Z teba nič nebude! Všetko o hyperaktívnych deťoch

Dotieravé, požadovačné, nevychované. Takto okolie obyčajne vníma deti, ktoré trpia ADHD. Táto skratka zo štyroch písmen v angličtine znamená diagnózu poruchy pozornosti spojenej s hyperaktivitou, nazývanú aj hyperkinetická porucha. Ide o najčastejšiu poruchu psychického vývoja v detstve a obyčajne sa objavuje počas prvých piatich rokov života. Vyskytuje sa až u 5-7 % detí školského veku, štyrikrát častejšie u chlapcov.

24.10.2011 06:00
dieťa, žiak, škola, neposlušnosť,... Foto:
Keďže ADHD môže viesť ku komplikáciám doma i v škole, je dôležité, aby rodičia rozpoznali príznaky tejto poruchy a vyhľadali pomoc odborníka.
debata

Je prirodzené, že deti sú aktívne a neposedné, v batoľacom veku všade vyliezajú, neskôr môžu prchko reagovať, flákať školu. Trvalá nesústredenosť, neposednosť a prchkosť však môžu byť aj prejavy ADHD. „Hyperkinetická porucha je kombináciou aktívneho a zle ovládaného správania s výraznou, veku neprimeranou nepozornosťou a neschopnosťou dlhodobo sa sústrediť,“ vysvetľuje detský psychiater MUDr. Ján Šuba, ktorý je zároveň predsedom občianskeho združenia Duševné zdravie detí. „Charakteristickým rysom je chýbanie stálejšej motivácie a vytrvalosti. Prejavy sú rozpoznateľné aj v predškolskom veku, ale najvýraznejšie po nástupe do školy.“

Na Slovensku stále pretrvávajú predsudky voči duševným poruchám. Pritom aj deti nimi môžu trpieť a najčastejšou je práve ADHD.

Viac konfliktov i úrazov

Podľa doktora Šubu by prejavy ADHD mali byť zjavné pred 7. rokom veku dieťaťa a stav by mal trvať najmenej šesť mesiacov. Príznaky však nesmie spôsobovať iný psychický problém, napr. úzkostná porucha, depresia či schizofrénia. Aj preto stanovuje konečnú diagnózu vždy psychiater, pričom mu môže pomáhať neurológ. „Jestvuje totiž rad porúch, ktoré sa môžu tiež prejavovať nepozornosťou či impulzivitou,“ podotýka MUDr. Šuba. Na druhej strane, pri hyperkinetickej poruche sa často vyskytujú pridružené psychologické a psychiatrické problémy ako tiky, pomočovanie a podobne. Na vine však môže byť aj sekundárny stres v škole.

ADHD výrazne mení spôsob, akým dieťa cíti, myslí či koná. Takéto dieťa sa správa doma aj v škole rušivo, nevie sa ubrániť nadmerne spontánnym reakciám, obsedieť, riadiť sa pokynmi, často sa dostáva do konfliktu s dospelými a rovesníkmi. Pre pretrvávajúcu nepozornosť a nadmernú aktivitu má dokonca viac úrazov! Niekedy v puberte príznaky ADHD ustúpia, ale častejšie porucha pretrváva. Jej príznaky sa menia v závislosti od veku. V zásade možno povedať, že má chronický priebeh a vo viac ako 50¤% prípadov prechádza do dospelosti.

Komplexné príčiny ADHD

Príčiny vzniku ADHD sú viaceré, hoci v zásade nikto jednoznačne neodpovie na otázku, prečo trpí touto diagnózou práve konkrétne dieťa. Štúdiami rodín, porovnávaním dvojčiat a adopčnými štúdiami sa potvrdili genetické príčiny, inými slovami dedičnosť. Vyšší výskyt ADHD je u prvostupňových, ale aj druhostupňových príbuzných. Ak mal teda hyperkinetickú poruchu otec, v porovnaní s ostatnou populáciou je vyššia šanca, že ju bude mať aj syn. Čoraz viac odborníkov upozorňuje aj na možný negatívny vplyv tzv. potravinových aditív v podobe rôznych prídavkov umelých farbív do potravín. Niektoré látky, konkrétne syntetické farbivá E 102, 104, 110, 122, 124, 129, majú dokázateľne nepriaznivé účinky na činnosť a pozornosť detí.

Vo viacerých štruktúrach centrálneho nervového systému u detí trpiacich ADHD sa dokázali drobné funkčné zmeny, ktoré môžu vzniknúť aj počas rizikového tehotenstva, predčasného či ťažkého pôrodu a podobne. Samozrejme, svoju úlohu zohrávajú aj psychologické a sociálne vplyvy.

Deti so skrytým hendikepom

Ľudia s ADHD môžu byť v dospelosti menej úspešní ako ich rovesníci napriek primeraným rozumovým schopnostiam. Je to preto, že pri ničom dlho nevydržia a často takisto ani nedosiahnu vzdelanie, na aké reálne majú. „Aj preto je dôležitá skorá diagnostika a primeraná liečba,“ zdôrazňuje Ján Šuba. „Rodičia takýchto detí to tiež nemajú jednoduché,“ vysvetľuje školská psychologička doc. PhDr. Eva Gajdošová, PhD. „Často sa cítia vinní oni sami alebo ich okolie obviňuje z nesprávnej výchovy. S nástupom do školy sa problémy len prehlbujú, pretože tam treba dodržiavať istý systém, pravidlá. Pre dieťa to predstavuje enormnú záťaž. Takéto deti sa často stávajú triednym šašom, čiernou ovcou alebo, naopak – vodcom kolektívu. Zvládnuť ich môže len trpezlivý, skúsený pedagóg.“ Sú to totiž deti so skrytým hendikepom. Ich problém nie je viditeľný, ale je závažný.

Keďže ADHD môže viesť ku komplikáciám doma i v škole, je dôležité, aby rodičia rozpoznali príznaky tejto poruchy a vyhľadali pomoc odborníka – pedopsychiatra, detského lekára, psychológa, detského neurológa či liečebného a špeciálneho pedagóga. Okrem psychosociálnej pomoci a špeciálno-pedagogickej intervencie je možná aj liečba liekmi. „Ku farmakoterapii sa pristupuje, ak režimová sociálna intervencia nestačí, alebo ak porucha významným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života dieťaťa,“ vysvetľuje MUDr. Šuba. „Lieky patria do stimulančnej a nestimulančnej línie, ale treba zdôrazniť, že detská psychiatria nefunguje na sedatívach, nie sú to teda útlmové látky. " Treba si uvedomiť, že dieťa s neliečeným ADHD môže v pubertálnom veku častejšie siahať po drogách alebo sa zapliesť do kriminálnych aktivít. Ak však jeho rodič včas vyhľadá pomoc, možno poruchu priaznivo ovplyvniť. Deti s ADHD prahnú po tom dostať odmenu, byť ocenené. Namiesto odsúdenia typu "Z teba nič nebude!“ je dôležitá nekonečná trpezlivosť, motivácia a podpora.

+ Ako sa prejavuje dieťa s poruchou ADHD?

  • Má problém udržať pozornosť, ľahko sa rozptýli.
  • Nevenuje pozornosť detailom.
  • Robí chyby z nepozornosti.
  • Pôsobí, akoby nepočúvalo.
  • Má problémy pamätať si a riadiť sa inštrukciami.
  • Má problémy s organizovaním, plánovaním a dokončením činností.
  • Často stráca zošity, založí si školské pomôcky a hračky, ktoré potom nevie nájsť.
  • Je nepokojné, neobsedí, mrví sa, stále je v pohybe.
  • Nadmerne a hlasno rozpráva.
  • Má problémy ticho sa hrať alebo relaxovať.
  • Koná unáhlene, bez rozmýšľania.
  • V triede vyhŕkne odpoveď bez toho, aby počkalo, kým zaznie celá otázka, resp. kým ho učiteľ vyvolá.
  • Nedokáže vyčkať, kým naň príde rad.
  • Nie je schopné ovládať emócie, čo vedie ku výbuchom hnevu.
  • Ľahko sa dá vyprovokovať.
  • Je neprimerane smelé, nebojácne, nevníma reálne nebezpečenstvo a prílišné riziko.
  • Hovorí nevhodné veci a v nevhodnom čase.Často opúšťa miesto v situácii, keď sa predpokladá, že bude pokojne sedieť.

    (Viac informácií sa dozviete na webstránke Ligy za duševné zdravie www.adhd.sk)

debata chyba