Aj imunita potrebuje prejsť „školou infekcií“, aby sa niečo naučila a mohla sa zdokonaliť. Nástup do kolektívu sa navyše prekrýva s príchodom jesene, pre ktorú je typická zvýšená aktivita vírusov.
V prvých rokoch života rozoznávame dve obdobia, keď pozorujeme nárast chorobnosti u dieťaťa, uvádza imunológ doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., v sprievodcovi svetom imunológie Imunitný šlabikár. Je to obdobie okolo šiesteho mesiaca, keď dieťa spotrebovalo protilátky získané od matky a ešte si nevytvorilo dostatočné množstvo svojich vlastných. Ešte výraznejší nárast výskytu infekcií dýchacích ciest však nastáva v čase, keď dieťa zaradíme do kolektívneho zariadenia (jasle, škôlka).
Nárast chorobnosti v tomto období však nie je nič neprirodzené ani neočakávané. Dieťa sa dostane do kontaktu s mnohými vrstovníkmi, ktorí sú dôležitým a pestrým zdrojom rôznych mikroorganizmov, často nemajú na dostatočnej úrovni vybudované základné hygienické návyky – umývanie rúk, smrkanie. Jedno dieťa teda predstavuje pre druhé zdroj infekcií, ale nemusí tak vzniknúť začarovaný kruh, z ktorého by sa nedalo vymotať. Dobrou správou je, že imunitná obrana sa postupne vybuduje a zdokonalí a chorobnosť detí postupne klesne. Samozrejme, je to tak v prípade, že nejde o dieťa s imunitnou poruchou, ktorá môže byť buď vrodená (primárna), alebo získaná (sekundárna). Tam už je namieste odborné imunologické vyšetrenie a nastavenie na potrebnú liečbu.
Fyziologická chorobnosť dieťaťa
- Mladšie deti (1 – 5 rokov): 6 – 8 epizód infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom, dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov
- Staršie deti (6 – 12 rokov): 2 – 4 epizódy infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom, dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov
Najčastejšie sú vírusové infekcie
Deti do piatich rokov postihujú predovšetkým vírusové infekcie. „V súčasnosti sú najčastejšími ochoreniami v skorom detskom veku infekcie dýchacích ciest, po nich nasledujú hnačkové ochorenia, infekcie močových ciest a kožné infekcie,“ tvrdí imunologička MUDr. Zuzana Vojtušová. V praxi sa detskí lekári veľmi často stretávajú najmä s opakovanými infekciami dýchacích ciest. Prevažujú najmä ochorenia horných dýchacích ciest (nosová a prinosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) a asi u 10 – 30 % detí odborníci pozorujú aj zápaly dolných dýchacích ciest. „Opakované, ale ľahké infekcie horných dýchacích ciest, napr. nádcha, sú v detskom veku bežné a u veľkej časti detí nie je potrebné žiadne vyšetrovanie dieťaťa,“ zdôrazňuje doc. Jeseňák.
U jasličkárov a škôlkarov je bežná chorobnosť vo frekvencii 6 – 8 infekcií dýchacích ciest v priebehu jesene a zimy. Dôležitejší ako častosť týchto infekcií je však ich charakter. Vážnejšie sú tie, ktoré sprevádza pretrvávajúca vysoká teplota a celkové zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa. Takisto je dôležité trvanie – tri, štyri dni trvajúci soplík je banálna záležitosť. Vážnejšie sú infekcie, ktoré zle reagujú na podávanú liečbu, napr. antibiotiká, vážnejší je nález nezvyčajných baktérií, resp. mikroorganizmov, ktoré u dieťaťa s dobre fungujúcim imunitným systémom nie sú schopné vyvolať ochorenie. A, samozrejme, chronický zápal prinosových dutín či dierka v bubienku pri zápale stredoušia sa už považujú za vznik komplikácií.
„Soplíky v materských školách sú neuveriteľným problémom slovenských rodičov. Nikde inde v Európe, ale ani v zámorí rodičov sopeľ netrápi tak ako u nás,“ konštatovala na tomto mieste pred rokom pediatrička MUDr. Katarína Šimovičová z Bratislavy. „Dožadujú sa vyšetrení u detského lekára, ORL, imunológa… Je to úplne zbytočné. Trpia tým len učiteľky v MŠ, ktoré rodičia stresujú požiadavkami strážiť soplíky, pretože to by mala byť zhmotnená príčina zvýšenej chorobnosti škôlkarov. Ale nie je to tak!“
Zelené soplíky nemusia mať infekčný pôvod
„Sopeľ nie je dôvod vylúčenia dieťaťa z MŠ. Treba ho utrieť a učiť deti smrkať,“ tvrdí MUDr. Šimovičová. „Nie je nákazlivý v tom zmysle, ako si predstavujú rodiča, čo nemajú vedomosti z epidemiológie a mikrobiológie. Je to produkt sliznice dýchacích ciest a nie je dôvod zastavovať ho, ako to mnohí žiadajú. Je to vlastne obrana orgazmu pred mikróbmi, ktoré sa jeho prostredníctvom vylučujú von už deaktivované imunitnými mechanizmami sliznice dýchacích ciest. Jeho farba závisí aj od druhu mikroorganizmov, ktoré telo takto likviduje. Skoro vždy sa infekcia začína čírym sopľom a ten sa zahusťovaním mení na biely, žltý, zelený… V zahraničí sú deti v MŠ bežne so sopľami a nikto to nijako nerieši.“
Varovné ukazovatele pre vážnejšie poruchy imunity
- 8 a viac infekcií dýchacieho systému v priebehu 12 mesiacov
- 2 a viac zápalov pľúc za 12 mesiacov
- 2 a viac ťažkých/komplikovaných zápalov prinosových dutín za 12 mesiacov
- 2 a viac ťažkých infekcií v anamnéze (napr. zápal mozgových blán, sepsa)
- rozsiahle kvasinkové ochorenia kože a slizníc u detí starších ako jeden rok
- opakované hlboké infekcie kože a mäkkých tkanív
- neprospievanie, chronická hnačka
- výskyt vrodenej poruchy imunity v rodine
(Zdroj: Imunita detí v predškolskom veku – praktická príručka pre rodičov)
„Pravidlá určujúce, kedy dieťa môže a kedy nemôže ísť do škôlky, vzhľadom na možnú sekréciu z nosa neexistujú,“ myslí si doc. Jeseňák. „V zásade je u detí v predškolskom veku typická častá prítomnosť nádchy, ktorá vôbec nemusí súvisieť s infekciou. Príčinou môže byť aj alergia (počas jesene a zimy na plesne, buriny, roztoče) či zmeny vyvolané chladom a zmenami teploty a vlhkosti vzduchu (typicky zvýraznené u alergikov, ktorých je čoraz viac). Podobne je pomerne ťažké rozlíšiť medzi alergickou a nealergickou nádchou, keďže môžu mať rovnaké alebo veľmi podobné príznaky,“ dodáva imunológ z Martina.
„Súhlasím, nie je pravda, že zelené soplíky sú vždy infekčného pôvodu, keďže môže ísť o farbu spôsobenú rozpadnutými imunitnými bunkami (napr. eozinofilmi). Dôležité je aj cítenie rodiča, keďže ten väčšinou vie rozlíšiť, či dieťa začína byť choré (je unavené, slabé, má zvýšenú teplotu, pokašliava, bolí ho hlava, sťažuje sa na bolesť v hrdle, tlak v uškách) – alebo nejde o nič vážne. Ak sa začína klasická infekcia, dieťa by sa malo doliečiť doma. Ak sú, naopak, prejavy mierne, dieťa nekašle, má len pripchatý nos, je to v poriadku. V tomto veku je užšia nosová dutina, deti obyčajne ešte nevedia správne smrkať a čistiť si nos, časť z nich má zväčšenú nosovú mandľu. Toto všetko podporuje prítomnosť sekrécie z nosa, a to najmä v ranných hodinách po noci, keď sa soplíky v nose nahromadili. Netreba preto zabúdať na prevenciu (imunomodulácia, otužovanie, pohyb na čerstvom vzduchu), takisto pravidelnú hygienu nosa (odmala učiť dieťa smrkať a preplachovať mu nos roztokmi slanej vody).“
Typická vírusová choroba puberty – mononukleóza
„Normálnemu, zdravému dieťaťu sa imunita vyvíja do 6. roku života. V tomto veku je preto obyčajne po fyzickej, mentálnej, ale aj imunologickej stránke schopné zvládať prvú triedu. V prvom ročníku školy už dieťa nebýva také choré ako dvoj-, trojročné deti v materskej škole. Pretože je imunitne zrelé,“ zdôrazňuje detská lekárka.
Počas puberty môže imunitný systém oslabiť stres a nadmerná psychická záťaž v škole, príliš vysoká fyzická námaha v podobe denných športových tréningov, prekonanie infekčnej vírusovej infekcie (typickou vírusovou chorobou v puberte je infekčná mononukleóza – tzv. choroba z bozkávania, ktorú spôsobuje Epstein-Barrovej vírus). Nedodržanie rekonvalescencie po chorobe môže neskôr takisto spôsobiť problémy so zvýšenou chorobnosťou spoločne s alkoholom, návykovými látkami, ponocovaním, fajčením, jednostrannou stravou či nedostatočným obliekaním vzhľadom na vonkajšie prostredie a počasie.
Dominantným problémom obdobia nástupu do školy z pohľadu ochorení imunitného systému sa stávajú alergické ochorenia – najmä dýchacieho ústrojenstva. Rizikoví sú najmä tí žiaci, ktorých príbuzní trpia na nejakú formu alergického ochorenia, alebo tí, čo v prvých rokoch života trpeli potravinovou alergiou či atopickým ekzémom. Najčastejším alergickým ochorením v skorom školskom veku je priedušková astma. V neskorom školskom veku a puberte prevažuje senná nádcha. Naopak, chorobné stavy, pri ktorých imunitný systém napáda telu vlastné tkanivá a orgány, sa v tomto období objavujú, našťastie, len zriedkavo.
Ako pomôcť imunitnému systému?
- biologicky aktívne polysacharidy (z nich najmä imunoglukan)
- enzýmy (systémová enzýmoterapia)
- prebiotiká
- vitamín C
- minerály (zinok, selén)
- echinacea
Tri najzávažnejšie faktory pre vyššiu chorobnosť detí v predškolskom veku
- nezrelosť imunitného systému
- zvýšené vystavenie sa rôznym mikroorganizmom v kolektíve
- pasívne fajčenie