Na základe analýzy myších mozgov to tvrdí americký tím vedcov z Yale School of Medicine. Výskum, ktorý publikovali vo vedeckom magazíne Cell, opisuje, že štruktúra mozgu môže prejsť určitými zmenami. Experimenty, ktoré vedci uskutočnili na myšiach, dokázali, že samice myší, ktoré kŕmili stravou s vysokým podielom tukov, priviedli na svet mláďatá s pozmeneným hypotalamom, teda časťou mozgu, ktorá reguluje metabolizmus. U mláďat vykŕmených myší následne spozorovali väčšiu náchylnosť k nadváhe a vzniku cukrovky druhého typu oproti mláďatám, ktorých matky kŕmili vyváženou stravou.
„Môže to byť signálom pre mláďa, že môže viac narásť, pretože prostredie je dobre zásobené jedlom. Veríme, že tieto základné biologické procesy sa rovnako týkajú aj ľudí a majú vplyv na to, či sa deti stanú obéznymi. Zdá sa, prinajmenšom, že práve toto môže mať na obezitu najväčší vplyv, ale celú vec musíme preskúmať ešte viac, rovnako u zvierat, ako aj u ľudí,“ povedal pre britskú stanicu BBC Tamas Horvath z Yale a dodal, že ak obézna matka počas tehotenstva prijíma zdravú stravu, jej dieťa už vďaka tomu nemusí trpieť nadváhou.
„Dvadsať rokov výskumu ukázalo, že výživa po narodení má dlhotrvajúce účinky na kardiovaskulárne ochorenia, obezitu, osteoporózu a niektoré druhy rakoviny. To je nepopierateľné. Toto je zaujímavý pokrok, ktorý ukazuje, že sústava nervov sa mení, čo sa doteraz nepodarilo dokázať,“ uviedol pre BBC Graham Burdge z University of Southampton, ktorý však dodal, že pri porovnávaní výsledkov výskumu u ľudí a zvierat treba byť opatrní, pretože medzi procesmi priberania u ľudí a myší je viacero rozdielov. Burdge tvrdí, že aj keď sa veľa informácií o procesoch v organizme dozvedáme za pomoci zvierat, treba vždy overiť, či daný mechanizmus funguje rovnako aj u ľudí. Nateraz odporúča, aby sa ľudia snažili jesť vyváženú stravu, ktorú by mali podávať aj svojim deťom.