Predsedníčka Slovenskej ortodontickej spoločnosti MUDr. Irena Klímová z Bratislavy má ešte širší záber, pracuje aj v rázštepovom centre a zaoberá sa aj prípadmi detí s rázštepmi pier a podnebia a závažnými chybami zhryzu, ktoré si vyžadujú chirurgickú liečbu.
Existujú štatistiky, koľko detí dnes chodí na čeľustnú ortopédiu, resp. má nejaký funkčný či estetický problém v ústach?
Neviem vám povedať absolútne čísla, ale takmer polovica detí a mladých ľudí do 18 rokov potrebuje strojček na zuby. Pravdepodobne je to tým, že nároky pacientov na estetiku, ale aj funkčnosť chrupu sa zvyšujú. To, čo sa ešte donedávna považovalo za prijateľné, dnes už chcú pacienti riešiť. Nie vždy ide o závažný problém, môže ísť o drobnosť v úsmeve, ktorou by sme sa v minulosti nezaoberali.
Kto by mal vlastne dieťa poslať ku čeľustnému ortopédovi?
Môže to byť pediater alebo zubný lekár. Objednať dieťa však môže aj samotný rodič, ak si myslí, že jeho potomok má nejaký problém. Nie som si istá, ako je to u iných čeľustných ortopédov, ale ja odporúčanie od lekára nevyžadujem, pacienta vyšetrím a zoberiem ho do liečby na základe diagnózy, ktorú u nás stanovíme.
Čo by si mali rodičia všímať na svojich deťoch? Len málo z nich si asi uvedomuje, že v ústach jestvujú väčšie problémy ako štandardne krivé zuby, ktoré vidieť pri úsmeve.
Podstatne závažnejší problém môže vzniknúť, ak dieťa neustále dýcha ústami. To omnoho väčšmi ovplyvní ďalší rast čeľustí a tváre a ak sa to nerieši v ranom veku, podstatne ťažšie sa to upravuje. Problémom môže byť aj cmúľanie palca či cumlíkov, podkladanie pery pod horné zuby, jazyka medzi zuby a podobne.
Rodičia by si teda mali všímať, či ich dieťa v noci nechrápe, či dýcha nosom, pretože aj veľká nosová mandľa môže mať vplyv na vývoj čeľustí?
Presne tak. Treba si uvedomiť jednu vec – dieťa, ktoré dýcha nosom, má väčšinu dňa a v noci, keď nerozpráva, zatvorené ústa. Jazyk leží tak, že sa čiastočne opiera o podnebie. Tlak jazyka pomáha rozvíjať horné zuboradie. Ak dieťa dlhodobo dýcha ústami, tlak jazyka odpadne a prevládne tlak líc. Líca však neumožnia, aby horná čeľusť rástla dostatočne do šírky. Takéto deti majú úzke horné zuboradie a pre menej miesta majú často „stesnané“ alebo dopredu vyklonené rezáky. Často mávajú vysoké, tzv. gotické podnebie a dlhšiu dolnú tretinu tváre. Netreba to podceňovať, pretože sa to odrazí aj na tom, ako dieťa vyzerá! Tvárička nerastie harmonicky dopredu, ale smerom nadol, dieťa má dozadu „ubiehajúcu“ bradu, čo nevyzerá pekne. Samozrejme, nestane sa to v priebehu dvoch mesiacov, rast trvá roky. Ak sa však odstráni prekážka dýchania nosom, dá sa tomu zabrániť. Rodičia to však často neriešia, a keď sem príde 15-ročný tínedžer s ukončeným rastom tváre, už je neskoro to nejako ovplyvňovať.
Z toho som pochopila, že musíte spolupracovať aj s inými odborníkmi ako štandardným stomatológom, napríklad so špecialistom na ORL.
Pri vyšetrení si u pacientov nevšímame len zuby. Vnímame držanie jeho tela, ako dýcha, ako vyslovuje. Ak zistíme, že má poruchu nejakej funkcie, ktorá ovplyvní aj rast čeľustí alebo polohu zubov, žiadame o spoluprácu odborníkov na ORL, logopédov a podobne.
V akom veku dieťa najčastejšie dostáva strojček? Väčšina ľudí má zakódované, že sa riešia až trvalé zuby.
To závisí vždy od konkrétneho prípadu a odchýlky v chrupe. Malá skupina detí začína s liečbou už v mliečnom chrupe, tam však nikdy nejde o estetiku, čiže rovné zúbky, ale o úpravu funkcie čeľustí. Často sa používajú jednoduché prefabrikované pomôcky. Ak si dieťa napríklad dlho cmúľalo palec alebo dýchalo ústami – a teraz je potrebné natrénovať si dýchanie nosom – dávame mu tzv. vestibulárnu clonu. Je to gumová platnička, ktorá sa vloží do ústnej predsiene a dieťa ju drží perami. Opiera sa o rezáky, mierne ich sklápa, trénuje napätie pier a dieťa s ňou nemôže dýchať ústami, musí dýchať nosom. Na čeľustnú ortopédiu by taktiež mali prísť deti ešte s mliečnym chrupom, ktoré majú obrátený zhryz, to znamená, keď dolné zuby hryzú pred hornými. Takéto deti chceme vidieť čím skôr. Väčšina detí však potrebuje strojček v zmiešanom alebo až stálom chrupe. Prvá návšteva je možno vhodná tak okolo deviateho roku veku. Neznamená to však, že každé dieťa hneď dostane strojček. Veľa detí len zaevidujeme, pozrieme sa im do úst a objednáme ich o pol roka alebo o rok na kontrolu, ako sa to vyvíja. Rodič nie je kvalifikovaný posúdiť, kedy dieťa potrebuje strojček.
Foto: SHUTTERSTOCK
Existuje aj skupina dojčiat, ktoré potrebujú strojček vo veľmi ranom veku. A práve vy sa im už roky venujete…
Postup, o ktorom hovoríte, sa nazýva predoperačná príprava. Ide o prípravu bábätka, ktoré sa narodilo s rázštepom pery a podnebia, na prvú operáciu. Cieľom tejto prípravy je vyformovať hornú čeľusť rozdelenú rázštepom do pravidelného oblúka. Rázštep pery a podnebia totiž znamená nielen prerušenie čeľustného oblúka, ale tieto dva segmenty sú od seba aj veľmi vzdialené, často asymetricky uložené. V posledných dvanástich rokoch robíme dokonca aj formovanie nošteka ešte pred samotnou operáciou. Rázštep na tvári má totiž vplyv aj na tvar nošteka, nosová dierka na strane rázštepu býva široká, „oploštená“, nos je asymetrický. Počas prvej operácie takéhoto rázštepového dieťatka chirurg uzatvára peru a formuje aj nos. Omnoho ľahšie sa mu operuje, ak ten noštek ešte pred zákrokom vyrovnáme a takisto k sebe priblížime dve rázštepom prerušené časti čeľustného oblúka. Tento postup jestvuje od roku 1998 a začali ho robiť v New Yorku. Vďaka nemu je neskôr potrebný menší počet operácií na úpravu tvaru nosa. Takéto deti majú krajšie nosy a nepotrebujú toľko korektívnych zákrokov.
Takže dokážete čiastočne zodvihnúť „spľasnuté“ nosové krídlo len s pomocou strojčeka, bez chirurgického rezu? To je neuveriteľné.
Áno, v prípade novorodencov s rázštepom pery aj podnebia. Pôvodne sme k sebe približovali len dve rozdelené časti podnebia. Novorodenecký strojček je vlastne živicová platnička, ktorá sa vloží dieťaťu do úst. Ak má jednostranný rázštep, trčí z neho jeden kovový „fúzik“, ktorý sa vkladá do nosovej dierky. Ak má rázštep obojstranný, výčnelky sú dva. Dá sa to však urobiť len veľmi skoro po narodení, keď sú chrupavky nosa elastické, pretože obsahujú veľa kyseliny hyalurónovej. Pre rodičov to nie je jednoduché, najmä ak nie sú z Bratislavy, pretože musia našu ambulanciu navštevovať pred prvou operáciou v asi dvojtýždňových intervaloch, aby sme aparát aktivovali. Prvá operácia, zošitie pery a úprava nosa, sa v rázštepovom centre v Bratislave robí približne v troch mesiacoch veku.
Prejdime od tejto problematiky opäť k väčším deťom. Prečo je dôležité, aby dieťa malo zdravý mliečny chrup?
Mliečne zuby majú svoje opodstatnenie nielen pre spracovanie potravy, ale aj preto, aby čeľuste normálne rástli. Treba sa o ne starať od prvého zúbka, musia totiž v ústach vydržať dostatočne dlho. Ak na niektorom mieste mliečny zub chýba, čeľusť tam menej rastie a stráca sa priestor pre stály, trvalý zub. Mliečne stoličky musia v ústach vydržať do 10–12 rokov dieťaťa a ak je nevyhnutné vytrhnúť ich z dôvodu hlbokého kazu už v ôsmich rokoch veku, má to následky. Preto stomatológovia tak zdôrazňujú ústnu hygienu, zloženie stravy, pravidelné návštevy zubného lekára. Nie je pravda, že mliečne zuby sa neopravujú, kaz sa dá ošetriť aj na mliečnych zuboch, najmä, ak je malý. Dokonca, ak sa zachytí len v štádiu „bielej škvrny“, odvápnenej skloviny, možno to miesto zachrániť s pomocou zubného gélu s obsahom aminfluoridu. Dôležité je však jedno – prvá skúsenosť dieťaťa u stomatológa by mala byť pozitívna. Ak je už pri prvej zubnej prehliadke lekár nútený robiť bolestivý zákrok, s malým pacientom sa do budúcnosti bude veľmi ťažko pracovať. S prehliadkami preto treba začať včas, od prvého roka veku.
Strojčekov na zuby je veľmi veľa druhov. V zásade ich však možno rozdeliť na fixné a snímateľné?
To sú dve základné skupiny. Snímateľné strojčeky, najmä tie objemnejšie, používame predovšetkým v období zmiešaného chrupu na ovplyvnenie vzájomného vzťahu čeľustí. Sú však snímateľné aparáty, ktoré sa dajú použiť aj v stálom chrupe a niekedy sme schopní vyrovnať s nimi aj jednotlivé nepravidelné zuby. Dnes napríklad máme skupinu snímateľných aparátov v podobe neviditeľnej priesvitnej fólie, ktoré slúžia na vyrovnanie zubov aj v dospelom veku. Táto fólia je síce snímateľná, nosí sa však permanentne s výnimkou jedenia a čistenia zubov. Výhoda je teda v možnosti lepšej hygieny a v estetike – nie je príliš nápadná. Ide však o nadštandard, ktorý je na naše pomery drahý a rozhodujú sa preň najmä dospelí. Nie je, samozrejme, vhodná pre všetky prípady. U detí sa do fólie, ale aj iných snímateľných strojčekov dá zabudovať čip, ktorý meria dobu nosenia aparátu.
Dnes je v detskom veku dokonca módne nosiť fixný aparát. To sú tie známe želiezka nalepené spredu na zuboch pozostávajúce zo systému zámočkov a drôtika.
Áno, ide o systém zámočkov, tzv. brekiet, ktoré sa nalepia na zubnú sklovinu. Slúžia na pripevnenie drôtika. Drôtený oblúk je vlastne aktívna časť aparátu. Počas liečby ich vymeníme niekoľko. Prichytený môže byť s pomocou farebných gumičiek, čo je pre deti atraktívne, pretože si zakaždým môžu vybrať inú farbu. Zámočky nalepené na zuboch môžu byť aj z priesvitného materiálu – napr. z plastu alebo keramiky. Najmä dospelým záleží na tom, aby bol aparát čo najmenej viditeľný. Najradšej však máme kovové brekety, ktoré sú pre mechaniku liečby najvýhodnejšie. Ak však pacient uprednostní priesvitné, vieme mu vyhovieť.
Jestvuje aj strojček, ktorý sa dá nalepiť na vnútornú stranu zubov? To by vyriešilo veľa problémov s estetikou.
Existuje aj takýto typ liečby, hovorí sa jej linguálna technika. Je pomerne zložitá aj finančne základná, pretože ak má byť dostatočne účinná, treba každú súčiastku vyrobiť individuálne na konkrétny zub, čiže na mieru. Je preto menej rozšírená, ale aj na Slovensku máme kolegov, ktorí sa na ňu špecializujú. Z estetického hľadiska je naozaj výhodná, pretože na prednej ploche zubov sa nič nenachádza a ak si na ňu pacienti zvyknú, nie sú až takí viazaní na to, kedy dáme konečne strojček dole. Privykacie obdobie pri takejto technike je podstatne dlhšie, pretože nositelia strojčeka spočiatku pociťujú diskomfort, čo sa týka odierania jazyka aj výslovnosti. Čistenie je takisto náročnejšie, na druhej strane, ak aj dôjde k poškodeniu skloviny, spredu nie je nič vidieť.
O možnom poškodení skloviny sa často hovorí v súvislosti s nalepovaním a snímaním zámočkov pri fixných aparátoch. Ako je to v skutočnosti?
To, že samotný fixný aparát alebo lepidlo, ktorým pripevňujeme na zuby zámočky, poškodí zuby, je mýtus. Niektoré lepidlá dokonca obsahujú fluór a jeho ionty sa postupne vylučujú do okolia. Ak je sklovina zuba poškodená, je to vždy v okolí zámočka, kde si pacient dostatočne nečistil zuby. My na zuby pripevníme súčiastku a drôtik, čím, prirodzene, vzniknú ťažšie prístupné miesta. Tie je nevyhnutné dočisťovať špeciálnymi jednozväzkovými a medzizubnými kefkami, ktoré sú na to určené. Každý zub je potrebné čistiť zvlášť! Inak tam ostane povlak a baktérie poškodia povrch zuba. Biele kriedové škvrny sú najväčšmi viditeľné po tom, čo strojček snímeme, keď sa ukáže rozdiel medzi pôvodnou zdravou sklovinou pod zámočkom a na mieste, kde je sklovina poškodená usadeninami z jedla. To je najväčšie riziko čeľustno-ortodontickej liečby, a preto kladieme taký veľký dôraz na ústnu hygienu.
Vy máte dentálnu hygieničku priamo v ambulancii. Je štandardom, aby dieťa so strojčekom v ústach chodilo na dentálnu hygienu? Ako často?
S fixným aparátom je optimálne navštevovať dentálnu hygieničku každé tri mesiace. Sú však deti, ktoré to nepotrebujú a čistia si zuby so strojčekom tak dobre, že dentálnu hygienu im stačí urobiť raz za pol roka. Iným deťom by sa zišlo dočistiť zuby aj každý týždeň. Je to veľmi individuálne. My už pri snímaní odtlačkov robíme každému pacientovi inštruktáž správneho čistenia zubov. Po nasadení aparátu ju zopakujeme už zameranú na čistenie fixného aparátu a používanie odporúčaných pomôcok. Myslím, že v ortodontických ambulanciách by to mal byť štandard. Ak pri kontrolách vidíme, že hygiena stále nie je správna, musí dieťa prísť na dentálnu hygienu opakovane – aj keď uplynul len krátky čas od poslednej návštevy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zubný lekár MUDr. Pavol Andel z Hlohovca pre Dobré zdravie povedal, že lepšie je mať zuby krivé a zdravé ako rovné a pokazené. Chcel tým povedať, že pacienti, ktorí nedokážu udržať dostatočnú ústnu hygienu, by strojček nosiť nemali. Čo si o tom myslíte?
S tým súhlasím. Sú pacienti, u ktorých s liečbou nezačneme, kým hygienu ústnej dutiny nezvládnu. Musia chodiť na kontroly opakovane a až keď vidíme, že sa zuby naučili správne čistiť, môžeme im nasadiť strojček. Stáva sa tiež to, že pacientovi musíme aparát sňať predčasne práve z dôvodu zlej hygieny. Stráca tak čas aj peniaze investované do strojčeka.
Na čo majú byť pacienti pripravení? Koľko asi trvá liečba fixným aparátom?
Skúsenosti ukazujú, že priemerne dva roky. Sú však pacienti, ktorí musia mať strojček aj tri roky i takí, čo ho potrebujú rok. My sa u pacienta snažíme odhadnúť čas potrebnej liečby, nie vždy sa to však presne dá. Ovplyvňuje to typ kosti aj odchýlka, ktorú má. Niekedy potrebujeme, aby mu čeľuste rástli a k rastu dôjde o čosi neskôr, ako sme predpokladali. Ak teda niekto ide do liečby, nemal by byť fixovaný na nejaký termín. Pre ošetrujúceho lekára je veľmi nepríjemné, ak sa ho pri každej návšteve pacient pýta: A kedy mi už dáte dole strojček? My tiež nie sme radi, ak to trvá pridlho, lenže nie vždy sa to darí tak rýchlo, akoby sme si želali. Ešte je dôležité uvedomiť si fakt, že u väčšiny pacientov fixný aparát z estetického hľadiska rýchlo vyrovná predné horné zuby. Tie sú pre väčšinu ľudí najdôležitejšie. Následne však dosť dlho trvá úprava zuboradí, aby do seba správne zapadali aj bočné zuby. Ak by sme liečbu skončili predčasne, výsledok nebude stabilný. Strojček snímeme a problém sa vráti naspäť. Preto chceme liečbu dotiahnuť do dokonalosti, aby bol ten výsledok čo najstabilnejší. Nie je to preto, že si chceme silou-mocou udržať pacienta. Pacientov máme naozaj dosť.
Práve z dôvodu, aby bol výsledok stabilný, existuje tzv. udržiavacia liečba. Aj v tejto fáze môžu byť strojčeky fixné aj vyberateľné, však?
Áno, tzv. udržiavací strojček je fixný alebo vyberateľný strojček, ktorý je potrebné nosiť rôzne dlhý čas po sňatí fixného aparátu – počas dňa alebo v noci. Jednou z možností je podlepiť predné zuby z vnútornej strany úst, čiže zo strany jazyka špeciálnym drôtikom. Ďalšou možnosťou je nosenie vyberateľných platničiek či fólií, ktoré sa napríklad na noc nasadia na zuby. Každý čeľustný ortopéd je zvyknutý pracovať s iným typom udržiavacích strojčekov. Bohužiaľ, v niektorých prípadoch, najmä u starších ľudí, je jedinou zárukou stability výsledku doživotné nosenie udržiavacieho strojčeka počas niekoľkých nocí v týždni.
Je rozdiel v čeľustno-ortodontickej liečbe u detí a dospelých?
Percento dospelých v našich ambulanciách sa zvyšuje. Sú to ľudia, ktorí v detstve buď strojček vôbec nenosili, alebo nosili a liečba bola nedostatočná. Prípadne mali problém, ktorý v minulosti ešte nebolo možné riešiť a dnes sú možnosti širšie. Dospelí teda tvoria výraznú časť našej klientely. V ich prípade častejšie siahame k fixným aparátom alebo k systému priesvitných fólií, pretože si to finančne môžu dovoliť a jestvuje predpoklad, že budú disciplinovanejší a strojček budú naozaj nosiť. Liečba je rovnaká ako u dieťaťa, len s tým rozdielom, že v prípade dospelých už nemôžeme počítať s rastom kosti ako s pomocníkom. Ak treba výraznejšie zmeniť polohu čeľustí, spolupracujeme s chirurgom.
Ďalšou skupinou pacientov sú už starší ľudia, ktorým sa zuby poposúvali následkom parodontitídy. Kamarátke sa urobila medzierka medzi hornými jednotkami a zároveň sa jej zuby vysúvajú smerom von. Dajú sa riešiť aj takéto problémy?
Určite. Aj takýchto pacientov pribúda a riešime ich vždy v spolupráci s parodontológmi. Vyrovnať zuby je možné aj v prípade pacientov s poškodeným parodontom, čiže závesným systémom zubov, v prvej fáze však musíme odstrániť zápal a zubný kameň. Až potom môžeme zubami začať hýbať. S pomocou strojčeka ich vrátime do správnej polohy a zafixujeme, aby sa nemohli vrátiť naspäť, lebo tam, kde je už menej kosti, zuby sa ľahšie rozostupujú. Zafixujeme ich teda tzv. fixnými retainermi a k tomu sa niekedy nosí snímateľný udržiavací strojček – často aj doživotne. Najdôležitejšia je však hygiena, teda aby parodontológ naozaj ošetril aj ťažko prístupné miesta medzi zubom a ďasnom, tzv. parodontálny vačok, ktorý si pacient nevie vyčistiť. Na zube nesmie byť kameň, pretože ak hýbeme zubom v kosti a bol by obalený zubným kameňom, môžeme zub poškodiť.
A dajú sa posúvať aj okorunkované zuby?
Na protetických prácach niekedy horšie držia súčiastky, ale vieme s tým pracovať.
Ako je to s úhradami zo strany zdravotnej poisťovne? Je známe, že pacientom do 18 rokov veku zdravotná poisťovňa na čeľustno-ortodontickú liečbu prispieva, neskôr sa už všetko hradí výlučne z vlastného vrecka.
Existujú tri skupiny pacientov podľa závažnosti odchýlky. Najvyššiu úhradu zo zdravotného poistenia majú pacienti so závažnými chybami zhryzu a čeľustí, napríklad spomínaní s rázštepmi pier a podnebia, ťažkými vrodenými chybami tváre a podobne. Tam sa liečba do veľkej miery hradí bez obmedzenia veku, pretože veľa vecí sa v spolupráci s chirurgom rieši až po úplnom ukončení rastu – preto je tu výnimka z vekovej hranice. Do ďalšej skupiny s čiastočnou úhradou zo zdravotného poistenia patria bežní pacienti s presne definovanými chybami zhryzu, tam patrí väčšina z nich. A potom je tu skupina dospelých, ale aj detí, ktorí majú len estetickú odchýlku. To sú samoplatcovia bez ohľadu na to, či ide o dieťa, alebo dospelého.
Tie doplatky sú pre rodinu so štandardným príjmom pomerne vysoké aj v prípade dieťaťa v „béčkovej“ kategórii. Už ani nehovoriac o tom, ak je v rodine takýchto detí viac.
Na začiatku liečby urobíme vždy fotografie, odtlačky zubov, rtg a pripravíme návrh liečebného plánu aj rozpočet. Pacient prichádza na konzultáciu liečebného plánu, kde mu, resp. rodičovi vysvetlíme, akým typom aparátu navrhujeme riešiť odchýlku a koľko to bude stáť. Doplatky za dvojročnú liečbu sa postupne nazbierajú na stovky eur, táto liečba je drahá. Áno, pripúšťam, ani tá časť, ktorú si hradí samotný pacient, nie je lacná. Je to však rozdelené v priebehu času do viacerých platieb. Väčšiu sumu zaplatí pri nasadení aparátu. U nás v ambulancii nezvykneme lepiť v jeden deň horný aj spodný fixný aparát. Ďalšiu väčšiu sumu naraz platí vtedy, keď strojček snímame a zhotovujeme udržiavací strojček.
Kamarátka má dve školáčky s nasadenými fixnými aparátmi. Jej čeľustná ortopédka rozviazala zmluvu s poisťovňami, a keďže odmietla všetko hradiť ako samoplatkyňa, hľadala iného špecialistu, ktorý má uzatvorené zmluvy s poisťovňami. Mala veľké problémy, pretože dievčatá nikto nechcel prijať do liečby.
Hovoríme tomu transfer pacientov. Stretávame sa s tým, že ľudia sa sťahujú, že už liečený pacient k nám odniekiaľ prichádza, alebo musíme „nášho“ odovzdať inému čeľustnému ortopédovi. Vtedy vypracúvame výpis z dokumentácie, aký bol plán liečby, v akom štádiu sa pacient práve nachádza. Máte pravdu v tom, že každý lekár najradšej pracuje svojím systémom a ak príde pacient s už nalepeným strojčekom, obyčajne má iný typ zámkov, aký som ja zvyknutá používať. Väčšinou si s tým však vieme poradiť. Druhou vecou sú limity zdravotných poisťovní. Všeobecná zdravotná poisťovňa a Dôvera nás limitujú, máme finančný balík na mesiac bez ohľadu na to, či mi z tej poisťovne príde viac alebo menej pacientov. Preto môžeme do mesiaca ošetriť len určité množstvo pacientov z týchto dvoch poisťovní. Nelimituje nás jedine Union.
Oplatí sa rodičovi, ak deťom so strojčekom zmenia zdravotnú poisťovňu z hľadiska doplatkov za liečbu?
Ani nie. Z hľadiska doplatkov zo strany pacienta je rozdiel medzi poisťovňami minimálny.
V ambulancii vám visí upozornenie, že ak pacient nepríde pol roka na kontrolu, zdravotná poisťovňa mu nebude hradiť ďalšiu liečbu. Ako je to myslené?
Týka sa to pacientov, u ktorých sme začali liečbu, majú chodiť pravidelne na dohodnuté kontroly, pretože sa v ústach niečo robí a oni sa šesť mesiacov neukážu. Nejde o situáciu, keď dieťa ešte v ústach nemá strojček a čakáme, kým napríklad narastie trvalý chrup. Tie dôvody, prečo si ho pozveme až, povedzme, o rok, môžu byť rôzne. Ak je potrebné liečbu prerušiť z indikovaných dôvodov, urobí sa záznam v dokumentácii a poisťovňa, samozrejme, bude liečbu hradiť aj neskôr.
S akými najčastejšími problémami sa stretávate po nalepení fixného aparátu?
Každý pacient má po nalepení fixného strojčeka pravdepodobne citlivejšie až bolestivé zuby, môže mať podráždené pery či sliznicu líc. Ako prvú pomoc im dávame vosk, ktorým je možné zakryť mechanicky dráždiace časti strojčeka. Neskôr si na to sliznice v ústach zvyknú. Takisto sa môže stať, že sa nejaká súčiastka odlepí, najmä v úvode, kým sa pacient naučí kontrolovať príjem potravy, zvykne si na to, že nesmie hrýzť napríklad mrkvu, tvrdé hrianky a podobne.
A čo častejší výskyt áft či situácia, keď je potrebné vybrať mandle, prípadne ošetriť boľavý zub?
Pri ľuďoch, ktorí trpia na afty, môže byť dráždenie strojčekom naozaj spúšťačom a máme pacientov, kde je to problémom (článok o aftách nájdete na str. 9 -pozn. aut.). Aj zubný kaz je možné ošetriť, hoci sa snažíme o takú hygienu, aby pacient so strojčekom v priebehu liečby nijaké ďalšie kazy nemal. Ak je však potrebné vymeniť výplň či vzplanie nejaký zápal na koreni zuba, dá sa dohodnúť na termíne, keď časť strojčeka dočasne snímeme, pacient ide k svojmu stomatológovi a zas sa vráti k nám. Najproblematickejšie sú, samozrejme, zuby, ktoré už mali pred liečbou nejaký problém. Aj preto sa na úvod vždy robí rtg a liečba by sa mala začať až u ošetreného pacienta, ktorý v ústach nemá nijaký akútny ani chronický problém a má perfektne zvládnutú ústnu hygienu.
Foto: archív MUDr. Ireny Klimovej
MUDr. Irena Klímová
Je absolventkou Fakulty všeobecného lekárstva Karlovej univerzity v Prahe, odbor stomatológia. Zo stomatológie atestovala v roku 1986, nadstavbovú atestáciu z čeľustnej ortopédie si urobila v roku 1993. Pracovala na I. stomatologickej klinike v Bratislave, neskôr v čeľustno-ortopedickej ambulancii rázštepového centra pri Klinike plastickej chirurgie LF UK v Bratislave. Doteraz je členkou rázštepového tímu lekárov. Od roku 1998 prevádzkuje neštátnu čeľustno-ortopedickú prax. Pracuje aj ako externý pedagóg, podieľa sa na špecializačnej príprave čeľustných ortopédov.