Malým pacientom sa už takmer rok venuje skupina odborníkov, ktorá vznikla z podnetu profesorky Ľudmily Podrackej, prednostky I. detskej kliniky LF UK a DFNsP Bratislava. Sú v nej združení ortopédi, endokrinológovia, nefrológovia, lekári pre metabolické ochorenia, reumatológovia, fyziatri aj neonatológovia, lebo aj predčasne narodené deti mávajú osteopéniu. Predčasne narodené deti tvoria zvláštnu skupinu v detskej osteológii. "Majú veľmi nízky fosfor a nezrelosť sa u nich môže negatívne prejaviť aj na kostnom metabolizme.
S porušenou mineralizáciou a štruktúrou kostí sa môžeme stretnúť už v predškolskom veku,“ povedala profesorka Podracká. "Je celá skupina metabolických ochorení, ktoré môžu viesť k poškodeniu kostí už v tomto veku. Veľmi dôležitou skupinou pacientov s postihnutím kostí sú deti s chronickým zlyhaním obličiek. U nich sa fosfor v krvi chorými obličkami nevylučuje a čím je dieťa mladšie, postihnutie kostí je závažnejšie. Prejaví sa kostnými deformitami a môže ovplyvňovať aj ich rast. Štruktúru kostí môžu mať porušenú aj deti so skoliózou.“
Lekári aktívne sledujú aj pacientov s poruchou výživy – napríklad deti s mentálnou anorexiou, veľa z nich má poruchu denzity kostí. Všetci títo pacienti nezávisle od svojho ochorenia môžu mať aj problém s prijímaním vápnika a vitamínu D. Aj v bežnej zdravej pediatrickej populácii sledujeme nedostatočný príjem vápnika a vitamínu D – hypovitaminózu.
"Osteoporóza v detskom veku najčastejšie vzniká v dôsledku liečby niektorými liekmi, ktoré sú síce v liečbe veľmi účinné, ale zároveň je potrebné sledovať aj ich vplyv na metabolizmus kostí. Počet detských pacientov s chronickými zápalovými a imunitnými ochoreniami narastá a tým aj počet detí, ktoré môžu byť ohrozené osteoporózou,“ povedala. Lieky, ktoré môžu mať vplyv na metabolizmus kostí, užívajú aj pacienti s chronickými obličkovými ochoreniami, zápalovými ochoreniami čreva, používajú sa v onkológii, pneumológii, po transplantáciách a pri iných ochoreniach. Veľa závisí aj od toho, v akom veku dieťa lieky užíva a v akej fáze telesného rastu a tvorby kostnej hmoty sa práve nachádza.
"Najkritickejšie je to v období puberty, keď kostra mohutnie a vytvára sa najväčší objem kostnej hmoty, ktorú si dieťa „nesie“ do ďalšieho života. Ak sa v adolescencii nevybuduje dostatočné množstvo kostnej hmoty, v dospelosti sa už nevytvorí a bude len ubúdať. Ak lieky pôsobia práve v tomto inkriminovanom období dospievajúceho veku, môžu negatívne pôsobiť na formáciu kostnej štruktúry,“ vysvetlila Podracká. Ako ďalej dodala, druhou príčinou, ktorá prispieva k vzniku osteoporózy, je výživa a treťou nedostatok pohybu.
Zlomeniny v detskom veku
Sú bežné a lekári aj rodičia sa s nimi stretávajú často. Pre definíciu detskej osteoporózy sú charakteristické opakované fraktúry, ale dôležitý je aj mechanizmus, ako k zlomenine došlo. Ak dieťa utrpí len minimálnu traumu, ktorej dôsledkom je zlomenina, malo by to budiť podozrenie, že môže mať osteoporózu. Oslabená kosť prestane plniť svoju funkciu a niekedy aj minimálna záťaž, ktorá by u zdravého dieťaťa nepredstavovala žiadne riziko, môže vyústiť do zlomeniny. "Patologické a semipatologické zlomeniny, ktoré vznikli v dôsledku zníženej denzity kostí, patria do starostlivosti ortopédov,“ hovorí profesor Milan Kokavec, prednosta Ortopedickej kliniky LF UK a DFNsP Bratislava. "Spôsob liečby patologickej zlomeniny je úplne iný ako pri traumatickej zlomenine, pri ktorej sú sila a mechanizmus úrazu adekvátne typu zlomeniny. Pri patologických zlomeninách musíme zistiť, prečo vznikli, či v dôsledku endokrinného, systémového alebo reumatologického ochorenia, či za tým nie je nádor kosti.
Pokiaľ na RTG snímke vidíme, že kosť je preriedená, takáto zlomenina sa nesmie primárne stabilizovať vnútrodreňovou fixáciou. Kosť musíme histologicky vyšetriť a ak sa potvrdí malígne ochorenie, pacient podstúpi chemoterapiu a následne poškodenú kosť nahradíme implantátom. Do definitívneho ošetrenia zlomeninu fixujeme sadrovou dlahou alebo ortézou,“ vysvetlil profesor Kokavec.
Pre detské zlomeniny je charakteristické, že sa často len nalomia bez následnej dislokácie. Zabráni tomu hrubá okostica – pevná väzivová blana na povrchu kosti, ktorá ju drží pohromade. Takúto kosť lekári zasadrujú do normálnej pozície, v ktorej sa zlomenina zahojí.
Kalcium, fosfor, vitamín D a pohyb
"V diagnostike osteoporózy je dôležité poznať metabolizmus kalcia a fosforu nielen v krvi, ale aj moči, lebo aj obličky sa významne zapájajú do metabolizmu kalcia a fosforu. Treba tiež sledovať sérovú koncentráciu vitamínu D, ten udržiava homeostázu vápnika a fosforu a napomáha budovaniu kalcia do kostí. Potom sú ešte ďalšie endokrinné systémy, a to najmä parathormón (hormón regulujúci hladinu vápnika a fosforu v krvi), ktorý sa tvorí v prištítnych telieskach. Zlatým štandardom pre potvrdenie diagnostiky je kostná denzitometria. Osteoporóza by mala byť potvrdená denzitometrickým vyšetrením. Týždenne nechávame vyšetriť 4 až 5 pacientov,“ vraví profesorka Podracká.
Po diagnostike liečba závisí od základnej diagnózy dieťaťa, napríklad znížením dávky liekov, ktoré dieťa užíva. Dôraz sa tiež kladie na substitúciu vápnika stravou alebo medikamentmi.
Dôležitou súčasťou liečby a prevencie osteoporózy je pohyb. "Kosť musí byť vždy v interakcii so svalom. Obrazne povedané, sú ako brat a sestra. Nemôžeme sa starať o kosť bez pohybu. Treba si uvedomiť, že kosť má svoju endokrinnú aktivitu, pri ktorej vitamíny a hormóny zabudovávajú minerálne látky do kostí. Pri nedostatku pohybu môže dochádzať k narušeniu výživy kostí, kalcium sa z nich vyplavuje a sú krehké. Vyplavené kalcium môže viesť k tvorbe močových kameňov, pretože sa vylučuje z tela vo veľkom množstve. Opakované primerané zaťažovanie kostí pohybom je dobrým predpokladom na udržanie a výstavbu kostnej hmoty,“ dodala profesorka Ľudmila Podracká.