Nástrahy prázdnin: Na diaľku sme študovali odseknutú hlavu hada

Dvojročné dieťa pojedlo antimalariká. Štvorročné vypilo benzín z pestrofarebnej fľaštičky od džúsu. Tridsaťročná žena zjedla za hrsť marhuľových jadier z bioobchodu v domnení, že ide o mandle. Hubára priviezli do nemocnice aj s odseknutou hlavou hada, ktorý ho uhryzol.

13.08.2015 06:00
dieťa, otrava, liek, chemikálie Foto:
Tabletky deťom do rúk nepatria.
debata (1)

Na bratislavské telefónne číslo 5477 4166 Národného toxikologického informačného centra Univerzitnej nemocnice v Bratislave (NTIC) volajú odborníci aj laici 24 hodín denne. Polovicu všetkých telefonátov tvoria konzultácie týkajúce sa otráv detí. Práve prázdniny sú obdobím ich snorenia po domoch, záhradných kôlňach či pivniciach. Starí rodičia nemyslia na to, že pri návšteve vnúčat treba odložiť lieky na bezpečné miesto. Hovorí o tom PharmDr. Silvia Plačková, PhD., vedúca NTIC.

Čo je najčastejším dôvodom otráv na Slovensku?
Najväčší podiel telefonických konzultácií tvoria otravy liekmi. Je to takmer polovica zo všetkých. Nasledujú chemikálie, alkohol, pesticídy, rastliny a huby. Posledné menované závisia najmä od sezóny. Vyskytujú sa však aj otravy živočíchmi, bodnutie škorpiónom, ktorý bol ukrytý v trse banánov v supermarkete, uhryznutie hadom. Raz sa jeden muž s kamarátmi stavil, že zje sušenú tarantulu. Dovolenkári niekedy volajú aj zo zahraničia po popŕhlení medúzou alebo keď ich uhryzne nejaká ryba.

Dá sa predpokladať, že väčšinou ide o náhodné otravy a nie o pokusy o samovraždu? <A>70 % konzultácií tvoria náhodné otravy, len necelých 30 % samovražedné pokusy. V niektorých krajinách je tento pomer opačný. Čo však treba zdôrazniť, je fakt, že približne v polovici prípadov sa otravy týkajú detí do 18 rokov! Otravy detí do troch rokov boli dôvodom až 1¤236 telefonátov v minulom roku. Malé deti sú veľmi zvedavé. Najčastejšie ide o dvojročné deti, ktoré snoria, dávajú si všetko do úst. Volávajú však aj rodičia jednoročných detí, keď im napríklad omylom podajú dvojitú dávku lieku, najprv mu podá liek otec, potom v nevedomosti aj mama.

Spomínam si na prípad, keď matka dala zjesť jednoročným deťom ľuľkovec zlomocný, mysliac si, že ide o čučoriedky. Z minulosti máme prípad, keď 27-ročná matka uvarila z ľuľkovca kompót, jedla ho ona aj jej deti, osemročné a dve jednoročné. Otrava sa prejavila suchosťou v ústach, poruchami videnia, červenou kožou a halucináciami. Našťastie, nikto nezomrel. Už 3–5 bobúľ u dieťaťa a 10–20 bobúľ u dospelého môže byť smrteľnou dávkou. Stalo sa aj to, že ľuľkovec podali 9-mesačnému dieťaťu. Chvalabohu, prehltlo celé, nerozhryznuté guľôčky.

Až 80 % detských otráv nastáva v domácnosti. Čierne bobule ľuľkovca sú u malých detí skôr raritným prípadom, bohužiaľ, požitie voľne položených liekov nie.
Áno, ak zoberieme do úvahy len samotné deti, požitie liekov tvorí 42 % všetkých otráv. Najčastejšie ide o rôzne voľnopredajné lieky proti bolesti ako paracetamol, ibuprofén, potom rôzne lieky na spanie, upokojenie, lieky proti alergii. Veľmi nebezpečné je, ak dieťa poje silné lieky ako antireumatiká, lieky ovplyvňujúce centrálnu nervovú sústavu, lieky na poruchy srdcového rytmu atď. Tu môžu byť smrteľné už dve-tri tablety.

Prípad spred rokov, keď dvojročné dieťa zjedlo dve tablety antimalarika s 200 mg účinnej látky a do štyroch hodín zomrelo, rezonuje podnes. Stal sa v poslednom období takýto tragický prípad?
Minulý rok nezomreli na otravu liekmi žiadne deti. O dospelých to však povedať nemôžem, hoci tam ide často aj o zámerné predávkovanie. Dospelí zomreli minulý rok na otravu liekmi, chemikáliami aj po vypití nemrznúcej zmesi, na otravu pesticídmi. V minulom aj predminulom roku zomrel vždy jeden muž na otravu muchotrávkou zelenou, ktorú si zamieňajú s pečiarkou, plávkou, dokonca aj s bedľou, ak ide o bielu formu muchotrávky. Od roku 1990 až doposiaľ zomrelo na otravu hubami 35 dospelých a 18 detí. Smutné. Huby zatiaľ veľmi nerastú, ale tá sezóna ešte len príde.

Ak hovoríme o náhodných otravách detí liekmi a chemikáliami, toto nebezpečenstvo stúpa najmä teraz v prázdninovom období, však?
Chcem apelovať na rodičov a starých rodičov najmä počas prázdnin, aby v domácnosti zabezpečili lieky i chemikálie. Nudiace sa deti a vnúčatá snoria po šuplíkoch, škatuliach, skrinkách. Treba si uvedomiť aj to, že rodičia a starí rodičia majú doma inú paletu liekov. V mladých rodinách sa nachádzajú vitamíny, doplnky výživy, lieky proti bolesti. Starší ľudia majú doma liečivá na závažné ochorenia, pri ktorých stačí dieťaťu užiť 2–3 tabletky a už je v ohrození jeho život. Päť smrteľných otráv liekmi u detí, ktoré doposiaľ u nás eviduje Národné toxikologické informačné centrum, spôsobili vo dvoch prípadoch liečivá na terapiu porúch srdcového rytmu, v ďalších to bolo antireumatikum, antimalarikum a dermatologikum, liečivo používané pri kožných ochoreniach. Raz vypilo štvorročné dieťa podofylínový roztok na bradavice, liek, ktorý by sa mal používať výlučne v nemocnici a nemali by ho vydať v lekárni. Matka ho však zohnala prostredníctvom internetu. Dieťa prežilo, ale do konca života potrebuje špeciálnu dlhodobú starostlivosť.

V minulosti ste podporili kampaň, ktorá bojuje proti falošným liekom. Zaznamenávate aj takéto otravy?
Určite a sú to veľmi nepríjemné veci, pretože neviete, čo ten liek vlastne obsahuje. Ľudia si cez internet nakúpia aj nebezpečné lieky, ktoré sú inak dostupné len na recept, dokonca aj také, ktoré sa musia uchovávať oddelene ešte aj v nemocniciach ako spomínaný prípad podofylínu. Mali sme niekoľko prípadov, keď dievčatká zjedli matkin prípravok na chudnutie kúpený z nejakej internetovej stránky. Nikdy neviete, čo všetko ešte okrem avizovanej účinnej látky obsahuje. Dievčatá mali vysoký tlak, búšenie srdca, trpeli nepokojom a nespavosťou.

Samostatnou kapitolou sú chemikálie. Ktoré sú najnebezpečnejšie?
Z chemikálií používaných v domácnosti sú veľmi nebezpečné najmä prípravky na odstraňovanie usadenín z odpadu s leptavými účinkami. Nenalievajme ich do sifónu pred deťmi! Navyše sa často stáva, že prípravok vyprskne, zasiahne malému dieťaťu oči, tvár. Do útrob sa však veľmi často dostávajú aj pesticídy. Ide o prípravky, ktoré sú určené na ničenie rastlinných aj živočíšnych škodcov, napríklad burín, hlodavcov, hmyzu. Do poslednej menovanej skupiny patria nebezpečné látky, tzv. organofosfáty, ktoré sa veľmi rýchlo vstrebávajú cez pľúca, očné spojivky, po poliatí aj cez neporušenú kožu. Takže mimoriadne nebezpečné sú rôzne záhradkárske postreky. Ak sa takýmto prípravkom polejete, môžete mať prejavy otravy, akoby ste ho vypili. Mali sme prípad, keď jedno dieťa druhému nalialo tento prípravok do malinovky. Obe boli v ťažkom stave hospitalizované v nemocnici. Dve malé šteniatka šliapli do prípravku vyliateho na zemi a zahynuli. Okrem lekárov a rodičov s nami totiž konzultujú aj lekárnici a veterinári.

Z chemikálií používaných v domácnosti sú veľmi... Foto: SHUTTERSTOCK
dieťa, otrava, jed, chemikálie Z chemikálií používaných v domácnosti sú veľmi nebezpečné najmä prípravky na odstraňovanie usadenín z odpadu s leptavými účinkami.

Mnohí dospelí majú jeden život ohrozujúci zlozvyk. Zvyšky rôznych čistiacich a dezinfekčných prostriedkov prelievajú do fliaš od nealkoholických nápojov. Stretávate sa s tým, že ich potom omylom vypijú?
A nielen oni, ale aj ich deti. Štvorročné dieťa tak vypilo benzín z pestrofarebnej umelohmotnej fľaštičky od Jupíka. Stalo sa aj to, že hosťovi takto naliali chemikáliu v reštaurácii alebo sa sestra počas návštevy u svojho brata napila v kuchyni z pivovej fľaše prípravku na ničenie hmyzu. Zomrela.

Aké sú súčasné „módne otravy“? Niečo, o čom sme v minulosti ešte nehovorili?
V rámci trendu tzv. surovej stravy treba upozorniť, že aj inak veľmi zdravé strukoviny ako fazuľa sú v surovom stave jedovaté. Ľudí z toho bolí brucho a vracajú. Ten jed sa ničí až pätnásťminútovým varom. Stretli sme sa už aj s predávkovaním „módnym vitamínom B17“, ktorý obsahujú najmä marhuľové jadrá. 30-ročná žena si ich kúpila v bioobchode ako „marhuľové mandle“, pôvodom z Turecka. Bolo jej z toho zle, ale volala až na druhý deň, keď sme ju ubezpečili, že jej organizmus sa s tým už vyrovnal. Na etikete vôbec nebolo odporúčané množstvo, ktoré sa pripúšťa skonzumovať za deň. Takisto musím spomenúť moderné kapsuly na pranie. Sú pekné, farebné, deťom sa páčia. Ak do nich zahryznú a začnú peniť, rodičia zbytočne vyvolávajú vracanie, čím situáciu ešte zhoršia. Podobne je to aj po vypití bublifuku. Bublifuk je v zásade neškodný, ale po vypití penivej látky nikdy nevyvolávajte vracanie! Ak dieťa ten obsah vdýchne, vzniká chemický zápal priedušiek a pľúc a zdravotný stav to len zbytočne skomplikuje. Minule mi volala jedna mamička, že jej dieťa si glglo z bublifuku a donútila ho vracať. Počas spánku čudne chrčalo. Odporučila som jej ihneď ísť do nemocnice, kde bol naozaj na dýchaní nález a dostali antibiotiká. A mali sme aj poleptania pri výrobe populárnych doma vyrábaných mydiel, keď si dieťa poleptalo ruky.

Otázku, kedy vyvolávať vracanie a kedy nie, riešia mnohí rodičia. Existuje nejaké paušálne odporúčanie?
Aby sme ľudí nepoplietli, odporúčala by som – nevyvolávajte to vracanie vôbec! Rozhodne nie po vypití látok, ktoré sú penivé, pre riziko vdýchnutia a vzniku chemického zápalu pľúc a takisto s leptavými účinkami, lebo tak sa útroby poleptajú vlastne dvakrát. Pri dnešnej dostupnosti lekárskej pomoci by som dilemu „vracať či nevracať“ radšej vôbec neriešila. V každom prípade treba najprv zavolať na číslo 155 alebo 24-hodinovú linku nášho centra. Kontakt na nás +421–2–5477 4166 si ľudia môžu uložiť aj do mobilu.

Dobre a čo lieky? Ak dieťa poje lieky, nie je lepšie dostať ich čo najskôr z jeho žalúdka von?
To je na diskusiu. Ak dieťa nájdete bezprostredne po tom, čo prehltlo tabletky, dalo by sa o tom uvažovať. Ale ak nečakane nájdete len prázdny blister od liečiva a neviete, kedy to dieťa zjedlo, riskujete, že už bude vracať malátne, upadne do bezvedomia, zvratky vdýchne a začne sa dusiť. Radšej sa riaďte tým, čo vám povedia odborníci na tiesňovej linke. Aj oni konzultujú s nami, keď treba. Mamičky by mali vedieť, že tzv. adsorbenty vlhkosti, guľôčky v papierových vrecúškach, ktoré nájdeme v novej obuvi či vo vrchnáku šumivých tabliet, sú neškodné. Podobne ako pár glgov z bublifuku. Dieťa sa nanajvýš pokaká. Netoxické sú takisto svietiace náramky a tyčinky či hlavičky zápaliek.

V súvislosti s tými zápalkami mi napadá, že v domácnostiach, kde sa fajčí, majú často voľne položené aj škatuľky s cigaretami. A ohorky z cigariet niektoré deti s obľubou jedia v parku…
Tieto prípady nie sú smrteľné, ale v ohorku cigarety sa nachádza až do 7 mg nikotínu, čo je asi 25 % z celej cigarety. Mám tu prípady, keď jednoročný chlapec zjedol pol cigarety, bol malátny, mal búšenie srdca, vysoký tlak. Dvojročný chlapček po zjedení cigarety vracal, mal bolesti brucha, vysoký tlak a bol nepokojný. Pozor aj na elektronické cigarety a tekutinu, ktorú obsahujú. Nikotín je droga.

Túto sezónu sa už objavil aj prípad uhryznutia vretenicou, hoci v našich podmienkach sú to skôr príbehy z radu mediálnych „pikošiek“. Dostal sa aj ku vám?
V poslednom období sme konzultovali prípad uhryznutia hadom, ale napokon to nebola vretenica, ale užovka. Volala mi pani doktorka z nemocnice na strednom Slovensku, že sanitka priviezla pána, ktorý bol v lese na hubách. Uhryzol ho had a ako vraj rozoznajú, či ide o vretenicu, alebo užovku. Vysvetľujem jej, že vretenica má dva pohyblivé zuby, takže urobí dve ranky asi centimeter od seba. Niekedy však zasiahne kožu len jedným zubom a nemusí vypustiť ani jed, to je tzv. suché uhryznutie. Pacienta preto treba pozorovať v nemocnici, protijed sa nedáva automaticky, ale podľa príznakov. Naopak, užovka má množstvo malých zúbkov. Otvorte mu ústa! počujem kričať doktorku na druhej strane linky. Preboha, komu, pacientovi? Načo? pýtam sa. Napokon z toho vyplynulo, že sanitka priviezla aj odseknutú hlavu hada, ktorý pána uhryzol. Tak mu skontrolovali papuľu. Vretenica má zvislé, elipsovité zrenice, zatiaľ čo užovka ich má okrúhle, dodávam, keď som pochopila, o čo ide. Otvorte mu oko! vydala komusi pokyn doktorka. Ubezpečili sme sa, že išlo naozaj o užovku a pán odišiel domov. A obidve sme sa na tom dobre zasmiali.

PharmDr. Silvia Plačková, PhD., MPH

PharmDr. Silvia Plačková, PhD., MPH Foto: archív S. Plačkovej
PharmDr. Silvia Plačková, PhD., MPH PharmDr. Silvia Plačková, PhD., MPH

Je absolventka Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave, členka Európskej asociácie toxikologických centier a klinických toxikológov, autorka a spoluautorka domácich a zahraničných odborných publikácií. Prednáša na Farmaceutickej fakulte UK a Slovenskej zdravotníckej univerzite. Je spoluautorka monografie Intoxikácie hubami, rastlinami a živočíšnymi toxínmi a knihy Neotrávte sa! vydavateľstva Ikar. V roku 1992 sa stala vedúcou Národného toxikologického informačného centra (NTIC) v Bratislave.

Počet telefonátov na 24-hodinovú konzultačnú službu pri akútnych intoxikáciách stúpol z 280 telefonátov v roku 1987 až na 4 836 v minulom roku. Telefonáty zo strany laickej verejnosti tvoria už takmer 30 %. Viac informácií na www.ntic.sk.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #jed #otrava #prázdniny #hubárstvo #PharmDr. Silvia Plačková