvisí s génom MC1R, ktorý ovplyvňuje produkciu melanínu, čo má vplyv aj na zdravie mozgu. Aj keď riziko nie je dramaticky vyššie, vedci pokračujú v skúmaní tejto súvislosti.
Existujú tiež dôkazy, že mutácia génu MC1R, ktorá spôsobuje ryšavé vlasy, môže ovplyvniť aj hormonálnu rovnováhu, čo vedie k rôznym druhom zdravotných ťažkostí spojených s hormonálnymi zmenami. Niektoré štúdie naznačujú, že ryšavci sú citlivejší na výkyvy hladiny kortizolu (stresového hormónu).
Ryšaví ľudia boli často predmetom mýtov a legend. V minulosti sa verilo, že ryšavci majú magické schopnosti alebo sú zlí, čo viedlo k rôznym predsudkom, najmä počas stredoveku.
