Foto: CCC
Počet detí s väčšími či menšími deformitami nôh stále narastá. Súvisí to aj s nákupom nekvalitnej obuvi, ktorá môže spôsobovať rôzne ťažkosti – od bolestí nôh či lýtok až po tvorbu deformácií. „Nekvalitné materiály či nepriedušné umelé hmoty sa nohe vypomstia. Neprispôsobia sa totiž jej tvaru, naopak, noha sa prispôsobí im,“ vysvetľuje Jaroslav Fešar, prezident Českej podologickej spoločnosti z Prahy (podológia sa zameriava na preventívnu a rekondičnú starostlivosť o chodidlá). Správny tvar a konštrukcia obuvi by mali pomôcť udržať pätu v správnom postavení, a zároveň udržať stabilitu v členkovom kĺbe. Vnútorný priestor obuvi by nemal tlačiť na prsty, nemal by deformovať priečnu klenbu ani stláčať nervy a cievy na priehlavku nohy. Dostatočne pružná stielka by zas mala znižovať námahu svalov pri nášľape chodidla.
Priestorná špička, čo nestláča prsty
„Ideálna detská topánka by mala mať priestornú guľatú špičku. V prípade špicatej obuvi sa totiž palec aj malíček nachádzajú v neprirodzenej polohe, pritláčajú sa k ostatným prstom,“ pokračuje odborník. Vhodný strih zvršku obuvi zaručuje dobrú fixáciu nohy. V najmenších veľkostných skupinách by dojčatá a batoľatá mali nosiť výlučne členkovú obuv, a myslia sa tým aj sandáliky. Mnoho detských pacientov má znížený vnútorný členok a z toho vyplývajúcu akoby tuleniu chôdzu. Akoby im od členkov išli nohy do iks. Ak dieťa nemá v priveľkej alebo nedostatočne fixovanej topánke dôkladne fixovanú pätu a spevnený členok, zákonite sa hmotnosť tela prenáša na kolená, ktoré sa takto preťažujú. Deti potom prichádzajú k pediatrom a ortopédom s bolesťami kolien.
Šnurovacia topánka vytvorí akýsi korzet, ktorý pozdĺžne spevní celú nohu. To je dôležité najmä pre dojčatá a batoľatá s neistou chôdzou. Dobre však poslúžia aj členkové sandáliky s troma remienkami. Tie môže malé dieťa bezpečne nosiť aj ako prezuvky. Suchý zips je výhodný z hľadiska rýchleho otvárania a zatvárania, len rodič by mal zvážiť, či sa mu dieťa vďaka ľahkej manipulácii nezačne vyzúvať v najnevhodnejších okamihoch.
Ako deťom skúšať obuv
Tá časť topánky, ktorá sa stretáva so zemou, čiže podošva alebo podrážka, by mala mať protišmykovú úpravu a chrániť nohu pred nerovnosťami terénu. Najmä malé deti v počiatkoch chodenia „capkajú“, takže nepodceňovať podošvy s dobrými tlmiacimi vlastnosťami (PUR, EVAC a guma). Podpätok by mal byť čo najnižší (malé deti max. 5 mm) a jeho nášľapná plocha čo najväčšia. Podšívka a stielka by mali byť dostatočne savé. Najmä stielka, lebo najväčším zdrojom vlhkosti je práve tá časť nohy, ktorá sa stretáva so zemou. Pružná stielka navyše dokáže tlmiť prudké nárazy nôh pri chôdzi po tvrdých povrchoch.
Topánky kupujeme zásadne spolu s dieťaťom. V predajni zmeriame potomkovi nohu v špeciálnom merači, s pomocou ktorého sa stanoví presná veľkosť obuvi. Následne treba topánky vyskúšať. Obuv uzavretého strihu by mala mať pred palcom 10 mm dlhú rezervu, u malých detí môže byť tento priestor dlhý až 15 mm. „Zákazníčky by však nemali stláčať špičku topánok prstami,“ upozorňuje vedúca predajne obuvi CCC z bratislavského Lamača Mária Issová. „Týmto spôsobom ju úplne znehodnotia. Deti navyše v takejto chvíli reflexívne pokrčia prsty. Topánka sa skúša tak, že dieťa sa obuje, ešte pred zašnurovaním topánky sa postaví, potlačí špičku čo najviac vpred a ak sa nám do zadnej časti topánky vmestí ukazovák, mala by byť veľkosť v poriadku.“