Sedemročný Dominik z okresu Michalovce skončil v polovici júla s popáleninami na takmer 30 percentách tela. Doma sa obaril horúcou vodou. Práve počas leta trávia deti viac času bez dozoru alebo v partii kamarátov. Stačí chvíľa nepozornosti a plné ruky práce môže mať polícia aj záchranári. Nebezpečenstvo pre ne môžu predstavovať kúpaliská, opustené budovy či trampolína.
Boris Chmel, hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, hovorí, že počas leta v opatere zdravotníkov skončí priemerne 22 detí denne. Počet zranení u detí sa počas leta každý rok zvyšuje. „Rekordné bolo vlaňajšie leto, počas ktorého sa zranilo 1 337 detí, ktoré potrebovali ošetrenie. Je to o vyše dvesto viac ako predvlani a o sto viac ako v roku 2013,“ informuje Chmel. Zároveň dodáva, že pomoc v letných mesiacoch potrebujú častejšie chlapci ako dievčatá. Záchranári najčastejšie ošetrujú zlomeniny končatín či ťažké úrazy hlavy a chrbtice. Počas leta sú tiež častejšie pády z výšky či zásah elektrickým prúdom.
Ak sa dieťaťu stane úraz, v prvom rade treba zhodnotiť situáciu. „Najprv vizuálne zhodnoťte, či je situácia vážna a je nutné zavolať pomoc. Ak áno, treba vytočiť číslo 155, kde musíte presne opísať situáciu,“ radí Chmel. Do príchodu záchranárov by sme sa podľa jeho slov mali snažiť poskytovať prvú pomoc.
Zvýšený počet detských úrazov počas leta registrujú aj v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. Námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť doktor Miloslav Hanula hovorí, že prevládajú ľahšie poranenia, najmä tržné rany či jednoduchšie zlomeniny.
„Detské úrazy sa najčastejšie stávajú počas hry. Máme zvýšený počet úrazov v súvislosti so skákaním na trampolínach či s bicyklovaním,“ vymenúva. Podľa hovorkyne Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave Dany Kamenickej pri úrazoch na bicykli sú časté zranenia hlavy. Deti často nenosia prilby, ktoré sú z hľadiska predchádzania úrazom podstatné. Doktorka Hana Filová z Fakultnej nemocnice Trnava dopĺňa, že deti sú v letných mesiacoch častejšie ohrozené aj úpalom či kolapsmi z dehydratácie." Počas leta sledujeme aj zvýšený výskyt uštipnutí detí hmyzom, vracania a hnačiek," hovorí Filová.
Ďalším zdrojom nebezpečenstva sú kúpaliská či vodné plochy. Potvrdzujú to aj nedávne prípady. V utorok 12. júla sa v rybníku pri Červenom Kláštore utopila 12-ročná školáčka. Len deň predtým prišiel o život rovnakým spôsobom v obci Lipovec mladý muž. V polovici júna sa zas na termálnom kúpalisku v Štúrove nepodarilo zachrániť štvorročného chlapca.
Nebezpečné zábavky vedú k mnohým zraneniam aj na železnici. Podľa Martiny Pavlikovej, hovorkyne ŽSR, medzi najobľúbenejšie letné aktivity detí patrí umiestňovanie kameňov na koľajnice či ich hádzanie do idúceho vlaku. Medzi zvlášť nebezpečné však patrí prebiehanie pred idúcim vlakom či lozenie po vozňoch. „Často si neuvedomujú, že ohrozujú nielen prevádzku železničnej dopravy, spôsobujú veľké finančné škody, ale najmä ohrozujú ľudské životy,“ upozorňuje Pavliková. Ako príklad uvádza prípad z marca, keď v Trnave zistili výpadok napätia v nákladnej stanici. Štrnásťročný chlapec vyliezol na rebrík cisternového vozňa a chcel sa tam odfotiť. Mladík nakoniec skončil s popáleninami a v bezvedomí v nemocnici.
Podľa slov hovorkyne Prezídia Policajného zboru Denisy Balogovej v prvej polovici tohto roka asi stovka detí spôsobila dopravnú nehodu. Najčastejšou príčinou bola nepozornosť dieťaťa či prebiehanie cez cestu mimo priechodu pre chodcov.
Typy úrazov a ich následky
- najčastejšie sú ľahké poranenia, odreniny, pomliaždeniny, hematómy, rezné rany, podvrtnutie. Časté sú aj zlomeniny, ale to je už stredný alebo aj ťažký úraz
- detské zlomeniny sú zvyčajne považované za zranenia, ktoré sa dobre a rýchlo hoja. Záleží na tom, o akú zlomeninu ide a ktorú časť tela postihuje. Zlomeniny otvorené, viacpočetné alebo postihujúce napríklad kosti hlavy, chrbtice či panvy sú veľmi závažné, a to z hľadiska hojenia aj hrozby trvalých následkov. Aj zlomenina ruky alebo nohy môže byť komplikovaná zápalom, nedostatočným zrastom a spôsobiť aj trvalé následky
- zlomenina najčastejšie vzniká následkom pádu, spolupôsobiace faktory sú tvrdé povrchy, nábytok, vybavenie ihriska, klzké povrchy, schody, balkóny a okná. Malé deti padajú z prebaľovacích plôch, stoličiek a postelí, kočíkov, odrážadiel a chodúľok. K zlomenine alebo vyvrtnutiu v kĺbe môže dôjsť aj v prípade, keď dospelý neopatrne zachytí padajúce dieťa. Deti staršie skôr utrpia zlomeninu pri páde z preliezačiek alebo pri páde z bicykla či korčúľ. Komplikované a ťažké zlomeniny sú dôsledkom dopravných úrazov, najmä pri zrážke s autom
- vdýchnutie drobných predmetov, väčšinou sprevádzané silným zovretím krku, je príčinou smrti najmä u detí vo veku šiestich mesiacov až troch rokov. Lekár má rodičov upozorniť na riziko nielen malých predmetov, ale aj tvrdých kúskov potravy, poučiť ich o prvej pomoci, zmieniť sa o nebezpečenstve plastových vrecúšok, dlhých šnúrok na oblečenie a používania mäkkých vankúšov u najmenších detí
- popáleniny a obareniny sú nielen veľmi bolestivé, ale vyžadujú dlhé liečenie a opakované zákroky. Pretože pri strhnutí horúcej tekutiny býva často zasiahnutá hlava, krk a hrudník, sú trvalé následky pre dieťa na viditeľných miestach zvlášť nepríjemné
- rezné a bodné rany sú často následkom pádu na sklo či ostré hrany. Sklo by sme mali nahradiť tvrdeným alebo iným materiálom, alebo ho polepiť fóliou
Foto: SHUTTERSTOCK
Desatoro prevencie
- Dieťa sa môže utopiť aj v 10 cm vody. Z detí, ktoré zostanú pod vodou dlhší čas a stratia vedomie, zomiera až 50 percent. Bezvedomie prichádza približne po dvoch minútach, poškodenie mozgu po štyroch až šiestich minútach. Na Slovensku sa ročne utopí okolo 20 detí. Dieťa pri kúpaní vždy sledujte a nedovoľte mu skákať do neznámej vody.
- Pre deti od pol roka do troch rokov sú nebezpečné hračky menšie ako štyri centimetre v priemere.
- Koncentrovaný úder do hlavy dokáže usmrtiť dospelého pri páde už pri rýchlosti 11 km/h, dieťa pri nižšej rýchlosti.
- Čelný náraz v rýchlosti 50 km/h do pevnej prekážky zodpovedá pádu z výšky štvrtého poschodia.
- Pri zrážke auta s cyklistom dochádza najčastejšie u cyklistu k udretiu hlavy v rýchlosti približne 25 km/h.
- Jednou zo základných príčin úmrtí a zranenia cyklistov sú poranenia hlavy, ktoré tvoria približne 80 percent všetkých vážnych poranení pri dopravných nehodách cyklistov. Cyklista, ktorý nepoužíva prilbu, má takmer sedemkrát vyššie riziko zranenia hlavy a viac ako osemkrát vyššie riziko vážneho poranenia mozgu.
- Cyklistické prilby môžu znížiť riziko úrazu hlavy o viac ako 80 percent.
- Dopravné nehody predstavujú 21¤% podiel v úrazovosti detí.
- Úrazy v domácnosti predstavujú 36-percentný podiel v úrazovosti detí. Dbajte preto na prevenciu pred pádmi, popáleninami, obareninami, úrazom elektrickým prúdom a otravami.
- Športové aktivity predstavujú 23 percent všetkých úrazov detí. Nepodceňujte ich špecifické riziká. Do hôr patrí pevná obuv, pršiplášť a náhradné oblečenie.
Úrazy a vek detí
- pre jednotlivé vekové obdobie sú charakteristické určité úrazy, možno teda odhadnúť riziká a prevenciu. Chlapci sú všeobecne náchylnejší k častejším a závažnejším úrazom ako dievčatá. Odlišný je aj výskyt úrazov: popáleniny sú sedemkrát častejšie u detí do jedného roku veku v porovnaní s 13-ročnými, dopravné úrazy sú u 15– až 19-ročných desaťkrát častejšie ako v skupine 5 až 9 rokov
- najčastejšie sa deti zrania doma a v okolí domova, a to najmä do piatich rokov veku
- najzávažnejšími druhmi úrazu detí sú dlhodobo dopravné nehody, úmyselné sebapoškodenie, utopenie a iné spôsoby udusenia. Deti najčastejšie umierajú ako spolujazdci v autách, a to najmä deti vo veku 15 až 19 rokov. Častou príčinou smrti 15– až 19-ročných detí je úmyselné sebapoškodenie (samovražda)
- domáce úrazy postihujú najviac deti do štyroch rokov
- riziko úrazu je obzvlášť vysoké vo veku od 1 do 4 rokov a potom u detí vo veku 10 až 14 rokov
- staršie deti sú viac ohrozené ako chodci alebo spolujazdci
- hry, najmä futbal, sú častým zdrojom úrazu prstov a členkov, ale aj hlavy a krčnej chrbtice, väčšinou pri kolízii a pádoch
Čo robiť, keď dieťa:
zasiahne elektrický prúd?
Okamžite privolať pomoc. Keď dieťa stratilo vedomie, uložte ho do takej polohy, aby nemalo zapadnutý jazyk. Aj keď sa vám zdá, že dieťatko je v poriadku, treba ísť okamžite k lekárovi. Ten mu spraví všetky potrebné vyšetrenia.
sa obarí?
Okamžite treba popálenie chladiť. Pustiť naň studenú vodu a potom zakryť niečím čistým, ožehleným.
vypije nejaké čistiace prostriedky?
V žiadnom prípade nevyvolávajte vracanie. Lepšie je dať dieťaťu vypiť veľké množstvo vody a takto nebezpečný prípravok zriediť.
sa zraní pri páde?
Aj ľahký pád môže byť nebezpečný. Najhoršie sú poranenia brušnej dutiny, keď môže dôjsť k poraneniam sleziny a vnútornému krvácaniu. Ak sa dieťatko po páde sťažuje na bolesti bruška, prípadne vracia alebo je apatické, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.
utrpí tržnú ranu?
Snažte sa zastaviť krvácanie. Pri menších ranách očistite okolie rany, ak je v rane nejaká špina a rana je plytká, očistite ju pod prúdom tečúcej vody. Ak je rana hlbšia, vyhľadajte lekára.
Desať tipov, ako stráviť leto s deťmi bez úrazov
- Na bicykel, korčule či skejtbord zabezpečte deťom potrebné bezpečnostné vybavenie – prilbu, chrániče, reflexné prvky.
- Pri vode majte deti stále na očiach a používajte plávacie pomôcky.
- Púšťajte ich len na trampolíny so zábranami a nenechávajte ich skákať viaceré naraz.
- Chráňte deti pred úpalom pokrývkou hlavy a nevystavujte ich priamemu slnku najmä v obedňajších hodinách.
- Nezabudnite na ochranu pokožky krémom s vysokým UV faktorom.
- Na prechádzky používajte pevnú obuv minimalizujúcu riziko pošmyknutia a pádu či podvrtnutia chodidla.
- Deti poučte – ak okolo nich lieta osa alebo sršeň, treba zostať v pokoji a neoháňať sa.
- Upozornite ich, aby v prírode nekonzumovali plody, ktoré nepoznajú.
- Na výlety si so sebou vždy berte lekárničku a mobil.
- A najmä – nepreceňujte svoje schopnosti ani schopnosti vašich detí.
Foto: SHUTTERSTOCK
Na čo by ste nemali zabúdať
Dieťa a cesta
- naučte dieťa správne prechádzať cez cestu: v prvom rade si treba uvedomiť, že dieťa nemá taký zorný uhol pohľadu ako dospelá osoba a nevie správne odhadnúť rýchlosť blížiaceho sa vozidla
- deti by sa mali pozrieť na každú stranu minimálne dva razy
- dieťa nevie správne odhadnúť rýchlosť blížiaceho sa vozidla, preto je najbezpečnejšie učiť deti, aby cez cestu prechádzali iba v tom prípade, ak nejdú žiadne vozidlá v oboch smeroch
- ak je chodník popri ceste, naučte dieťa chodiť po ňom
- dôležité je, aby vedeli správne stáť na priechodoch pre chodcov: od okraja cesty by malo stáť dieťa aspoň na dĺžku jeden a pol kroku dieťaťa
- nesmie vstupovať na vozovku spomedzi zaparkovaných vozidiel, vozidlá mu znemožňujú výhľad na cestu
- deti by mali chodiť pestro oblečené, aby boli dobre viditeľné, aktovky by mali byť z reflexného materiálu
Dieťa a bicykel
- najčastejšie sú úrazy chlapcov vo veku 10 až 14 rokov
- dieťa do 10 rokov môže na ceste bicyklovať len v sprievode dospelej osoby
- bicykel musí mať funkčné brzdy
- veľkosť a typ bicykla by mali zodpovedať veku dieťaťa a terénu, na ktorom bude jazdiť
- musí mať vždy prilbu, malo by mať aj cyklistické rukavice, pevnú obuv a vhodné oblečenie, pozor treba dávať najmä na šnúrky od topánok
- dieťa pohybujúce sa na ceste je účastníkom cestnej premávky a musí teda poznať pravidlá
- platí pravidlo vidieť a byť videný, dôležité sú teda odrazky, farebné oblečenie a reflexné prvky
- ak dieťa jazdí na bicykli, pravidelne kontrolujte technický stav bicykla
- naučte deti, aby sa bicyklovali mimo hlavných ciest
Dieťa v aute
- správne použitý bezpečnostný pás znižuje riziko usmrtenia až o 61 %
- najčastejšia príčina smrteľných úrazov detí v aute je neprimeraná rýchlosť, najmä na mokrej vozovke
Doma
- úrazy v domácnosti predstavujú 36 % podiel v úrazovosti detí
- nenechávajte deti samotné doma
- rohy stolov by mali mať ochranné kryty
- ostré predmety by nemali byť v dosahu detí
- okná by mali byť zaistené detskou poistkou
Šport
- športové aktivity predstavujú 23 % podiel v úrazovosti detí
- do hôr patrí pevná obuv, pršiplášť a náhradné oblečenie, dostatok tekutín
- deti by nemali liezť na miesta, odkiaľ by mohli spadnúť
- kamene vo vode bývajú šmykľavé
- na výletoch by mali chodiť len po značených chodníkoch
Voda
- na Slovensku sa ročne utopí okolo 20 detí a 130 dospelých
- veľa detí sa utopí alebo si poškodí krčnú chrbticu pri skoku do neznámej vody
- deti bez dozoru nikdy nesmú byť pri vode. Až 80 % detí sa utopí pri dozore svojich rodičov alebo blízkych
- pri člnkovaní vždy používajte záchrannú vestu
Škola
- po domove a športe je škola v poradí tretím najčastejším miestom úrazov
- vysvetlite deťom, že hojdanie na stoličke nie je bezpečné
- ak sa stravujú v školskej jedálni, upozornite ich, že si musia dávať pozor, aby sa nešmykli na zvyškoch jedla
- vážnym problémom je šikanovanie
Detské ihrisko
- malo by byť bezpečné a udržiavané
- naučte deti správať sa bezpečne na hojdačke či kolotoči
Zdroj: Ing. Samuel Hruškovic, národný koordinátor prevencie úrazov u detí a dorastu, dh
Úmyselné a neúmyselné
Krajinami s najvyššou mierou úmrtnosti pre neúmyselné úrazy sú podľa správy z roku 2012 (Child safety report card 2012, European Summary for 31 countries) Litva, Bulharsko a Rumunsko. Krajinami s najvyššou mierou úmrtnosti pre úmyselné úrazy sú Litva, Írsko a Fínsko.
Čo sú neúmyselné úrazy?
- neúmyselné úrazy z hľadiska ich vzniku delíme na šesť oblastí (dopravné nehody, utopenie, pády, otravy, popálenie/obarenie, udusenie/uškrtenie)
- v Európe sú hlavnou príčinou úmrtí na neúmyselné úrazy dopravné nehody, nasleduje utopenie, otravy, úmrtia v dôsledku popálenia a pády. Prieskumy tiež ukázali, že okrem dopravných nehôd takmer polovica neúmyselných úrazov sa stáva v domácom prostredí
- poradie najčastejších príčin úmrtia detí v dôsledku neúmyselných úrazov na Slovensku je toto: dopravné nehody, utopenie, pády, otravy a popálenie
- podľa údajov z roku 2012 (Child safety report card 2012) sa Slovensko podľa hodnotenia 28 krajín v Európskom regióne (okrem Luxemburgu, Cyprusu, Islandu a Malty pre malý počet obyvateľstva) nachádza na 16 mieste s mierou štandardizovaného úmrtia 9,27/100¤000 detí (priemer EÚ 9,57) zo všetkých úrazov a 8,26/100¤000 detí (priemer EÚ 7,46) z neúmyselných úrazov
- európski odborníci odhadujú, že pri uplatnení účinných preventívnych opatrení by sa mohlo predísť až 90¤% percentám úrazov a k zníženiu počtu úmrtí až o polovicu
- úmrtia vo vekovej skupine 15 až 19 rokov sú výrazne najčastejšie, viac u chlapcov ako u dievčat, na druhom mieste je veková skupina detí do jedného roka, viac u dievčat ako u chlapcov
Čo sú úmyselné úrazy?
- úrazy, ktoré sú výsledkom násilia. Násilie je definované ako „úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, hroziacej alebo skutočnej, voči sebe samému, inej osobe alebo skupine osôb, ktoré buď vyústi, alebo je veľká pravdepodobnosť, že vyústi do úrazu, smrti, psychickej ujmy, týrania alebo deprivácie“. Táto definícia násilia zahŕňa širokú škálu činov, ide nad rámec fyzických skutkov, zahŕňa hrozby, zastrašovanie, dokonca nedbanlivosť a skutky zanedbávania, hoci nemusia byť vnímané ako úmyselné
- úmyselné úrazy môžeme rozdeliť na tri hlavné typy, a to: týranie detí, násilie medzi rovesníkmi a sebapoškodzovanie
- vo významnej miere sú ovplyvnené ekonomickou vyspelosťou krajiny
- z viac ako 35-tisíc detí a adolescentov vo veku 0 až 19 rokov, ktorí každoročne zomrú v EÚ, približne 24 % alebo asi 9¤100 úmrtí je v dôsledku úrazu. Zhruba tretina týchto úmrtí je klasifikovaných ako úmyselné alebo neurčeného zámeru
- najvyššia miera úmrtnosti na úmyselné úrazy je u chlapcov vo vekovej skupine 15 až 19 rokov
- najvyššiu mieru úmrtnosti na úmyselné úrazy u chlapcov v členských štátoch EÚ a v Nórsku má Litva, u dievčat je to Nórsko
Zdroj: uvzsr.sk
Úrazy detí a mládeže
- medzi najčastejšie miesta úrazov detí a mládeže patrí domáce prostredie (36 %), športoviská (23 %), cesta (21 %) a škola, resp. predškolské zariadenia (17 %)
- chlapci majú 2-krát vyššiu úrazovosť ako dievčatá
- deti z miest boli 2-krát častejšie ambulantne ošetrené ako deti z vidieka
- úrazovosť výrazne stúpa od 10. roku a najvyššiu mieru dosahuje medzi 13. až 15. rokom života
- trvalé poúrazové následky majú skôr chlapci ako dievčatá
- najčastejšie poranená bola horná končatina
- najčastejší typ poranenia bola pomliaždenina a otvorená rana
- vo vekovej skupine jeden až tri roky bola popálenina najčastejším typom poranenia
- úrazy sa najčastejšie stali v domácom prostredí
- Najčastejším mechanizmom vzniku úrazu podľa vekových skupín je úder alebo pád, na druhom mieste je náraz na predmet či osobu, na treťom rozrezanie, bodnutie, rozdrvenie. Najčastejšie úder alebo pád postihuje 10– až 14-ročných. Rovnaká veková skupina utrpí úraz pri náraze na predmet alebo osobu. Vo vekovej skupine 0– až 4-ročných je najčastejšou príčinou vzniku úrazu tepelný účinok.
- Najčastejším dôvodom hospitalizácií je otras mozgu, zlomenina a pomliaždenina po úrazoch, ktoré sa stali doma, resp. na ceste.
- Trvalé následky sú najčastejšie po otvorenej rane, po poranení hlavy, po údere či páde v prípade úrazov, ktoré sa stanú doma.
Zdroj: uvzsr.sk