Pôrodná sestra pomohla dieťaťu na svet rukami chránenými v gumených chirurgických rukaviciach. Položila ho na bielu kovovú tácňu s modrými okrajmi, z ktorej riadne donosenému chlapčekovi trčali nohy. Pupočnú šnúru prestrihla sterilným nástrojom. Keď dieťa dosucha vyutierali, odvážili a zabalili do kusa látky, priložili ho matke k prsníku. Nervózny otec zatiaľ čakal na dvore malej nemocnice, ktorý bol od pôrodnej sály oddelený len závesom. Trojnásobný tatko Maroš Kramár ho zatiaľ chlácholivo potľapkával po ramene a vysvetľoval mu, že aj naňho čaká doma na Slovensku len niekoľkomesačný syn Marko. Slovenského herca dokonca po pôrode vpustili dovnútra, dovolili mu odfotografovať sa s rodičkou a pokochať sa pohľadom na čerstvo narodené bábätko ležiace v ružovej plastovej vaničke. Za normálnych okolností by niečo také bolo v moslimskej krajine neslýchané. V západoafrickej Mauritánii však slovo UNICEF funguje ako zaklínadlo, ktoré otvára dvere aj do zakázanej trinástej komnaty. Okrem pomoci v zdravotníckej oblasti v podobe prevencie očkovaním či boja proti ochoreniam ako malária, pomáha v zbedačenej časti sveta tento Detský fond OSN aj školeniami domácich dobrovoľníkov, ďalej v rámci školstva či v regiónoch, kde žijú obete nášľapných mín.
Život zachráni očkovanie
Nemocnica Centre de Santé de Boghé sa nachádza na juhu krajiny a slúži pre spádovú oblasť, v ktorej žije približne 76-tisíc ľudí. Pracuje tu jeden hlavný a jeden praktický lekár, jeden zubár, 9 sestier a 2 pôrodné asistentky. Denne ošetria 80 až 100 pacientov. Dôvodom, prečo ju navštívili ľudia z UNICEF a ambasádor Maroš Kramár, je na Slovensku prebiehajúca kampaň „Jedno balenie, jedna vakcína“ zameraná na zbierku v prospech očkovania proti tetanu. Na túto v Európe už takmer neexistujúcu chorobu umiera vo svete každé tri minúty jedno dieťa. Najmä vo vidieckych oblastiach krajín tretieho sveta, kde ženy rodia v absolútne nevyhovujúcich hygienických podmienkach na slame, špine, v blízkosti zvierat a pupočná šnúra sa po pôrode zalepí trusom či blatom, je situácia hrozivá. Spóry baktérie, ktorá spôsobuje tetanus, žijú totiž v organickom materiáli, v špine, v pôde, vo výkaloch. Mnohé matky ani len netušia, prečo ich dieťa zomrelo, pretože príznaky tohto smrteľného a bolestivého ochorenia sa môžu začať prejavovať aj 14 dní po pôrode. Iba malé percento úmrtí novorodencov na tetanus sa zdokumentuje. V Mauritánii je totiž podľa štatistík registrovaných len 56 percent všetkých pôrodov.
Vakcína proti tetanu bola pritom vyvinutá už v roku 1926 a jedna dávka stojí približne 50 Sk. Dve dávky lacnej vakcíny poskytujú ženám ochranu na obdobie minimálne troch rokov a ich novonarodené dieťa chránia počas najrizikovejších prvých dvoch mesiacov života. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je zníženie úmrtnosti na novorodenecký tetanus jedným z najjednoduchších a najmenej nákladných spôsobov, ako dosiahnuť pokles počtu úmrtí novorodeniatok vo vysoko rizikových oblastiach. Zatiaľ čo v Namíbii, Eritrei, Južnej Afrike, Rwande, Zimbabwe či Zambii sa už oficiálne podarilo tetanus vykynožiť, čo znamená menej ako jeden prípad ochorenia na tisíc živonarodených detí, v Mauritánii a ďalších 46 krajinách sveta to ešte, bohužiaľ, neplatí.
V priemere šesť detí
Sedíme v miestnosti, kde ambuluje doktor Mohammed Sidi, šéflekár nemocnice v Boghé. Študoval v Tunise, pretože v Mauritánii nemajú fakultu pre štúdium medicíny. Vraj až tak veľa prípadov rozvinutého tetanu v samotnej nemocnici nevidia, vyskytuje sa tu aj veľa iných chorôb a rodina často ani netuší, na čo novorodenec zomrel. Preto dieťaťu rodina v prvých dňoch po narodení ani nedáva meno. Maroš Kramár sa ho pýta, či tehotné a matky s deťmi chodia na očkovanie spontánne a odkiaľ o takejto možnosti vlastne vedia. „Mnohé už prichádzajú samy od seba, pretože sa o tetane učili v škole a o očkovaní si povedia aj navzájom,“ vysvetľuje Dr. Sidi. „Okrem toho však robíme veľké osvetové kampane s pomocou rozhlasu, televízie, letákov, chodíme za pacientmi do terénu. Veľký vplyv na ľudí majú aj školení komunitní pracovníci či lídri komunít. Aj vďaka nim sa zvyšuje počet žien, ktoré privádzajú na svet dieťa s medicínskou pomocou. Ročne tu máme tritisíc tehotných a polovica z nich porodí tu, v nemocnici. Za dotovaný balíček vo výške 15 – 20 dolárov dokážeme budúcej rodičke poskytnúť kompletnú predpôrodnú starostlivosť.“
Ženy v Mauritánii mávajú priemerne okolo šesť detí. Štvrtina z nich sa ešte stále vydáva vo veku 15 – 19 rokov. Šesťdesiatpäť percent dievčat sa podrobí mrzačiacej ženskej obriezke. V niektorých etnikách tejto bývalej francúzskej kolónie, kde žije 90 percent moslimov, majú muži viacero žien. Našťastie, na africké pomery je tu relatívne nízky výskyt aids.
Ma-roš! Ma-roš!
V juhomauritánskom mestečku Boghé takmer na hraniciach so Senegalom sa narodilo africké chlapča. Ak bude všetko v poriadku, mama s ním o dve hodiny môže odísť domov. Maroš Kramár píše pôrodnej asistentke na lístoček svoje krstné meno. Dieťa po ňom možno pomenujú, veď sa stal akýmsi jeho neoficiálnym krstným otcom. S pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, azda toto novorodeniatko nebude patriť medzi 122 detí, ktoré v tejto krajine z každej tisícky živonarodených do piatich rokov veku zomierajú. Vonku pred bránou nemocnice čaká na ulici skupinka rozosmiatych školákov. Ktosi ich naučí skandovať: „Ma-roš! Ma-roš!“ O niekoľko rokov iste medzi nimi bude aj syn rodičky Hadžery – Afričan Maroš…
Fakty o Mauritánii
- hraničí s Marokom, Alžírskom, so Západnou Saharou, s Mali, so Senegalom a s Atlantickým oceánom
- žijú tu štyri etnické skupiny
- z troch miliónov obyvateľov má 45 percent menej ako 15 rokov
- 46 percent ľudí žije pod hranicou chudoby
- z tisícky živonarodených detí zomrie 122 detí mladších ako 5 rokov
- 42 percent obyvateľov je negramotných
- 65 percent žien sa podrobilo mrzačiacej ženskej obriezke
- len 56 percent pôrodov je registrovaných
Čo je tetanus?
Ide o smrteľné infekčné ochorenie, na ktoré ročne vo svete umiera 140-tisíc detí a 30-tisíc matiek. Spóry baktérie, ktorá spôsobuje tetanus, sú súčasťou nášho prirodzeného prostredia. V priemyselných krajinách sú však takmer všetky matky a deti chránené pomocou očkovania a hygienických pôrodných postupov. V krajinách tretieho sveta sa rodičky a ich deti často nakazia pri pôrode mimo zdravotníckeho zariadenia, vďaka nekvalifikovanej pôrodnej asistencii, používaní špinavých nástrojov a podobne. Medzi počiatočné príznaky tetanu u dieťaťa patrí grimasa tváre vyvolaná napnutím tvárového svalstva, následkom čoho ho nemožno dojčiť. Nasledujú svalové kŕče, ktoré spôsobujú trýznivú bolesť. Príčinou úmrtia je zadusenie. Pacient je po celý čas pri vedomí.
