„Slovenskom sa šíri mýtus, že v blízkom zahraničí, napríklad v Česku, sú lekári pri asistovanej reprodukcii úspešnejší, to však nie je pravda,“ tvrdí hlavný odborník MZ SR pre gynekológiu a pôrodníctvo MUDr. Martin Petrenko, CSc. „V tomto odbore sa pracuje s pojmom pregnancy rate. Ide o percentuálnu úspešnosť dosiahnutia tzv. klinickej gravidity potvrdenej nielen na základe krvného testu, ale aj ultrazvukovým vyšetrením po transfere embrya do tela matky. Na Slovensku je vďaka vysokej úrovni odbornosti toto percento vyššie ako eviduje európsky register. A to aj napriek tomu, že naše centrá majú polovičnú vyťaženosť oproti Európskej únii. Príčinou je obmedzené hradenie nákladov zo strany zdravotných poisťovní.“
Všetky centrá majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami a podľa hlavného odborníka vykonávajú najnovšie metódy asistovanej reprodukcie. „Priemerne urobia 3– až 4-tisíc liečebných cyklov asistovanej reprodukcie. Môžeme povedať, že približne 1,5 % pôrodov sa na Slovensku uskutoční po asistovanej reprodukcii. V susedných Čechách ročne urobia 13-tisíc cyklov asistovanej reprodukcie a s pomocou reprodukčných metód modernej medicíny sa ročne narodí 4 % detí,“ pokračuje. Samozrejme, Čechov je o polovicu viac, ale v asistovanej reprodukcii nie sú natoľko limitovaní poisťovňami ako u nás.
Za istých podmienok (ak sú prvé dva cykly „single embryo transfer“, čiže prenos len jedného embrya do maternice v snahe vyhnúť sa rizikovému viacplodovému tehotenstvu) hradia Česi aj 4. cyklus umelého oplodnenia, a to do 40. rokov veku ženy. Na Slovensku má podľa platnej legislatívy pri splnení indikačných kritérií pacientka mladšia ako 39 rokov hradené tri cykly umelého oplodnenia zo zdravotného poistenia. V Čechách napríklad poisťovne za istých okolností uhrádzajú párom, ktoré majú v rodine hemofíliu či cystickú fibrózu, aj tzv. predimplantačnú genetickú diagnostiku, ktorá znižuje riziko narodenia dieťaťa s genetickou chybou. V SR nie, pritom genetické vyšetrenie embrya stojí od 1 000 do 5 000 eur!
„Najväčším nepriateľom plodnosti je vek,“ tvrdí MUDr. Ladislav Maršík, PhD., z Centra asistovanej reprodukcie Ferticent v Bratislave. Je pravda, že priemerný vek rodičiek na Slovensku je v súčasnosti tesne pred tridsiatkou. Vaječníky ženy obsahujú určitý daný počet vajíčok a s vekom táto rezerva klesá. Tento proces urýchľujú operačné zásahy, zápaly vaječníkov, endometrióza i rodinná predispozícia. Všetky metódy asistovanej reprodukcie sú však limitované tzv. vaječníkovou rezervou. Jej hlavný pokles nastáva po 35. roku veku. 40-ročná žena má vo vaječníkoch približne 10 % vajíčok, ktoré sú geneticky v poriadku, a štatisticky sa v jej prípade stretne spermia so zdravým vajíčkom raz za rok! Po tridsiatke, najmä ak nemá deti, by sa teda každá žena mala v gynekologickej ambulancii zaujímať o hodnotu tzv. Anti-Mullerovho hormónu a ak je táto hodnota nedostatočná, mala by zájsť do reprodukčného centra.
Neplodnosť je u žien spôsobená viacerými faktormi. Môže ísť o vaječníkový faktor, keď chýba ovulácia, je znížená kvalita vajíčok alebo sú na vaječníkoch cysty. Svoju úlohu zohrávajú aj rôzne poruchy vajcovodov ako ich nepriechodnosť, zrasty či chýbanie (napr. po mimomaternicovom tehotenstve). Potom sú tu choroby maternice ako vývojové anomálie, myómy, zápaly, polypy, problémy s krčkom maternice. Samostatnú kapitolu by si zaslúžila endometrióza – má ju až štvrtina neplodných žien. Samozrejme, príčiny sú aj imunologické, genetické či „nevysvetliteľné“ (tzv. idiopatická sterilita).
Samozrejme, neplodnosť je vždy problémom páru. Ženský aj mužský faktor sa na neplodnosti podieľa rovnakou mierou. Z troch darcov spermií dnes bežne majú dvaja zlý spermiogram a z niekdajších 70 miliónov poklesla norma na súčasných 15 miliónov spermií. Mladý, zdravo vyzerajúci muž – športovec – nemusí byť automaticky plodný. Spermie môžu mať zníženú pohyblivosť, abnormálnu morfológiu alebo ich je jednoducho málo. Dievčatá sú gynekológmi monitorované od reprodukčného veku, pohlavné orgány chlapca naposledy skontroluje pediater (či sú zostúpené semenníky) u päťročného. Dnes sa už nerobia ani vyšetrenia ako kedysi pred nástupom na vojenskú službu. Mnohí mladí muži pritom trpia chronickými prostatitídami.
Takisto treba myslieť na zamrazenie spermií pred prípadnou chemoterapiou. U 30–80 % prípadov mužskej neplodnosti je však príčinou oxidačný stres (faktory životného prostredia – znečistenie, radiácia, lieky, drogy, fajčenie, alkohol atď.). Muži sú navyše, čo sa týka metód asistovanej reprodukcie, v porovnaní so ženami diskriminovaní v úhradách zdravotných poisťovní. Muž si musí zaplatiť vyšetrenie u urológa vrátane spermiogramu, zdravotná poisťovňa neprispeje ani na mikrochirurgické získanie spermií zo semenníkov či nadsemenníkov, ak ich muž nemá v ejakuláte. Aj vpichnutie spermie do vajíčka (metóda ICSI) si pár túžiaci po dieťati musí hradiť zo svojho.
Prvé „dieťa zo skúmavky“ sa na Slovensku narodilo v roku 1992 v Bratislave pod vedením tria odborníkov Války, Petrenko a Maršík. Odvtedy tento odbor prešiel dlhú cestu. Slovensko však má jednu z najstarších populácií v Európe, jeden zo 6 párov je neplodný a v priemere ubehnú až tri roky, kým sa dvojica po prvých problémoch so splodením potomka rozhodne navštíviť centrum asistovanej reprodukcie. Viac informácií možno nájsť na webe, ktorý je spoločným projektom všetkých centier asistovanej reprodukcie v SR – www.cestakdietatu.sk.