Slovensko od roku 1950 zostarlo o desať rokov

"Väčšina mojich pacientov sú starší ľudia, nad 65 rokov," povedal na tlačovej konferencii k téme Staroba nie je choroba, Doc. MUDr. Gabriel Kamenský, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor kardiológie.

, 04.02.2014 06:00
dôchodcovia, starí ľudia Foto:
Na Slovensku máme 1,3 milióna dôchodcov.
1

Skonštatoval zároveň, že vek, kedy je už človek starý, oficiálne neexistuje. Veda, ľudia ani rôzne generácie sa na tom nezhodujú. „Kto je senior? Je to kategória viac sociologická ako právna či štatistická. Dnes možno povedať, že v minulosti bol neoficiálnym začiatkom staroby odchod do dôchodku. Mám spolužiakov, ktorí boli vojaci, mali 50 rokov a išli do dôchodku. Rozhodne to teda nebude termínom začiatku staroby. Dnes sa o nej vraví okolo 75 rokov plus mínus,“ zhodnotil kardiológ.

Zaujímavosťou je, že na starobu máme podľa veku, v ktorom sa nachádzame, iný pohľad. Pre tridsiatnika sa začína staroba v 65 rokoch. Švajčiar ju vníma až po veku 84, Kanaďan v 79 rokoch. Štatistický úrad Európskeho spoločenstva, Eurostat, určil pre začiatok staroby vek 65.

Seniorov, podľa toho, v akom su stave, delíme do určitých skupín. Ak sú sebestační a zdatní, delíme ich na elitných (90-roční ľudia, ktorí behajú maratóny), zdatných, ktorí by už maratón nezabehli, ale nejakú etapu určite, nezávislých, ktorí fungujú bez akejkoľvek pomoci a nepotrebuje podporu. Inú skupinu už tvoria tzv. krehkí seniori. Sú to závislí seniori, ktorí prekročili krehkosť, označujú sa ako úplne závislí seniori.

Krehkosť MUDr. Kamenský vysvetlil ako klinický a funkčne závažný multikauzálne podmienený pokles potenciálu zdravia. „Všetky naše fyziologické funkcie nám s vekom klesajú, s tým nič nespravíme, to tak bude,“ upozornil ďalej lekár. Až je však ten pokles závažný, hovoríme podľa neho o spomínanej krehkosti. "Za primeraných podmienok sú títo krehkí seniori väčšinou sebestační, no stačí zhoršenie podmienok a odrazu sú ohrození stratou sebestačnosti. Medzi dlhodobé znaky krehkosti patrí vysoký vek, dlhodobo zlý funkčný stav, mimoriadne náročné bytové podmienky, chronické ochorenie kĺbov, stav po mozgovej príhode, opakované kardiálne dekompenzácie či časté rehospitalizácie.

„Najhoršie je, ak človek nemôže chodiť a iba sedí, dostáva ho to do zúfalej situácie,“ povedal ďalej Kamenský a dodal, že depresie a závislosť na okolí sú už na konci tohto zoznamu. Existujú aj dočasné markery krehkosti, ktoré sa v živote človeka stávajú – strata manželky, brata, syna či iného blízkeho, ale tiež závažná zmena sociálnej situácie, napríklad, keď sa človek presťahuje. „Bývali sme tridsať rokov niekde a zrazu nás umiestnia do domova dôchodcov, či k synovi, ku ktorému ísť nechceme.“ Patria sem však aj živelné pohromy, akútne ochorenia či syndrómy týrania.

Podľa štatistiky máme na Slovensku 1,3 milióna dôchodcov. Čím sme starší, tým sme limitovanejší. Neporovnateľne častejšie ako mladý má starý človek pocity smútku, úzkosti, depresie. Aj preto, že starší človek si nepôjde zacvičiť alebo sa poprechádzať, keď ho tieto pocity prepadnú. „Nebude robiť nič,“ upozornil doktor Kamenský.

Štatistika Eurostatu hovorí jasnou rečou. Na Slovensku tvorí v celkovej populácii 12,4 percenta podiel 65 ročných a starších ľudí, pričom najviac starých ľudí nad 65 rokov má v Európskej únii Nemecko (21 percent). Zaujímavý údaj tiež je, že od roku 1960 mala naša krajina priemerný vek populácie 27 rokov, dnes sa tento údaj zvýšil na 37, čo znamená, že Slovensko zostarlo o desať rokov. Ďalší údaj, ktorý stojí za zmienku, je 30 percent detí – mali sme ich v roku 1950, dnes toto číslo kleslo na 19.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #staroba #MUDr. Gabriel Kamenský