Dalmatínci v nemocnici

Infekčné oddelenie je taký malý Leopoldov, tvrdí s úsmevom zdravotná sestrička. Nesmiete vyjsť z izby, po celý čas liečby ste na samotke. Na spodných oknách mreža, pretože tadiaľ deti kedysi utekali za rodičmi. Dnes tu s najmenšími pacientmi rodičia môžu zostať. Tak ako ja s Maximom.

, 29.06.2014 06:00
Max, nemocnica, ovčie kiahne Foto: ,
Malý Max v nemocnici.

Maxim mal v deň svojich štvrtých narodenín horúčku blížiacu sa k štyridsiatke. Nevedela som mu ju zraziť striedaním ibuprofénu a paracetamolu ani mokrými obkladmi. Nevedela som doňho dostať tekutiny, pretože bol taký schvátený, že odmietal prehltnúť viac ako jeden glg. Močil iba jediný raz. Tvár mal takú pokrytú zapálenými vyrážkami s ružovým lemom, že na nej pomaly nebolo voľného miesta. Tvorili sa všade – v uchu, na konečníku, bruškách prstov, na hornej pere. Jedno oko nevedel otvoriť. Keď mu na pravej nohe navrela tuhá červená hrča veľkosti mužskej dlane, po prvýkrát v živote som v piatok večer zavolala na tiesňovú linku.

Arogancia na linke 155

„Prosím?!“ ozval sa podráždený hlas. Niekedy už po prvom slove viete, že tento rozhovor nedopadne dobre. Predstavila som sa a snažila som sa stručne zhrnúť, aký máme problém. Konštruktívne a bez hystérie. Viem, že na tiesňovej linke sa nesmie zdržovať. Nesmelo som požiadala o posádku s lekárom. Čakala som, že operátor mi začne klásť doplňujúce otázky. „To chcete, aby som poslal sanitku k dieťaťu s ovčími kiahňami?“ prerušil ma arogantne. „My chodíme k infarktom a porážkam!“

Šokovalo ma to. Myslela som, že operátori na tiesňovej linke prešli psychologickými školeniami. Navyše by mali vedieť aspoň zhruba poradiť, aj keď je jasné, že nikto nemôže stanovovať diagnózu cez telefón. „Nejde o kiahne, ale o ich komplikácie,“ oponujem, už vyvedená z miery. „Neotvára jedno oko, nehýbe nohou. To už môže byť neurologického pôvodu!“ Ešte sme sa chvíľu dohadovali. Napokon som mu položila telefón.

Izolačky ako veľké akváriá

„Asi si uvedomujete, že toto je na okamžitú hospitalizáciu,“ hovorí ustarostene príjemná mladá lekárka v detskej pohotovostnej ambulancii na infekčnom, po tom, čo vyšetrila Maxima a vypočula si celú anamnézu. Prišli sme vlastným autom. „Ide o závažný priebeh kiahní s komplikáciami.“ Je jasné, že dehydrované dieťa potrebuje infúznu liečbu. A tá nožička sa jej tiež nezdá, telefonuje na chirurgiu, či by mu nemohli urobiť ultrazvuk, lenže tam majú problém, ako to zariadiť, pretože pacient v akútnom štádiu kiahní je veľmi infekčný. S chirurgom telefonicky konzultujú postup. Neskôr sa laboratórne zistí, že jedna z vyrážok sa masívne infikovala streptokokom a tú istú baktériu má Max v oku. Takže vírusové ochorenie ovčích kiahní s masívnym výsevom vyrážok plus neohraničený bakteriálny zápal s opuchom na pravej nohe a zápal očných spojiviek.

Bodkovaná tvár, plechový nemocničný nočník na... Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
max, nemocnica, ovčie kiahne Bodkovaná tvár, plechový nemocničný nočník na hlave a dlaha zabezpečujúca infúznu kanylu zavedenú v žile - Max v nemocnici.

Izolačky s presklenými stenami pripomínajú veľké akváriá. Je to kvôli deťom, ak sú hospitalizované bez rodičov, aby sa navzájom aspoň videli. Ak však vo vedľajšej izbe leží otecko so štvormesačným dojčaťom, cítite sa ako v reality šou. Matka dieťaťa sa totiž kiahňami nakazila tiež a chorí dospelí na detskom infekčnom oddelení zotrvať nesmú. Z opačnej strany „ležia ďalšie kiahne“. Mamička s nakazeným batoľaťom. Všetky tri izby vyhradené na kiahne sú plné. Neskôr ešte prichádza štvrtý prípad.

Odškrabnem si!

Max dostáva erárne nemocničné pyžamko so vzorom vo forme skratiek ÚNZ (Ústav národného zdravia) na látke nohavíc a veľkou rozmazanou pečiatkou na vrchnej časti. Ktosi neskôr podľa fotografie poznamená, že vyzerá ako trestanec zo Zakarpatskej Rusi. Pobyt v nemocnici je neprestajne sa opakujúci kolotoč: infúzie do žily s fyziologickým roztokom, antibiotikami a antivirotikami v časových odstupoch. Počas prvých dní aj lieky proti horúčke a zápalu. Dithiaden proti svrbeniu.

Treba zapisovať každý príjem a výdaj tekutín. Na moč dostávame umelohmotnú nádobu pripomínajúcu karafu na víno. Pravidelne treba merať a do záznamu značiť teplotu. Do očí opakovane antibiotické kvapky a masť. Telíčko dvakrát denne kúpať v roztoku s vysušujúcim hypermangánom. Tvár potierať odvarom z repíka. Popraskané pery masťou s vitamínom A a D. Na zapálenú nožičku gáfrová masť s ichtyolom. Multivitamíny na posilnenie imunity. Probiotiká na posilnenie črevnej mikroflóry. Sestričku je možné zavolať jedine telefonicky z izby. Chodia však na kontroly každú chvíľu vo dne v noci. Či dieťa pije, či dieťa žije, či infúzia kvapká… Poľutujú, potešia. Aj rodiča.

Deťom tu pravidelne púšťajú rozprávky na rozptýlenie. Televíznu obrazovku vidíme cez presklené steny izieb. Premietajú aj 101 dalmatíncov. Pacientov s kiahňami tu jedna sestrička nazve „malými dalmatíncami“. V štádiu hojenia sú rovnako bodkovaní. Neskôr už ide najmä o to, aby si neodškrabovali chrasty. Max to s obľubou robí, keď ma chce vydierať. Priloží nechtík k najväčšej vyrážke s vyhrážkou: „Odškrabnem si!“ Treba ich ostrihať na čo najkratšie. Ešteže sa detská pokožka tak zázračne hojí… Svoje robia aj antivirotiká, ktoré rýchlo potlačili aktivitu herpetického vírusu. Sestričky spomínajú, že kým takáto liečba nebola k dispozícii, s kiahňami sa bojovalo omnoho horšie. Max má už na piaty deň liečby len drobné suché chrasty na tvári a žiadne výsevy nových vyrážok.

Kradnú sa periny i batérie z kúpeľne

Na detskom infekčnom oddelení ležia najmä hnačky, ťažké angíny, mononukleózy… „Keď som sem nastúpila, dostala som hnačku. Neskôr pásový opar,“ spomína pani sanitárka. „Odvtedy je dobre. Som tu tri roky a pracujem tu rada. Pri deťoch,“ dodáva. Niekoľkokrát nám príde vymeniť pocikané periny. Po Dithiadene totiž Maxim príliš tvrdo spí a dve infúzie ho počas noci zavodnia tak, že má nadránom preplnený mechúr.

Počas dňa do izieb prichádzajú učiteľky z nemocničnej škôlky. Prinesú nám erárne lego, knižky, pexeso, vedro plné angličákov a odrážadlo so zlomeným sedadlom. Zhovárame sa o tom, že v špeciálnej čistiacej miestnosti sa následne všetko dezinfikuje máčaním vo vaničke s roztokmi alebo s pomocou sprejov. „Jedno odrážadlo nám ktosi ukradol,“ vysvetľuje ospravedlňujúco jedna z nich. Dokonca na detskej onkológii sa jedna mamička pokúsila zobrať domov nemocničné periny! Už chápem, prečo pri nástupe do „špitála“ musím podpisom potvrdiť, čo všetko v izbe preberám, pretože ktosi už odskrutkoval aj kúpeľňovú batériu!

Čas si deti v nemocnici krátia rôzne. Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
ovčie kniahne, Max, nemocnica Čas si deti v nemocnici krátia rôzne.

Deti sa dokážu neuveriteľne rýchlo vzchopiť. Max sa už na tretí deň v nemocnici zabáva skákaním z jednej postele s kovovým rámom na druhú. S dlahou na ruke, ktorá mu fixuje infúznu kanylu v žile. Jemné upozornenia personálu, že by nás neradi posielali aj na chirurgiu, sa míňajú účinkom. Ešte pred niekoľkými hodinami ležal na posteli v horúčkach, vykrikoval zo sna, ťažko dýchal a tvár i telo mal pokryté kiahňami vo všetkých štádiách vývoja. Súčasná liečba dokáže dať takéto dieťa zázračne rýchlo dohromady. Keď nás na piaty deň hospitalizácie prepúšťajú, na tvári má niekoľko zasychajúcich chrastičiek.

Zbalení domov čakáme na prepúšťaciu správu. Maxim s rukou na kľučke od dverí. Do vedľajšej izby prichádza trojročné dievčatko s kiahňami v akútnom stave a evidentne zapálenými očkami. Smutne sedí a hľadí na nás. Kývame jej cez presklenú stenu. Taký je nemocničný kolotoč. Nikdy sa nezastaví. Bohužiaľ.

(Poznámka: Zámerne nekonkretizujem mená, pretože by sa do materiálu všetky nevmestili. Ďakujem však pracovníkom Detského oddelenia Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave za výbornú starostlivosť. O vzniku reportáže nevedeli.)

Ovčie kiahne sa môžu skomplikovať

Ovčie kiahne, varicela, sú bežným infekčným ochorením detí v predškolskom veku. Zaraďujú sa medzi ľahko prenosné, tzv. lietavé infekcie, pričom vstupnou bránou sú sliznice horných dýchacích ciest, kde sa vírus kiahní rozmnoží. „V priebehu svojho života sa nimi nakazí až 90 % obyvateľstva,“ tvrdí pediatrička MUDr. Marta Špániková. Na Slovensku sa podľa štatistík najčastejšie vyskytuje vo vekovej kategórii 5–9 rokov. Nákazu spôsobuje vírus zo skupiny herpetických vírusov, ktorý vyvoláva aj pásový opar.

Dá sa povedať, že ide o bežné detské ochorenie s relatívne miernym priebehom, ale v 5–6 percentách prípadov sa môžu vyskytnúť komplikácie. Napríklad sekundárna bakteriálna infekcia vyrážok, ktorá sa vyskytuje až v 35–47 % prípadov, môže viesť ku hnisaniu s tvorbou jaziev. Podľa infektológa doc. MUDr. Dalibora Sedláčka, CSc., z Plzne sú vyrážky infikované najmä zlatým stafylokokom a streptokokom. Výsledky štúdií, ktoré sa uskutočnili v Británii a vo Francúzsku, ukázali, že výskyt bakteriálnych komplikácií postihujúcich kožu môže súvisieť s podávaním nesteroidných protizápalových liekov (napr. ibuprofénu)! Niektorí odborníci preto odporúčajú na potláčanie horúčky používať paracetamol. Medzi ďalšie relatívne časté komplikácie, ktoré tento odborník spomína, patrí aj zápal očných spojiviek, bolestivé vyrážky v ústach, ktoré bránia prijímať najmä dôležité tekutiny. Medzi ďalšie patrí postihnutie centrálnej nervovej sústavy, zápal pľúc a podobne.

Vírus - ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
vírus Vírus - ilustračné foto.

Ochorenie môže byť nebezpečné pre tehotné ženy, pretože medzi 13. a 20. týždňom tehotenstva môže spôsobiť poškodenie plodu. Okrem toho môžu mať ovčie kiahne ťažký priebeh u novorodencov, aj keď dojčené dieťa do 6. mesiacov života ochorie zriedkavo. Vysoké riziko však hrozí pacientom s oslabenou imunitou, napr. s onkologickým ochorením, a samostatnou kategóriou sú dospelí. Základom liečby je dostatok tekutín, rýchle sprchovanie teplou vodou bez použitia mydla a podávanie protialergických liekov – antihistaminík 1. generácie ako tabletky Dithiadenu či Fenistil kvapky – ktoré tlmia úporné svrbenie.

Tekutý púder sa už neodporúča, pretože funguje ako „inkubátor pre kožné mikróby“. Na veľmi svrbiace vyrážky sa odporúča aplikovať gél s obsahom protialergickej látky, zapálené dezinfikovať alkoholom, počas prvých dní aj krátky vysušujúci kúpeľ v hypermangáne (nie tvár). Po prekonaní kiahní sa človek voči nim stane imúnnym, u jedného percenta populácie sa však ochorenie môže zopakovať. Vírus ostáva neaktívny v tele, ale pri opätovnom kontakte s ním sa v dospelosti u oslabeného človeka môže vyhodiť pásový opar. Ten, kto kiahne ešte neprekonal, sa pri kontakte s chorým na pásový opar môže nakaziť kiahňami.

Očkovanie proti ovčím kiahňam patrí medzi tzv. nepovinné očkovania, nie je teda automatickou súčasťou pravidelného očkovacieho kalendára. V rámci povinného očkovania proti mumpsu, rubeole a osýpkam v 15.-18. mesiaci dieťaťa je možné na požiadanie zaočkovať dieťa tetravakcínou, ktorá okrem zložiek proti trom spomínaným ochoreniam obsahuje aj zložku proti varicele.

Druhou možnosťou očkovať proti ovčím kiahňam spomínanou štvorvalentnou očkovacou látkou je vek 11 rokov, keď sa opätovne očkuje proti mumpsu, rubeole a osýpkam. Existuje aj monovakcína proti ovčím kiahňam určená pre ostatné vekové kategórie (aj dospelých). Pozostáva z dvoch dávok. Aj keď v niektorých štátoch ako USA, Kanada, Austrália, Nemecko či Grécko je očkovanie proti varicele súčasťou povinného očkovania, viacerí pediatri i imunológovia si myslia, že očkovanie proti ovčím kiahňam je potrebné len v špecifických prípadoch, keď sa predpokladá ťažký priebeh s následkami. Aj preto patria vakcíny proti ovčím kiahňam medzi odporúčané, resp. možné očkovania.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #nemocnica #ovčie kiahne #detská choroba #izolačka