Aká bola vaša cesta k povolaniu „gynekológ-pôrodník“? Bola
túžbou?
Gynekológom som chcel byť už od základnej školy. Letné prázdniny som
trávil v práci u mamy-anesteziologičky. Čítal som si tam lekárske knihy.
A na Lekárskej fakulte som už od prvého ročníka v rámci študentskej
vedeckej činnosti pracoval na gynekologicko-pôrodníckej klinike.
Viacmenej žiadne iné povolanie neprichádzalo do
úvahy…
Nikdy som nad tým neuvažoval. Prišlo to prirodzene, nebolo to premyslené.
Gynekológia mi bola blízka, vlohy som zrejme zdedil po starom otcovi, ktorý
bol tiež gynekológ, vynikajúci špecialista vo svojej dobe. Ako jeden
z prvých skúmal vplyv ultrazvuku na tehotný organizmus, jeho článok je
dodnes citovaný v medicínskej databáze Medline. Žiaľ, po zmene režimu sa
tejto vedeckej činnosti musel vzdať a po návrate zo Švajčiarska sa už
tejto téme nemohol ďalej venovať. Ako vieme, výsledky nielen jeho prác,
boli aplikované v praxi a dnes sa ultrazvuk u tehotných žien bežne
používa.
Objavili sa aj články o škodlivosti ultrazvuku. Nechoďte na
ultrazvuk, spôsobuje rakovinu. Naozaj?
Zastáva sa princíp ALARA (as low as reasonably achievable), znamená to, že
pacientka má byť vyšetrovaná len tak dlho a takými intenzitami ultrazvuku,
ako je to najnevyhnutnejšie. Ultrazvukových vyšetrení v tehotenstve by
nemalo byť veľa a nemali by byť zbytočne dlhé. Na Slovensku máme
odporučený postup vykonávať ich v dvanástom, dvadsiatom a tridsiatom
týždni tehotnosti. V USA sú dnes moderné ultrazvukové párty, kde
ultrazvukový technik približne hodinu vykonáva 3D ultrazvuk tehotnej, na čom
sa zabáva celá rodina a priatelia. Treba však upozorniť na to, že ultrazvuk
má aj nežiadúce účinky na plod, najmä tepelné a aj kavitačné a môže
tým pádom vytvárať drobné bublinky v tkanivách plodu. Práve z týchto
dôvodov sa má vykonávať v najnevyhnutnejšej miere, ako je to
predpísané.
Hoci majú gynekológovia atestáciu z odboru
gynekológia-pôrodníctvo, nie každý gynekológ je aj pôrodník. A to je
možno práve to najzaujímavejšie. Aj podľa vás?
Pôrodníctvo je veľmi stará vedná disciplína, zaujímavá a veľmi
špecifická. Už starí pôrodníci ho označovali ako ars obstretricia
(pôrodnícke umenie). Okrem toho, že treba byť teoreticky zdatný, pôrodník
musí byť aj zručný, pretože veľa sa tu pracuje rukami, či už pri
vaginálnom pôrode alebo pri cisárskom reze. Pohotovosť a zručnosť sú
extrémne potrebné a môžu zachraňovať životy nielen tehotných mamičiek,
ale aj detí.
Sú matky, ktorým sa „nechce“ rodiť prirodzene, nechcú toľko
trpieť, boja sa pôrodu… A preto sa chcú s lekárom dohodnúť na
cisárskom reze. Aj vy sa v praxi stretávate s takýmito
požiadavkami?
Samozrejme, sú pacientky, ktoré si žiadajú cisársky rez bez medicínskej
indikácie. Avšak na Slovensku, ako aj vo väčšine civilizovaných krajín
cisársky rez na žiadosť pacientky nie je prístupný. Cisárske rezy majú aj
nežiadúce následky na zdravie nielen matky, ale aj dieťaťa. U žien,
ktoré majú jazvu na maternici po cisárskom reze, sa môžu vyskytnúť
problémy v budúcich graviditách – hrozí roztrhnutie maternice, porucha
placentácie – placenta sa môže implantovať do svaloviny maternice
v mieste starej jazvy po cisárskom reze. Stále častejšie sa stretávame aj
s tehotnosťou v jazve po cisárskom reze, čo je stav ohrozujúci život
tehotnej. Komplikácie sa však nevyskytujú len v tehotenstve. Ženy po
cisárskych rezoch majú častejšie gynekologické ťažkosti, napríklad
špinenie mimo menštruácie, bolestivú menštruáciu, zrasty v dutine
brušnej, bolesti panvy a v neposlednom rade je to sterilita či infertilita
(neschopnosť donosiť plod).
Ako cisársky rez ohrozí dieťa?
V súčasnosti máme k dispozícii množstvo štúdií, ktoré nám
dokladujú, že plánované cisárske rezy zvyšujú riziko ochorení ako je
diabetes mellitus, astma, alergie. Najnovšia štúdia poukazuje aj na vyššiu
frekvenciu leukémie u detí, ktoré sa narodili plánovaným cisárskym rezom.
Menej rizikový je cisársky rez po začiatku kontrakčnej činnosti, resp.
odtoku plodovej vody, keď už boli spustené určité stresové mechanizmy a
uvoľnili sa niektorého hormóny plodu. Jednoducho povedané, keď už dieťa
vie, že má ísť von. Vtedy už veľké rozdiely medzi vaginálnym pôrodom a
cisárskym rezom nie sú.
Foto: Nemocnica
Košice-Šaca
Veková hranica pôrodov sa dramaticky posunula, kedysi ženy rodili
v osemnástich, teraz sa veková hranica prvorodičiek ťahá k štyridsiatke.
Tento úkaz tiež zvyšuje počet cisárskych rezov?
Samozrejme. Žena po tridsiatke už má iné anatomické pomery, najmä na
pôrodných cestách, ktoré nie sú pre vaginálny pôrod veľmi výhodné, a
preto staršie ženy rodia cisárskym rezom častejšie. Frekvencia cisárskych
rezov v súčasnosti však stúpla aj z iných dôvodov. Je veľa žien,
ktoré by pred niekoľkými desaťročiami nemohli byť tehotné – dnes sú
po umelom oplodnení. Tiež pacientky s istými ochoreniami, ktorým lekári
v minulosti neodporúčali otehotnieť a donosiť dieťa.
Pri prvom pôrode ste boli ešte ako medik, v roku 2002. Aký to
bol pre vás zážitok? Nezľakli ste sa?
Nie, bral som to v pohode. Našťastie sa viem pomerne dobre odosobniť od
činnosti, ktorú vykonávam, rodil som aj vlastné deti. V pôrodníctve sa
v priebehu niekoľkých sekúnd môže toho veľa zmeniť, treba reagovať
rýchlo a s čistou hlavou. Je to dosť stresujúce povolanie, keďže sme
zodpovední za dva životy, niekedy aj tri či viac.
Máme tu rok 2016. Ak by ste to mali porovnať, čo všetko sa za
ten čas zmenilo? Kedysi neboli pri pôrode muži, ani duly, už sú. Nároky sa
neustále stupňujú.
V priebehu tých rokov sa toho v pôrodníctve veľa zmenilo. Ak hovoríme
o starostlivosti o tehotnú ženu, znamená to čas od počatia až po koniec
šestonedelia. Na našej klinike som zaviedol včasnú prenatálnu diagnostiku.
Už v dvanástom týždni vieme pomocou ultrazvuku a biochemického vyšetrenia
s pomerne vysokou pravdepodobnosťou určiť riziko Downovho syndrómu.
Zaviedol som tiež invazívnu diagnostiku – odbery plodovej vody a
choriových klkov. Obrovský posun vidím aj v empatii, ktorá prichádza zo
strany personálu. Pri pôrode je tiež dôležitá dobrá atmosféra, pacientka
má byť uvoľnená, vtedy totiž u nej nemôže nastúpiť veľký strach,
ktorý produkuje ďalšie napätie a ešte väčšie bolesti. Takú intimitu
ženy v minulosti nemali. Dnes rodia v samostatných boxoch, za účasti duly.
Nemám s tým problém, ak si pacientka myslí, že ju sprievodná osoba
uvoľní a priebeh pôrodu bude vďaka nej hladší. Na škodu to však môže
byť vo chvíli, keď začne zasahovať do pôrodu v kritických chvíľach,
keď dieťatu zlyhávajú srdcové ozvy. Musím upozorniť na to, že duly
nemajú medicínske vzdelanie a najmä žiadnu zodpovednosť za rodičku a
novorodenca.
Čítala som blog, ódu na vašu pôrodnicu. Okrem iného sa v ňom
spomínal pôrod bez nástrihu, čo na Slovensku vôbec nie je
bežné.
Vďaka tomu, že som bol aj v zahraničí, prešiel som si určitým vývojom a
zistil som, že paušálne vykonávanie nástrihu epiziotómie nie je
nevyhnutné. Dokonca si myslím, že je nevyhnutné len v ojedinelých
prípadoch, a preto rodíme bez nástrihu. Tieto fakty potvrdzujú aj aktuálne
štúdie. Hrádza sa dá pripraviť už pred pôrodom, od 36 týždňa
gravidity, buď masážou alebo rôznymi pomôckami, balónikmi, ktoré dokážu
pošvu a hrádzu pripraviť na pôrod. Potom nástrih netreba vykonávať a aj
trhliny sú po pôrode menšie alebo žiadne. Balónik pripraví ženu aj
psychicky na pocit tlaku hlavičky v pôrodných cestách.
Problém, o ktorom treba hovoriť, je aj neplodnosť. Prečo sa to
podľa vás deje? Prečo sa mnohým párom nedarí?
Ak sa páru nedarí pri nechránenom pohlavnom styku otehotnieť v priebehu
jedného roka, môžeme začať hľadať príčinu neplodnosti. Býva ich veľa,
na strane muža, ženy, môže ísť o kombinovanú príčinu, pričom
približne desať percent tvoria tzv. idiopatické príčiny (nevieme zistiť
príčinu). Dôvody môžu byť aj civilizačné. Naša spoločnosť je
hektická, na prvom mieste je kariéra a ľudia prestávajú sexuálne žiť. So
zníženou frekvenciou sexuálnych stykov musí logicky klesnúť aj
pravdepodobnosť otehotnenia. Ďalšou príčinou je aj odkladanie tehotenstva
na neskorší vek, pretože vieme, že 20-ročná žena má oveľa vyššiu
pravdepodobnosť otehotnenia ako 35-ročná. Tá má pravdepodobnosť
otehotnenia do roka pri pohlavnom styku dvakrát do týždňa približne
17 percent. Nie je to veľa, ale táto pravdepodobnosť sa zvyšuje
početnosťou pohlavných stykov.
Nehovoríte o psychike, keď to žena veľmi chce.
Určite, to tiež patrí k spomínaným faktorom. A tiež by som chcel pri
tejto príležitosti upozorniť na premisu, ktorá u nás v spoločnosti
stále panuje. Hovorí sa, že „za všetko môžu ženy“. Nie je to tak.
V súčasnosti je to 45 na 45, pričom 10 percent tvoria nezistiteľné
príčiny. U mužov sa reprodukčná schopnosť výrazne znížila oproti
mužom spred 50 rokov.
Foto: archív E.
Dosedla
Hovorí sa tiež, že všetko je osud, vo hviezdach… Čo má byť,
to bude. Mnohé ženy sa tým upokojujú.
Osud… Osud vieme meniť modernou medicínou a oplodnením v skúmavke,
dokonca už vieme embryá vyšetrovať predimplantačne.
Keď čítam na internete rôzne diskusie žien, ktoré chcú
otehotnieť, už sú tehotné alebo dokonca už porodili, väčšinou tie debaty
bývajú dosť naivné. Je veľa takých, ktoré dokonca netušia, čo znamená
slovo ovulácia a ak by sme to zjednodušili, veľa ľudí vlastne ani nevie,
ako sa robia deti, ako funguje ženské telo, koľko času má spermia oplodniť
vajíčko a podobne.
To je pravda, mnohé pacientky niektoré veci nevedia, ale musím povedať, že
v ostatnom čase sa čoraz častejšie stretávam s informovanými rodičkami,
čo sa týka tejto tematiky. Problém skôr vidím v tom, že sa čudujú, keď
im navrhujeme pohlavný styk dvakrát denne. Veď ony chodia do práce…
Dvakrát denne vravíte?
Dvakrát denne počas plodných dní.
Vážne? Existuje teória, ktorá jasne odporúča pohlavný styk raz
za dva dni a to počas celého cyklu. Vraj, aby spermie „nezleniveli“ a aby
boli dostatočne silné. Tak ako to vlastne je?
To nie je pravda. Stačí si porovnať vysoko vyspelé spoločnosti
s primitívnymi. Prvá skupina trávi veľa času pri televízore a na
sociálnych sieťach, v druhej skupine trávia ľudia radi čas spolu.
Jednoznačne je to o tom.
Dokážete sa na vtipoch o gynekológoch zasmiať?
Keď mám pravdu povedať, ani neviem, kedy som naposledy nejaký počul. My
gynekológovia a vôbec chirurgovia vo všeobecnosti sme asi vtipní
lekári – keďže máme stresujúce povolanie, musíme sa na tom občas
zasmiať, aby sme ten každodenný stres na operačnej sále trochu
odľahčili.
V roku 2013 ste boli v Českej republike ocenený cenou profesora
Čecha. O čo presne ide?
Od roku 2008 spolupracujem s mojim dobrým priateľom, tútorom a najmä
mentorom, profesorom Caldom, ktorý ma veľa naučil. Spolupracujem s ním a
s gynekologicko-pôrodníckou klinikou svetového mena, Apolinař. Chodia sa
sem učiť lekári z celého sveta. Práve tieto poznatky som sa snažil
aplikovať aj na našej klinike. Cena profesora Čecha je ocenením za
najlepšiu publikáciu v oblasti gynekológia-pôrodníctvo a považujem za
veľký úspech, že ju získal Slovák. Profesor Čech bol legendou
v československom pôrodníctve, z jeho kníh sa dodnes učia všetci
študenti medicíny a lekári, ktorí sa pripravujú na atestačnú skúšku
z gynekológie a pôrodníctva. V mojej profesnej kariére zohrali veľkú
rolu ešte ďalší dvaja ľudia, obidvaja žiaci významného
československého gynekológa, profesora Poradovského. Prvým bol môj prvý
primár, MUDr. Frič, ktorý ma naučil množstvo zručností v pôrodníctve,
ktoré nadobudol pri svojom pôsobení v Alžírsku, a mal som aj šťastie na
profesora Lukačína, ktorý ma naučil správne operovať, za čo som mu veľmi
vďačný, pretože mať šťastie na správnych učiteľov je asi
najdôležitejšie v kariére každého chirurga.
Foto: Ivan
Fleischer
Bavíme sa celý čas o gynekológii, pôrodníctve. Čím iným
ešte žijete?
Chodím hrať futbal, behám a rád fotografujem. Aj tak je však mojím
najväčším hobby medicína. Aj vo voľnom čase čítam rôzne odborné
časopisy a knihy a aj po dvanástich rokoch v praxi považujem svoje povolanie
za to najkrajšie. Stále som motivovaný a rád chodím do práce.
Máte dve deti. Zaujíma ma, či aj gynekológ plánuje deti, či aj
jemu sa môže v tomto smere nedariť.
Neboli plánované (úsmev). Podarili sa, bez akýchkoľvek ťažkostí.
MUDr. Erik Dosedla (35)
je gynekológ-pôrodník a od roku 2013 aj primár gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Nemocnici Košice-Šaca, kde sa ročne narodí 1856 detí. Prednáša na domácich a medzinárodných konferenciách. Špecializuje sa na perinatológiu, fetálnu medicínu, pričom na klinike zaviedol pokročilú ultrazvukovú prenatálnu diagnostiku a invazívnu sonografiu.
