Pri staršej dcérke Nellke tehotenstvo prebehlo v poriadku a dievčatko sa narodilo v termíne. Keď čakala syna, zaskočila ju trojdňová viróza s teplotami. Zostal po nej nepríjemný pocit v krížoch, na podbrušku a nekrvavý výtok. Gynekológ ju však pri prehliadke ubezpečil, že všetko je v poriadku. Nebolo. Pri opakovanej návšteve už bola otvorená na dva centimetre. Vraj bude potrebné zošitie krčka maternice, tzv. serkláž.
Kým ju sanitka priviezla do nemocnice a gynekológ sa vrátil z operačky, kŕčok bol otvorený na šesť centimetrov. Štyri hodiny ležala na pôrodnej sále. Dostala injekciu kortikoidov na dozretie pľúc bábätka a dozvedela sa, že dieťa čaká nie veľmi dobrá perspektíva. Dieťa alebo plod? Pripravovali ju na to, že sa bude musieť rozhodovať, či ho oživovať, alebo nie. Žiť alebo nežiť, to je dilema, ktorá by mala byť len v rukách Pána Boha a nie rodiča!
Vďaka infúziám na zastavenie kontrakcií sa Danko napokon prihlásil na svet „až“ o 5 dní. Mal 850 gramov a 37 centimetrov. Dokonca pri pôrode zaplakal, znelo to vtedy ako rajská hudba. V druhej minúte po narodení ho však už museli oživovať masážou srdca. V prenosnom inkubátore ho ihneď odviezli na jednotku intenzívnej starostlivosti a napojili na umelú pľúcnu ventiláciu, ktorá mu pomáhala dýchať celý mesiac. Keď ho po prvýkrát uvidela napojeného na všetky tie hadičky, rozplakala sa. „Fyzicky som sa dala dohromady veľmi rýchlo, horšie to bolo so psychikou,“ spomína Lenka. „Veľmi som sa obviňovala, že za to všetko môžem ja. Navyše som sa cítila byť so svojím problémom veľmi osamelá, nemala som možnosť pozhovárať sa s mamičkou, ktorej sa tiež narodilo takéto extrémne nezrelé dieťa.“
Danka si prvýkrát mohla privinúť až ako šesťtýždňového, mal len niečo vyše kila. Vtáčatko vypadnuté z hniezda. Našťastie, nemal vážnejšie krvácanie do mozgu a operácia očiek pre nezrelosť sietnice neskôr tiež dopadla dobre. Z nemocnice ich prepustili niekedy okolo oficiálneho termínu pôrodu. Danko mal rovné dva kilogramy. Doma už nepotrebovali ani liečbu kyslíkom. Aj tak boli prvé mesiace veľmi náročné. Synček často plakal, napriek tomu, že bol plne dojčený, bolievalo ho bruško, navyše štyrikrát denne museli cvičiť Vojtovou metódou, počas ktorej nariekal ešte väčšmi… Čas však raz všetky slzy vysuší.
V januári Danko oslávi dva roky, hoci v skutočnosti by ich mal dovŕšiť až začiatkom mája. Veselo behá, džavoce a je z neho šikovný chlapec. Nemá nijaké závažnejšie zdravotné problémy, nebýva ani často chorý. Stal sa zázrak. Takmer bez následkov prežilo dieťa s hmotnosťou, akú Americká pediatrická akadémia ešte v roku 1984 považovala za nezlučiteľnú so životom. Áno, aj takéto zázraky umožňuje moderná lekárska veda, nekonečná láska a trpezlivosť mamy a takisto veľký, veľký kus šťastia.