Aká bola vaša cesta k povolaniu „gynekológ-pôrodník“? Bola túžbou?
Gynekológom som chcel byť už od základnej školy. Letné prázdniny som trávil v práci u mamy-anesteziologičky. Čítal som si tam lekárske knihy. A na Lekárskej fakulte som už od prvého ročníka v rámci študentskej vedeckej činnosti pracoval na gynekologicko-pôrodníckej klinike.
Viacmenej žiadne iné povolanie neprichádzalo do úvahy…
Nikdy som nad tým neuvažoval. Prišlo to prirodzene, nebolo to premyslené. Gynekológia mi bola blízka, vlohy som zrejme zdedil po starom otcovi, ktorý bol tiež gynekológ, vynikajúci špecialista vo svojej dobe. Ako jeden z prvých skúmal vplyv ultrazvuku na tehotný organizmus, jeho článok je dodnes citovaný v medicínskej databáze Medline. Žiaľ, po zmene režimu sa tejto vedeckej činnosti musel vzdať a po návrate zo Švajčiarska sa už tejto téme nemohol ďalej venovať. Ako vieme, výsledky nielen jeho prác, boli aplikované v praxi a dnes sa ultrazvuk u tehotných žien bežne používa.
Objavili sa aj články o škodlivosti ultrazvuku. Nechoďte na ultrazvuk, spôsobuje rakovinu. Naozaj?
Zastáva sa princíp ALARA (as low as reasonably achievable), znamená to, že pacientka má byť vyšetrovaná len tak dlho a takými intenzitami ultrazvuku, ako je to najnevyhnutnejšie. Ultrazvukových vyšetrení v tehotenstve by nemalo byť veľa a nemali by byť zbytočne dlhé. Na Slovensku máme odporučený postup vykonávať ich v dvanástom, dvadsiatom a tridsiatom týždni tehotnosti. V USA sú dnes moderné ultrazvukové párty, kde ultrazvukový technik približne hodinu vykonáva 3D ultrazvuk tehotnej, na čom sa zabáva celá rodina a priatelia. Treba však upozorniť na to, že ultrazvuk má aj nežiadúce účinky na plod, najmä tepelné a aj kavitačné a môže tým pádom vytvárať drobné bublinky v tkanivách plodu. Práve z týchto dôvodov sa má vykonávať v najnevyhnutnejšej miere, ako je to predpísané.
Hoci majú gynekológovia atestáciu z odboru gynekológia-pôrodníctvo, nie každý gynekológ je aj pôrodník. A to je možno práve to najzaujímavejšie. Aj podľa vás?
Pôrodníctvo je veľmi stará vedná disciplína, zaujímavá a veľmi špecifická. Už starí pôrodníci ho označovali ako ars obstretricia (pôrodnícke umenie). Okrem toho, že treba byť teoreticky zdatný, pôrodník musí byť aj zručný, pretože veľa sa tu pracuje rukami, či už pri vaginálnom pôrode alebo pri cisárskom reze. Pohotovosť a zručnosť sú extrémne potrebné a môžu zachraňovať životy nielen tehotných mamičiek, ale aj detí.
Sú matky, ktorým sa „nechce“ rodiť prirodzene, nechcú toľko trpieť, boja sa pôrodu… A preto sa chcú s lekárom dohodnúť na cisárskom reze. Aj vy sa v praxi stretávate s takýmito požiadavkami?
Samozrejme, sú pacientky, ktoré si žiadajú cisársky rez bez medicínskej indikácie. Avšak na Slovensku, ako aj vo väčšine civilizovaných krajín cisársky rez na žiadosť pacientky nie je prístupný. Cisárske rezy majú aj nežiadúce následky na zdravie nielen matky, ale aj dieťaťa. U žien, ktoré majú jazvu na maternici po cisárskom reze, sa môžu vyskytnúť problémy v budúcich graviditách – hrozí roztrhnutie maternice, porucha placentácie – placenta sa môže implantovať do svaloviny maternice v mieste starej jazvy po cisárskom reze. Stále častejšie sa stretávame aj s tehotnosťou v jazve po cisárskom reze, čo je stav ohrozujúci život tehotnej. Komplikácie sa však nevyskytujú len v tehotenstve. Ženy po cisárskych rezoch majú častejšie gynekologické ťažkosti, napríklad špinenie mimo menštruácie, bolestivú menštruáciu, zrasty v dutine brušnej, bolesti panvy a v neposlednom rade je to sterilita či infertilita (neschopnosť donosiť plod).
Ako cisársky rez ohrozí dieťa?
V súčasnosti máme k dispozícii množstvo štúdií, ktoré nám dokladujú, že plánované cisárske rezy zvyšujú riziko ochorení ako je diabetes mellitus, astma, alergie. Najnovšia štúdia poukazuje aj na vyššiu frekvenciu leukémie u detí, ktoré sa narodili plánovaným cisárskym rezom. Menej rizikový je cisársky rez po začiatku kontrakčnej činnosti, resp. odtoku plodovej vody, keď už boli spustené určité stresové mechanizmy a uvoľnili sa niektorého hormóny plodu. Jednoducho povedané, keď už dieťa vie, že má ísť von. Vtedy už veľké rozdiely medzi vaginálnym pôrodom a cisárskym rezom nie sú.
Foto: Nemocnica Košice-Šaca
Veková hranica pôrodov sa dramaticky posunula, kedysi ženy rodili v osemnástich, teraz sa veková hranica prvorodičiek ťahá k štyridsiatke. Tento úkaz tiež zvyšuje počet cisárskych rezov?
Samozrejme. Žena po tridsiatke už má iné anatomické pomery, najmä na pôrodných cestách, ktoré nie sú pre vaginálny pôrod veľmi výhodné, a preto staršie ženy rodia cisárskym rezom častejšie. Frekvencia cisárskych rezov v súčasnosti však stúpla aj z iných dôvodov. Je veľa žien, ktoré by pred niekoľkými desaťročiami nemohli byť tehotné – dnes sú po umelom oplodnení. Tiež pacientky s istými ochoreniami, ktorým lekári v minulosti neodporúčali otehotnieť a donosiť dieťa.
Pri prvom pôrode ste boli ešte ako medik, v roku 2002. Aký to bol pre vás zážitok? Nezľakli ste sa?
Nie, bral som to v pohode. Našťastie sa viem pomerne dobre odosobniť od činnosti, ktorú vykonávam, rodil som aj vlastné deti. V pôrodníctve sa v priebehu niekoľkých sekúnd môže toho veľa zmeniť, treba reagovať rýchlo a s čistou hlavou. Je to dosť stresujúce povolanie, keďže sme zodpovední za dva životy, niekedy aj tri či viac.
Máme tu rok 2016. Ak by ste to mali porovnať, čo všetko sa za ten čas zmenilo? Kedysi neboli pri pôrode muži, ani duly, už sú. Nároky sa neustále stupňujú.
V priebehu tých rokov sa toho v pôrodníctve veľa zmenilo. Ak hovoríme o starostlivosti o tehotnú ženu, znamená to čas od počatia až po koniec šestonedelia. Na našej klinike som zaviedol včasnú prenatálnu diagnostiku. Už v dvanástom týždni vieme pomocou ultrazvuku a biochemického vyšetrenia s pomerne vysokou pravdepodobnosťou určiť riziko Downovho syndrómu. Zaviedol som tiež invazívnu diagnostiku – odbery plodovej vody a choriových klkov. Obrovský posun vidím aj v empatii, ktorá prichádza zo strany personálu. Pri pôrode je tiež dôležitá dobrá atmosféra, pacientka má byť uvoľnená, vtedy totiž u nej nemôže nastúpiť veľký strach, ktorý produkuje ďalšie napätie a ešte väčšie bolesti. Takú intimitu ženy v minulosti nemali. Dnes rodia v samostatných boxoch, za účasti duly. Nemám s tým problém, ak si pacientka myslí, že ju sprievodná osoba uvoľní a priebeh pôrodu bude vďaka nej hladší. Na škodu to však môže byť vo chvíli, keď začne zasahovať do pôrodu v kritických chvíľach, keď dieťatu zlyhávajú srdcové ozvy. Musím upozorniť na to, že duly nemajú medicínske vzdelanie a najmä žiadnu zodpovednosť za rodičku a novorodenca.
Čítala som blog, ódu na vašu pôrodnicu. Okrem iného sa v ňom spomínal pôrod bez nástrihu, čo na Slovensku vôbec nie je bežné.
Vďaka tomu, že som bol aj v zahraničí, prešiel som si určitým vývojom a zistil som, že paušálne vykonávanie nástrihu epiziotómie nie je nevyhnutné. Dokonca si myslím, že je nevyhnutné len v ojedinelých prípadoch, a preto rodíme bez nástrihu. Tieto fakty potvrdzujú aj aktuálne štúdie. Hrádza sa dá pripraviť už pred pôrodom, od 36 týždňa gravidity, buď masážou alebo rôznymi pomôckami, balónikmi, ktoré dokážu pošvu a hrádzu pripraviť na pôrod. Potom nástrih netreba vykonávať a aj trhliny sú po pôrode menšie alebo žiadne. Balónik pripraví ženu aj psychicky na pocit tlaku hlavičky v pôrodných cestách.
Problém, o ktorom treba hovoriť, je aj neplodnosť. Prečo sa to podľa vás deje? Prečo sa mnohým párom nedarí?
Ak sa páru nedarí pri nechránenom pohlavnom styku otehotnieť v priebehu jedného roka, môžeme začať hľadať príčinu neplodnosti. Býva ich veľa, na strane muža, ženy, môže ísť o kombinovanú príčinu, pričom približne desať percent tvoria tzv. idiopatické príčiny (nevieme zistiť príčinu). Dôvody môžu byť aj civilizačné. Naša spoločnosť je hektická, na prvom mieste je kariéra a ľudia prestávajú sexuálne žiť. So zníženou frekvenciou sexuálnych stykov musí logicky klesnúť aj pravdepodobnosť otehotnenia. Ďalšou príčinou je aj odkladanie tehotenstva na neskorší vek, pretože vieme, že 20-ročná žena má oveľa vyššiu pravdepodobnosť otehotnenia ako 35-ročná. Tá má pravdepodobnosť otehotnenia do roka pri pohlavnom styku dvakrát do týždňa približne 17 percent. Nie je to veľa, ale táto pravdepodobnosť sa zvyšuje početnosťou pohlavných stykov.
Nehovoríte o psychike, keď to žena veľmi chce.
Určite, to tiež patrí k spomínaným faktorom. A tiež by som chcel pri tejto príležitosti upozorniť na premisu, ktorá u nás v spoločnosti stále panuje. Hovorí sa, že „za všetko môžu ženy“. Nie je to tak. V súčasnosti je to 45 na 45, pričom 10 percent tvoria nezistiteľné príčiny. U mužov sa reprodukčná schopnosť výrazne znížila oproti mužom spred 50 rokov.
Foto: archív E. Dosedla
Hovorí sa tiež, že všetko je osud, vo hviezdach… Čo má byť, to bude. Mnohé ženy sa tým upokojujú.
Osud… Osud vieme meniť modernou medicínou a oplodnením v skúmavke, dokonca už vieme embryá vyšetrovať predimplantačne.
Keď čítam na internete rôzne diskusie žien, ktoré chcú otehotnieť, už sú tehotné alebo dokonca už porodili, väčšinou tie debaty bývajú dosť naivné. Je veľa takých, ktoré dokonca netušia, čo znamená slovo ovulácia a ak by sme to zjednodušili, veľa ľudí vlastne ani nevie, ako sa robia deti, ako funguje ženské telo, koľko času má spermia oplodniť vajíčko a podobne.
To je pravda, mnohé pacientky niektoré veci nevedia, ale musím povedať, že v ostatnom čase sa čoraz častejšie stretávam s informovanými rodičkami, čo sa týka tejto tematiky. Problém skôr vidím v tom, že sa čudujú, keď im navrhujeme pohlavný styk dvakrát denne. Veď ony chodia do práce…
Dvakrát denne vravíte?
Dvakrát denne počas plodných dní.
Vážne? Existuje teória, ktorá jasne odporúča pohlavný styk raz za dva dni a to počas celého cyklu. Vraj, aby spermie „nezleniveli“ a aby boli dostatočne silné. Tak ako to vlastne je?
To nie je pravda. Stačí si porovnať vysoko vyspelé spoločnosti s primitívnymi. Prvá skupina trávi veľa času pri televízore a na sociálnych sieťach, v druhej skupine trávia ľudia radi čas spolu. Jednoznačne je to o tom.
Dokážete sa na vtipoch o gynekológoch zasmiať?
Keď mám pravdu povedať, ani neviem, kedy som naposledy nejaký počul. My gynekológovia a vôbec chirurgovia vo všeobecnosti sme asi vtipní lekári – keďže máme stresujúce povolanie, musíme sa na tom občas zasmiať, aby sme ten každodenný stres na operačnej sále trochu odľahčili.
V roku 2013 ste boli v Českej republike ocenený cenou profesora Čecha. O čo presne ide?
Od roku 2008 spolupracujem s mojim dobrým priateľom, tútorom a najmä mentorom, profesorom Caldom, ktorý ma veľa naučil. Spolupracujem s ním a s gynekologicko-pôrodníckou klinikou svetového mena, Apolinař. Chodia sa sem učiť lekári z celého sveta. Práve tieto poznatky som sa snažil aplikovať aj na našej klinike. Cena profesora Čecha je ocenením za najlepšiu publikáciu v oblasti gynekológia-pôrodníctvo a považujem za veľký úspech, že ju získal Slovák. Profesor Čech bol legendou v československom pôrodníctve, z jeho kníh sa dodnes učia všetci študenti medicíny a lekári, ktorí sa pripravujú na atestačnú skúšku z gynekológie a pôrodníctva. V mojej profesnej kariére zohrali veľkú rolu ešte ďalší dvaja ľudia, obidvaja žiaci významného československého gynekológa, profesora Poradovského. Prvým bol môj prvý primár, MUDr. Frič, ktorý ma naučil množstvo zručností v pôrodníctve, ktoré nadobudol pri svojom pôsobení v Alžírsku, a mal som aj šťastie na profesora Lukačína, ktorý ma naučil správne operovať, za čo som mu veľmi vďačný, pretože mať šťastie na správnych učiteľov je asi najdôležitejšie v kariére každého chirurga.
Foto: Ivan Fleischer
Bavíme sa celý čas o gynekológii, pôrodníctve. Čím iným ešte žijete?
Chodím hrať futbal, behám a rád fotografujem. Aj tak je však mojím najväčším hobby medicína. Aj vo voľnom čase čítam rôzne odborné časopisy a knihy a aj po dvanástich rokoch v praxi považujem svoje povolanie za to najkrajšie. Stále som motivovaný a rád chodím do práce.
Máte dve deti. Zaujíma ma, či aj gynekológ plánuje deti, či aj jemu sa môže v tomto smere nedariť.
Neboli plánované (úsmev). Podarili sa, bez akýchkoľvek ťažkostí.
MUDr. Erik Dosedla (35)
je gynekológ-pôrodník a od roku 2013 aj primár gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Nemocnici Košice-Šaca, kde sa ročne narodí 1856 detí. Prednáša na domácich a medzinárodných konferenciách. Špecializuje sa na perinatológiu, fetálnu medicínu, pričom na klinike zaviedol pokročilú ultrazvukovú prenatálnu diagnostiku a invazívnu sonografiu.
