Katka Jurenková v rozhovore radí: „Prežívajte tehotenstvo v láske, v radosti, buďte šťastná a plná pozitívnych hormónov.“
Duly majú zväčša príbeh ako „cez kopirák“. So svojím pôrodom neboli spokojné, a tak sa neskôr snažili, aby príjemný zážitok z pôrodu mali aspoň ostatné ženy. Bol to aj váš prípad?
Nie, pretože ja som ešte nebola tehotná. K tejto práci ma priviedli náhody, žiadna tehotenská či popôrodná trauma. V prvom rade to bol môj zdravotný stav a tiež moja zvedavosť. V tom čase bolo tehotných veľa mojich kamarátok, téma tehotenstvo ma jednoducho priťahovala. Učiteľka tehotenskej jogy, ktorú som si neskôr našla, mi úplne zvrátila moju dovtedajšiu predstavu o pôrode. Momentálne sa naň pozerám celkom inými očami.
Priblížte. Ako ste pôrod videli predtým a ako ho vidíte teraz?
Moja predstava z detstva bola formovaná médiami a okolím. Tehotnú ženu som si spájala s utrpením, pôrod bol prezentovaný ako veľmi bolestivý, stresujúci, niečo nepríjemné. Mala som pocit, že tehotná žena je vlastne chorá a z tejto choroby jej treba pomôcť. Pri pôrode musí ležať na chrbte a všetci ju nabádajú k tomu, aby tlačila. Určite pri tom tiež musí byť lekár, o sama to nezvládne… Moja prvá učiteľka tehotenskej jogy mi na kurze veľa rozprávala o hormónoch, o slobodnej voľbe polohy, o šťastí, radosti, o tom, ako aktívne môže žena na svojom tehotenstve a pôrode participovať. A to sa mi s dovtedajšou predstavou bilo. Bola som stále zvedavejšia.
Máte od žien, ktorým pomáhate pôrod vnímať inak, aj spätnú väzbu? Tá je určite pre vás dôležitá.
Dáva mi ju asi 90 percent klientiek. Zaujíma ma, ako využívali, čo sa na mojich kurzoch naučili, resp. čo som im sprostredkovala, pretože ja ich neučím, len im hovorím to, čo ony už dávno prirodzene vedia, len si to všetko pekne pospájajú. Dostávam rôzne maily a veľa z nich je o tom, že pôrod je úžasný!
Foto: SHUTTERSTOCK
Vďaka tomu, že sa na pôrod začali pozerať ako na vítanie bábätka…
Ak sa na pôrod pozeráme ako na niečo hrôzostrašné, budeme sa naň v tomto duchu pripravovať. Ak sa však k tomu postavíme ako k vítaniu bábätka, celá naša optika aj myslenie sa zmení. A tým pádom sa zmení aj naše telo.
Napriek všetkému, čo hovoríte, býva pôrod označovaný za najväčšiu bolesť, akú môžeme na svojom tele počas života prežiť. V niektorých prípadoch aj neprežiť.
Je to veľmi individuálne. Mám mamičky, ktoré žiadnu bolesť nepociťovali, alebo také, čo počas pôrodu prežili extatický stav, nazývajú ho orgazmickým. Niektoré pociťujú tlak, alebo cítia bolesť. Závisí to do veľkej miery aj od toho, ako k celému tehotenstvu pristupujú a ako sa na pôrod pripravia. Zohrávajú tam úlohu aj pocit bezpečia, pohodová atmosféra, podpora okolia, rešpektovanie želaní a potrieb a určite aj aktívny pohyb počas pôrodu a slobodná voľba polohy.
Veľa sa hovorí o vizualizáciách. Budem veriť, že to dobre dopadne, do detailov si to predstavovať a preciťovať. A podľa tohto scenára to potom prežijem?
Meditácia má vo všeobecnosti uvoľňujúci vplyv na našu myseľ. Veľa ľudí, ktorí si prajú životnú zmenu, medituje, pretože meditácia nás vnútorne mení. Vďaka nej sme pokojnejší a na situácie reagujeme inak. Aj v tehotenstve, či už meditácie alebo vizualizácie, výrazne vplývajú na našu myseľ, ktorá ovplyvňuje telo. Častokrát si to neuvedomujeme, ale telo robí to, čo hovorí naša myseľ. Niekomu, kto sa dostane do stresu, stuhne šija, iného rozbolí žalúdok. Stres najskôr príde do hlavy, potom prejde do tela. Rovnako to prebieha aj pri pôrode. Keď začnem vizualizovať, silne začnem ovplyvňovať svoju myseľ. Ak začnem ovplyvňovať myseľ, začnem ovplyvňovať aj svoje telo.
Spočiatku ste mali lásku k ajurvéde. Tam sa to celé začalo?
V detstve som mala úraz oka a pred ôsmimi rokmi mi robili sériu operácií. Na ďalšie som už však ísť nechcela – mala som pocit, že sa nič nezlepšuje. Začala som hľadať alternatívne možnosti. Brat sa v tom čase venoval joge, ktorú som si s ajurvédou úzko spájala, zabŕdla som do oboch, celkom cielene kvôli oku. Chcela som zistiť, či si viem pomôcť nejakým holistickým prístupom, a tak som odišla za bratom do Číny, pozrieť sa, čo to tá joga vlastne je.
Foto: SHUTTERSTOCK
A potom aj do Indie.
V Číne som spoznala bratovu kamarátku, ktorej prístup k joge ma fascinoval. Preto som sa rozhodla ísť aj do Indie a venovať sa tomu intenzívnejšie. S predchádzajúcim spôsobom života som úplne sekla.
Nekladú vám ženy, ktorým pomáhate pred alebo po pôrode, štipľavé otázky? Čo vy vlastne o pôrode viete, keď ste ho ešte na vlastnej koži nezažili?
Opýtali sa ma na to možno tri mamičky. Dokonca som sa s touto reakciou stretla aj od ich partnerov, asi dvakrát. Tehotenstvo zažité nemám. Ani emócie s tým spojené. Ale som tiež žena, mám hormonálny cyklus, menštruáciu a ovuláciu, rovnako ako ostatné ženy. Muž, ku ktorému idú rodiť do nemocnice, to nemá zažité ani z tejto strany a tomu dôverujú. Okrem toho mám bohaté skúsenosti, gravidjoge a hypnopôrodu sa venujem už piaty rok.
Ľahšie sa bude rodiť ženám, ktoré sa venujú akémukoľvek druhu jogy, ako tým, čo nerobia celkom nič?
Pohyb ako taký je žiadúci v akomkoľvek období života. Či je žena tehotná alebo nie je, či je stará alebo mladá. Pohyb je úžasná vec, pomáha telu aj psychike. Samozrejme, väčšinou ženy, ktoré sa aktívne venovali akémukoľvek pohybu, tehotenstvo zvládajú lepšie, ako tie, čo nerobili nič. Ich telo je už na určitú záťaž zvyknuté, inak sa správa.
V gravidjoge sa, predpokladám, zameriavate predovšetkým na panvu, prácu s panvovým dnom a podobne?
Možno vás to prekvapí, ale zameriavam sa hlavne na psychiku ženy. V prvom rade je myseľ, až potom telo. Ak sa zameriate na psychiku ženy, telo bude nasledovať, čo bude hovoriť myseľ. Po fyzickej stránke sa zameriavame na celé telo. Na chrbticu, ktorá je počas tehotenstva najviac skúšaná, na otváranie panvy, panvové dno, spevňovanie svalov, naťahovanie a uvoľňovanie stuhnutých častí tela. U žien býva zvyčajne stuhnutá práve oblasť panvy.
Foto: Maia Martiniak
Kedy je ideálny čas začať s gravidjogou? Asi nie bezprostredne po tom, ako nám vyjde pozitívny tehotenský test…
Odporúčam cvičiť od druhého trimestra – je to však veľmi individuálne. Ženy, ktoré boli zvyknuté na pravidelný pohyb, môžu začať skôr. V prvom trimestri sa telo vyrovnáva s hormonálnymi zmenami, na ktoré ženy reagujú rôzne. Druhý trimester je šťastné obdobie, kedy si už žena môže všetko vychutnávať. S hypnopôrodom by som začala čo najskôr. Čím skôr totiž kurz absolvujeme, tým viac času máme na prípravu a príchod svojho bábätka.
Máte zo slovenských nemocníc pocit, že sa v nich rodí inak ako v západnom svete? V čom sme pozadu?
Rozdiel medzi pôrodom na Slovensku a v západných krajinách sa začína už v otázke tehotenskej starostlivosti. V Anglicku, v Rakúsku či v Holandsku existuje systém tzv. „Midwifery care“. Žena počas tehotenstva navštevuje pôrodnú asistentku, ktorá je prítomná aj pri pôrode. Pri fyziologicky zdravom tehotenstve a pôrode lekár vôbec nemusí byť. Budúca matka sa s pôrodnou asistentkou pravidelne stretáva – vzniká medzi nimi vzťah založený na dôvere, čo jej dáva pocit väčšieho bezpečia. Čím je tento pocit hlbší, tým menej komplikácii nastáva potom pri pôrode. V niektorých západných krajinách sa ženy môžu rozhodnúť, či porodia v nemocnici, pôrodnom dome alebo doma a systém ich v tomto rozhodnutí podporí napríklad aj tým, že im umožní využiť práve služby pôrodnej asistentky. U nás tento systém, žiaľ, neexistuje. Tehotné ženy častokrát pri každej prehliadke alebo poradni narazia v nemocnici na iného lekára, ktorého predtým ani nevideli. Ťažko sa tu buduje dôvera… Slovenky sú limitované aj v otázke výberu miesta pôrodu. V slovenských pôrodniciach je prístup až príliš medicínsky a úprimne povedané, veľmi zastaralý. Slobodná voľba polohy, jedenie a pitie počas pôrodu a kopec iných vecí, ktoré sú v zahraničí bežné a dokonca veľmi prospešné, je u nás striktne zakázaných. Ako sa potom dá prirodzene porodiť v takýchto neprirodzených podmienkach?
Veľa hovoríte o bezpečí. Prečo ho žena pri pôrode tak veľmi potrebuje?
Rodíme podobne ako ostatné cicavce. Tie si najskôr nájdu tmavú, bezpečnú skrýšu, kde môže pôrod začať. Nie vedome, ale hormonálne. Ak je však zviera napadnuté predátorom alebo niečim vyrušené, pôrod sa zastaví. Opäť: Nie vedome, ale hormonálne, aby mohlo zviera zo skrýše ujsť a nájsť si inú. Podobne to funguje aj u ľudí. Ženy si hľadajú bezpečné prostredie, aby boli uvoľnené, pretože hormóny budú lepšie pracovať a pôrod bude plynulejší, bezpečnejší a žena ho bude inak vnímať.
Hypnopôrod, od slova hypnoterapia. Čo si máme predstavovať? Aký pôrod to bude?
O hypnóze či hypnoterapii máme skreslenú predstavu. Všetci si myslíme, že s človekom, ktorého dostaneme do hypnózy, môžeme manipulovať a robiť si s ním, čo chceme. V skutočnosti to tak vôbec nie je. Hypnóza je stav zmeneného vedomia, ktorý všetci denne zažívame. Napríklad pri šoférovaní. Ako nováčik sa na všetko sústreďujeme – na ľudí, na cestu, na rýchlosť, na značky, na semafor… Ak však prechádzame tú istú trasu denne, naša hlava rieši už celkom niečo iné a my len prakticky vykonávame činnosť. To je tiež stav zmeneného vedomia. Je dokázané, že ak sa ženy počas pôrodu cítia bezpečne a nie sú zbytočne vyrušované a stresované, upadajú do stavu zmeneného vedomia celkom prirodzene.
Foto: Maia Martiniak
Máte predstavu, kde a ako budete jedného dňa rodiť?
V prostredí, kde sa cítim bezpečne a s ľuďmi, ktorí ma budú podporovať a rešpektovať moje želania a potreby. Otázke voľby miesta pôrodu budem venovať pozornosť, pretože je to dôležité. Zvyšok bude závisieť od môjho zdravotného stavu a naladenia.
Katarína Jurenková (35)
pochádza z Bratislavy, kde vyštudovala estetiku a nemčinu na FFUK. Má 5 ročnú prax v oblasti gravidjogy, hypnopôrodu a popôrodnej jogy s bábätkami, pôsobí aj ako dula. Viac informácií o nej a jej činnosti možno nájsť na webovskej stránke www.harmony-mama.sk