Ocitli sa v novom a neznámom prostredí a aj keď sa do školy pripravujú už dlho pred septembrom, prvé dni sú pre nich výnimočné.
Prestup z uzatvorenejšieho prostredia rodiny do väčšieho kolektívu v škole býva podľa psychológov, považovaný za jedno z rizikových období v živote dieťaťa. Často pritom nie je problém v dieťati, ale v rodičoch, ktorí v obave, ako ich dieťa uspeje v kolektíve, stres na dieťa prenesú. Prvá trieda pritom zásadným spôsobom ovplyvňuje postoj dieťaťa k celému budúcemu štúdiu.
„Pre dieťa je nástup do školy významným a nezabudnuteľným zážitkom, ktorý môže do vysokej miery ovplyvniť aj rodič. Veľmi dôležitý je pozitívny prístup k prechodu z materskej do základnej školy,“ hovorí Marcel Kubinský, riaditeľ Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Vysoké Tatry.
„Obrovskou chybou je, ak rodičia deti strašia a vyhrážajú sa im: Veď počkaj, v škole ťa naučia poriadku! a podobne. Ak to rodičia zažili na vlastnej koži, nemusia chybu ich rodičov opakovať, veď ich dieťa si nezaslúži, aby išlo do školy so stresom a obavami o svoju budúcnosť.“
Rodič by mal najmä v prvých rokoch venovať zvýšenú pozornosť domácej príprave dieťaťa a mal by sa intenzívne zaujímať o dianie v škole. Len tak sa mu podarí vzbudiť u dieťaťa skutočný záujem o učenie a o prijímanie nových informácií.
Bez toho, aby s dieťaťom doma písal domáce úlohy, sa dieťa nenaučí samostatnosti a nebude schopné samo sa učiť veľmi dlho. Pre dieťa je navyše, najmä na prvom stupni pedagóg skutočnou autoritou, ktorá ho veľa naučí. Preto by rodič nemal znevažovať prácu pedagóga a podrývať jeho autoritu kritizovaním jeho práce doma pri prvej nevyjasnenej situácii, prípadne pri sťažnosti dieťaťa.
Napriek snahe rodičov a učiteľov sa však môže stať, že dieťa adaptáciu na školské prostredie nezvláda. Upozorniť na to môžu zmeny v jeho správaní, nočné mory, bolesť hlavy, brucha, zvracanie a podobne. V takých prípadoch je dobré obrátiť sa na školského psychológa. Niekedy môže problém vzniknúť aj preto, lebo rodičia pošlú do školy ešte nevyzreté dieťa.
Dieťa, ktoré je pripravené na školskú dochádzku, by malo pri hre vydržať približne 20 minút, začatú prácu alebo hru vždy dokončí, na nové prostredie si zvyká bez väčších problémov, hrá sa s deťmi, v jeho správaní sa neprejavujú zlozvyky, ako napríklad cmúľanie si prstov, žmurkanie, obhrýzanie nechtov a podobne. Ak to nedokáže, je lepšie školskú dochádzku o rok odložiť. Zbytočným problémom sa tak vyhnú rodičia, ale najmä deti.
Čo čaká prváka:
- zmena prostredia
- strach z nepoznaného (či sa môže prihlásiť, vzdialiť na toaletu, vysloviť svoj názor, posťažovať sa, ak mu bolo ublížené, či zvládne dané úlohy, či si nájde priateľov, aká bude pani učiteľka, či sa bude môcť ešte hrať a pod.),
- strata kamarátov, ktorí nemusia spolu s ním nastúpiť do tej istej školy,
- nové náročnejšie povinnosti (písanie domácich úloh),
- zmena denného režimu,
- prispôsobenie sa školským pravidlám, systému a požiadavkám (hlásenie sa, čakanie na vyvolanie, systém aktívnej pozornosti počas hodiny a čas oddychu počas prestávky a pod.),
- zmena sústredenia pozornosti (dieťa musí byť disciplinovanejšie, musí pozornosť sústrediť na učiteľa, reagovať na otázky, ktoré sú mu kladené, spoznávať a učiť sa nové poznatky…),
- hodnotenie jeho výkonov, na ktoré nemuselo byť zvyknuté,
- dieťa sa musí naučiť byť sebestačné, organizovať si samo čas (zjesť desiatu cez prestávku, pripraviť si pomôcky a pod.).
Čo by mal urobiť rodič:
- Vysvetliť dieťaťu, čo sa od neho v škole bude očakávať, aké budú jeho povinnosti.
- Povzbudzovať dieťa, poukázať na jeho klady, na to, čo už zvládlo a dokázalo.
- Byť trpezlivým. Dieťaťu môžu ísť prvé dni domáce úlohy ťažko, nedokáže sústredene sedieť. Celý deň sedelo v škole a muselo byť pozorné a môže byť nervózne z toho, že to isté musí robiť i doma.
- Pozitívne motivovať, vyzdvihnúť dobré veci, napríklad, čo všetko sa v škole naučí, že spozná nových priateľov, bude mať určité výhody a pod.
- Rozprávať sa s dieťaťom, ako sa mu v škole páčilo, prípadne nepáčilo. Je dôležité, aby cítilo v rodičoch oporu, aby vedelo, že nech by malo akýkoľvek problém, môže sa na nich obrátiť a že na nové povinnosti nie je úplne samo.
- Ak sa začne chodenia do školy obávať, je potrebné zistiť hneď, v čom je problém a čoho sa bojí. Nemusí totiž zákonite ísť o závažný problém, ako je napríklad šikanovanie, ale môže ísť o nedorozumenie alebo iný menší problém, ktorý možno vyriešiť rozhovorom s dieťaťom alebo triednym učiteľom.
- Nástup do školy je zmenou i pre samotných rodičov, dieťa má nové povinnosti, ktoré menia režim a voľný čas i v rodine.
- Rodič by nemal nahlas hovoriť o svojich obavách a negatívnych skúsenostiach so školou.
- Nestrašiť dieťa príliš ťažkými a nezvládnuteľnými úlohami, ktorého ho čakajú.
- Rodič by mal dieťaťu dopriať i čas na hru a oddych. Dieťa môže mať strach i z pocitu, že už sa nikdy nebude môcť hrať, preto je dôležité vysvetliť mu, že i napriek tomu, že má už určité povinnosti, čas na hru bude mať vždy, keď si úlohy splní. Nie je vhodné, aby dieťa, ktorému úlohy zaberú veľa času, bolo hneď po ich napísaní poslané do postele a nemalo tak čas na vlastné aktivity, fantáziu, odreagovanie.
- Rodič by si mal nájsť čas na spoločnú aktivitu s dieťaťom (vychádzky, šport a pod.).
- Nebáť sa prípadného psychologického vyšetrenia, môže dieťaťu len pomôcť a včas zistiť, či je dieťa na školu pripravené.
- Pomôcť mu v prvých dňoch v príprave na vyučovanie. Naučiť ho písať správne.
- Rodič by mal kontrolovať dieťaťu domáce úlohy, nemal by sa spoliehať na to, že keď dieťa príde zo školy a povie, že ich nedostali, tak to tak aj naozaj je. Neznamená to však, že nemá dieťaťu dôverovať, ale vhodné je veci si overiť, netreba zabúdať na denné kontroly žiackej knižky a zrkadielka.
- Rodič by mal dieťaťu zabezpečiť i mimoškolskú aktivitu, aby sa dokázalo od svojich povinností odpútať a rozptýliť. Je dobré, ak si dieťa samo povie, čo ho zaujíma a čomu by sa chcelo venovať.
Kedy je dieťa pripravené na školu
Spoločenské predpoklady
+ je obľúbené, prijímané deťmi, ak sa stretne s ťažkosťami, nemá agresívne či trpiteľské postoje
+ má schopnosť podeliť sa s ostatnými
+ je ochotné doma pomáhať a plniť jednoduché úlohy
+ je spokojné, ak sa hrá v malej skupine kamarátov
+ vie sa postarať o svoje osobné potreby, vie si umyť a utrieť ruky
+ ak mu ponúknu novú činnosť, je ochotné sa pridať
+ je pripravené akceptovať pokyny, ktoré dostane
Telesné predpoklady
+ vie si zapnúť zips, gombičky, zašnurovať topánky
+ vie strihať nožnicami, šiť tupou ihlou s niťou, navliekať korále, ovláda činnosti, pri ktorých sa vyžaduje manuálna zručnosť
+ vie chytiť a hodiť veľkú loptu
+ udrží dobre rovnováhu pri chodení po múre
+ vie skákať na jednej nohe
+ nie je bezdôvodne nepokojné alebo apatické
+ dosiahne ponad hlavu pravé ucho ľavou rukou a opačne
Psychické predpoklady
+ vie hovoriť o nedávnych udalostiach alebo skúsenostiach rozumne a relatívne plynulo
+ rado počúva rozprávanie a je schopné počúvať bez prejavov nepokoja
+ pozná farby a vie ich pomenovať
+ vie svoje meno a priezvisko, adresu, prípadne číslo telefónu domov
+ vie si zapamätať o čo ide v jeho obľúbených príhodách
+ má dobrú výslovnosť a vety tvorí plynulo
+ vie naspamäť niekoľko piesní a riekaniek
+ rado spieva, aj keď falošne
+ má túžbu čítať, zaujíma sa o všetko, čo sa dá čítať