Bola druhá polovica marca a Kristína Szabová s termínom pôrodu v júni ležala vo vyšetrovni, zatiaľ, čo jej lekár ultrazvukovou sondou kontroloval prietoky. Jedno z pravidelných rutinných vyšetrení.
„To je takmer amputovaná diastola,“ nadýchol sa odrazu lekár. Spozornela: „Čo to znamená?“ „Vaše dieťa dostáva minimum kyslíka a ďalších živín. Zoberte si papiere a choďte ihneď na oddelenie, bábätko musí okamžite von.“ Cestou vo výťahu rozmýšľala, nakoľko zrelé je dieťa v 29. týždni tehotenstva. Lekári na konzíliu sa radili, či so sekciou ešte počkať, aby jej stihli podať kortikoidy na urýchlenie zrelosti pľúc dieťaťa, alebo treba cisársky rez urobiť čo najskôr.
Neboli si istí, či dieťa prežije ešte jednu noc a deň, mala ostať ležať na stole v pôrodnej sále a ak by klesli ozvy plodu, okamžite by sa konalo. Pýtali sa jej, čo si o tom myslí. Ako sa má rozhodnúť, keď tomu vôbec nerozumie? Pokles oziev srdiečka plodu už znamená naozaj kritický stav.
„Ak si myslíte, že k tomu aj tak dôjde počas najbližšej noci, tak sa ma nepýtajte a syna mi okamžite vyberte!“
Foto: archív rodiny Szabovej
Neznáma infekcia do chodidiel
Bol 23. marec 2007. Keď sa Riško narodil, plakal, to počula jasne, pretože mala spinálnu anestéziu, bola pri vedomí. „Dobré znamenie, takže žije,“ pomyslela si, hoci v dlaniach personálu drobné stvorenie nezbadala a po prvýkrát ho uvidela na displeji manželovho mobilného telefónu. Keď ho po prvýkrát na druhý deň uvidela v inkubátore, prekvapilo ju, aký je maličký. 1 200 gramov a 38 centimetrov.
Lekárka jej povedala, že najdôležitejšie je teraz materské mlieko, ale laktáciu nebude jednoduché rozbehnúť, keďže rodila cisárskym rezom v 29. týždni. Odhodlaná si kúpila elektrickú odsávačku a každé tri hodiny hodinu odsávala. S každou kvapkou kolostra utekala za synom, aby mu ho sondou podali, nemal totiž sací reflex. Neskôr sa jej mlieko tak „rozbehlo“, že dojčila polovicu oddelenia rizikových detí…
Foto: archív rodiny Szabovej
Na tretí deň po pôrode chlapček dostal infekciu neznámeho pôvodu do chodidiel. Sestrička, ktorá mu sňala z nôh ponožky, zrazu uvidela, ako mu černejú pršteky na nohách. Riško začal čoskoro neprirodzene vykrúcať nožičky, bol napnutý ako struna. Už tušila, že nebude všetko v poriadku, a hoci sa odborníkom podarilo odvrátiť závažné komplikácie ako retinopatia (zmeny vývoja ciev na nezrelej sietnici nedonosených) či detská mozgová obrna následkom zakrvácania do mozgu, Riško musel bojovať s ortopedickými problémami. Z oddelenia nedonosených detí ho prepustili, keď mal dva a pol mesiaca a necelého dva a pol kilogramu.
Vtáčatko. Ani nie priemerná hmotnosť donoseného novorodenca.
Riškov vesmír
Čoskoro sa zistilo, že má vysoko vykĺbený bedrový kĺb. Keď mal päť mesiacov, ortopédi sa mu ho snažili vložiť na správne miesto tzv. uzavretou trakciou (ťahom). Mesiac ležal na chrbte s vyviazanými nohami, ktoré mu pomocou kladiek a závaží každý deň rozťahovali, až skončil v rozštepe. Trakcia však nevyšla a v ôsmich mesiacoch ho aj tak čakala komplikovaná operácia. Osem týždňov mal na nohách sadru. Neskôr musel podstúpiť ďalší zákrok, kde mu vybrali skrutky z prvej operácie. Do troch rokov ich absolvoval ešte niekoľko: korekciu achiloviek, plastiku chodidiel… Dohromady bol v narkóze asi šesťkrát. Do toho kolotoč rehabilitácií, plávania, sledovania na neurológii, ortopédii, chirurgii, pediatrii, očnom, urológii, u psychologičky… Riškov fyzický vývoj každý zákrok i narkóza spomalili. Našťastie, mentálne je v poriadku, včas začal rozprávať, má dobrú pozornosť, pamäť, slovnú zásobu.
V čase, keď sa mu narodila sestrička Alžbetka, mal tri roky a práve začínal chodiť popri nábytku. Vtedy ortopédi zistili, že hlavica bedrového kĺbu je nekrotická a ľavá nožička sa mu začala skracovať. Ďalšej veľkej operácii bedrového kĺbu sa v budúcnosti pravdepodobne nevyhne. Chodí do základnej školy pre deti s telesným postihnutím na bratislavskú Mokrohájsku ulicu, kde pracuje aj jeho mama ako liečebná pedagogička. Ľahšie sa unaví a má málo svalstva, váži 16 kg ako jeho trojročná sestra. Pritom toho veľmi veľa zje. Musí veľa rehabilitovať. Chodí na hudobný a tanečný krúžok. Je skvelý rečník i herec. Naučil sa bicyklovať a loziť na stromy. Zaujíma sa o vesmír, sopky, históriu, elektroniku i dievčatá…
Vhupol do života oboma nohami.
Nedonoseným deťom pomáha Malíček
Na Slovensku sa ročne narodí asi 4-tisíc detí predčasne. „Za predčasne narodené dieťa sa považuje každé, ktoré sa narodí pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti,“ hovorí predsedníčka výkonného výboru občianskeho združenia Malíček a neonatologická sestra Mgr. Ľubica Kaiserová. Cieľom tejto organizácie je podporovať rodiny s predčasne narodenými deťmi a sprostredkovať im ďalšie potrebné kontakty. Za posledných desať rokov vzrástol počet predčasniatok na Slovensku o 30 %. Dôvodom je zvyšujúci sa vek matiek i chronicky chorých žien, ktoré vďaka kvalite zdravotnej starostlivosti môžu otehotnieť a dieťa donosiť.
Prudko narastá aj počet detí narodených vďaka centrám asistovanej reprodukcie, kde častejšie vznikajú rizikové viacplodové tehotenstvá. Je rozdiel medzi hmotnosťou novorodenca a jeho zrelosťou. Deti narodené pred 31. týždňom tehotnosti sa považujú za veľmi nezrelé. Ich prognóza závisí nielen od veku dosiahnutého v maternici, ale aj od priebehu pôrodu a pridružených komplikácií v popôrodnom období. Vďaka pokroku v medicíne sa im však čoraz väčšmi začína dariť nielen v prežívaní, ale aj čo sa týka kvality života.
Viac na www.nasmalicek.sk.