Spolu s kolegyňou Gabrielou Herényiovou navštívili viacero krajín, kde ich oboznamovali s prácou školského psychológa. Ten istý program teda mali možnosť vidieť vo viacerých krajinách. Vo Fínsku, vo Švédsku, v Nórsku, v Dánsku… “V týchto krajinách sme boli na vyučovacích hodinách a mali možnosť vidieť, ako krásne to funguje. Deti cítili spolupatričnosť, mali medzi sebou dobré vzťahy, začínali byť láskavé, dokázali sa ospravedlniť,” vymenovala.
Za projektom Druhý krok stojí organizácia Committee for Children so sídlom v Seattle. “No keďže nie som zástanca zahraničných projektov, povedala som si, že najskôr ho musíme overiť,” povedala ďalej Eva Gajdošová. Projekt prešiel kontrolou v šestnástich základných školách na Slovensku. Trvalo to dva roky, no dámy zistili, čo tajne dúfali: Že projekt bude vysoko úspešný. Úspešný bol aj v Japonsku, v Brazílii, v Bolívii, v Lotyšsku či v Rakúsku. “Vtedy sme uznali, že proti násiliu v školách je univerzálny a pripravený pre osemročné deti rovnako v Japonsku ako na Slovensku,” dodala ďalej E. Gajdošová.
Čo obnáša?
Podľa Gajdošovej slov máme na Slovensku viac preventívnych programov zameraných proti šikane a agresii na školách. Ich jedinou chybou však je, že sú krátkodobé a deťom hrozí, že sa znovu vrátia k tým istým stereotypným prejavom správania, aké mali predtým. “My tu potrebujeme dlhodobý program, ktorý bude v školách dlhodobo fungovať,” tvrdí E. Gajdošová.
Ide o komplexný, dlhodobý, výchovno-preventívny program zameraný na to, čo chýba nielen deťom, ale aj mnohým dospelým. Sú to sociálne, emocionálne a morálne zručnosti. “Musíme si priznať, že je nielen kríza rodiny, ale aj kríza morálky, hoci oficiálne sa o tom nehovorí. Deti sa vďaka nemu naučia neubližovať a nezraňovať druhým, konať morálne správne,” približuje školská psychologička.
Načo je zameraný?
Na emócie a empatiu. Dieťa potrebuje pochopiť emócie u druhých, akceptovať ich a reagovať na ne. Naučí sa tiež, ako sa upokojiť, redukovať hnev a zlosť. Deti spoznajú, ako vyzerá tvár zlostného človeka a ako na ňu reagovať. Tiež, že v tej istej situácii môžu dvaja ľudia reagovať rôzne. Jedno dieťa môže vyzerať vystrašene, druhé šťastne – napríklad, keď idú obe prvýkrát do školy. Deti sa v prvom bloku programu naučia pomenovať stavy – som šťastný, smutný, nahnevaný, prekvapený, vystrašený, znechutený – je to šesť základných emócií, ktoré ľudstvo pozná odjakživa, sú to emócie, ktorými sa ľudia vyjadrujú bez ohľadu na kultúru.
V druhom bloku sa naučia ovládať impulzívnosť a riešiť problémy, aby sa dokázali upokojiť a hľadali riešenie. “Musia sa zamyslieť nad tým, o aký problém ide. Aké riešenia prichádzajú do úvahy a či sú bezpečné a čestné – či nimi nezrania iných.”
Podľa ohlasov sa program páči aj rodičom. Boli zvedaví, na základe čoho deti odrazu inak reagujú. Prišli do školy, aby sa do projektu tiež zapojili, videli, ako funguje na vlastné oči a mali bližší kontakt so školou, ako predtým, keď sa len raz za čas zúčastnili rodičovského združenia.
Bonusom je aj lepší prospech detí. Pretože prostredie v škole sa zlepší, rovnako aj vzťahy a vytvorí sa prirodzene pokojnejšia atmosféra.
Druhý krok
Tento program sa na Slovensku realizuje od roku 2010. V školskom prostredí pomáha riešiť agresiu, násilie, šikanovanie, týranie, hyperaktivitu, introverziu a rozvíja u detí empatiu, komunikačné zručnosti, morálne správanie, dobré sociálne vzťahy, súdržnosť v triede a spoluprácu školy a rodiny. Do projektu je zapojených 154 základných škôl, program zaradili do vyučovania v rámci predmetu etická výchova.